Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby

a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí,

za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach,

aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote.

Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom,

ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení

a poznali pravdu.

(1 Tim 2, 1 – 4)

500 Osobitné príležitostné modlitby alebo bohoslužby (v ukrajinčine sú zoskupené v kategórii nazývanej treby) sú prosbou k Bohu, k panenskej Bohorodičke alebo k svätým o starostlivosť, ochranu alebo príhovor. Môžu byť buď za cirkevné spoločenstvo, alebo za jednotlivcov. V týchto modlitbách sa Cirkev ako súcitná Matka starajúca o svoje deti, či už živé alebo zosnulé, modlí za ich spásu. Prostredníctvom týchto modlitieb Cirkvi sa uskutočňuje naše povolanie posväcovať každý aspekt nášho života, teda napĺňať ho spomienkou na Božiu prítomnosť vo všetkom.

Posvätenia a požehnania

501 Svätý Duch, ktorý je „všade prítomný a všetko naplňuje“, dáva život veriacim a posväcuje ich tak svätými tajomstvami (sviatostiach), ako aj rozličnými požehnaniach a posväteniami. Prostredníctvom nich v nás a v celom stvorení naďalej pôsobí premieňajúca moc vzkrieseného Krista. Cirkev ustanovila tieto rôzne posvätenia a požehnania podľa potrieb ľudí. Tieto posvätenia a požehnania pre každú ľudskú potrebu tvoria spolu s obradmi svätých tajomstiev liturgickú knihu nazývanú Trebník (Euchológion).

Posvätenia

502 Posvätenia, ktoré Cirkev vykonáva, sa uskutočňujú milosťou naplneným pôsobením Svätého Ducha prostredníctvom modlitby spoločenstva veriacich. Cirkev vysväcuje osoby pre osobitnú službu Bohu. Posväcuje aj rôzne predmety, čím ich vyraďuje z každodenného používania a určuje ich na liturgické používanie. Vysvätenie osôb alebo posvätenie hmotných predmetov v nich vyvoláva väčšiu blízkosť k Bohu. Toto bude pokračovať, kým sa všetci nezjednotia v Kristovi ako hlave pri jeho slávnom druhom príchode, keď budú všetci zjavne oslávení (porov. Ef 1, 10). Vysvätenia ľudí a posvätenia vecí, ktoré Cirkev vykonáva teraz, sú znakom tohto úplného oslávenia v budúcnosti. Cirkev vysväcuje osoby k cirkevnej službe v stavoch svieconosiča, lektora/čitateľa, kantora/speváka a subdiakona/poddiakona. Dosiahnutie každého z týchto stanov je svedectvom o dosiahnutí duchovnej zrelosti, ktorá sa vyžaduje pre každú cirkevnú službu. Vnútorná pripravenosť žiariť vierou a poskytovať službu slovom je symbolizovaná predmetmi, ktoré sa používajú počas vysvätení, ako napríklad sviecou alebo apoštolárom.

Mníšstvo

503 Zasvätenie mníšskemu životu zodpovedá trom stupňom duchovného rastu: začiatok, upevnenie a dokonalosť – alebo noviciát, mníšsky život a schíma (t. j. trvalé sľuby). Obrady a modlitby malej schímy (postupné uvedenie do mníšskeho alebo zasväteného života), ako aj veľkej schímy sú zdrojom pre naše chápanie mníšskeho stavu a jeho hlbokého významu. Sú to: povolanie od Boha, zrieknutie sa sveta a všetkého, čo je vo svete, a celoživotné nasledovanie Krista kvôli nebeskému kráľovstvu v duchu zakladateľov mníšskeho alebo rehoľného spoločenstva. Tento význam vyjadrujú rôzne znaky a symboly. Medzi tieto znaky a symboly patria rúcho, postrihnutie, prijatie pravidla/reguly; mníšsky odev, závoj alebo skufia, paraman, čotky, svieca, kríž atď. Všetky tieto viditeľné znaky a symboly naznačujú vnútornú pripravenosť osoby radikálne sa zasvätiť životu v službe Bohu a Cirkvi podľa evanjeliových rád a blahoslavenstiev. Zasvätená osoba je prijatá Cirkvou a zaviazaná, aby sa celým srdcom venovala Božím záležitostiam v rámci svojho rádu alebo kongregácie. Svojím príkladom majú byť znamením nebeského kráľovstva, ku ktorému smeruje Boží ľud. Obrad iniciácie do mníšskeho (zasväteného) života je neoddeliteľnou súčasťou liturgickej tradície Cirkvi. Preto sa zvyčajne spája s božskou liturgiou.

504 Cirkev posväcuje miesta, kde sa veriaci zhromažďujú alebo žijú (cirkevné budovy, kaplnky, domy), ako aj miesta ich odpočinku (cintoríny). V samotných chrámoch sa nevyhnutne posväcujú všetky predmety a vybavenie na liturgické účely (ikony, kríže, oltár, zvony atď.). Prostredníctvom takéhoto posvätenia sa v tomto svete prejavuje „život prichádzajúceho sveta“ a zjavuje sa, že „tento svet“ má budúcnosť. Cirkvou posvätený svet ľudí a prírody sa stáva znamením nového sveta, ktorý je premenený milosťou.

Požehnania

505 Požehnanie je Božie konanie pre dobro ľudí a ich spásu. Boh požehná Adama a Evu, aby mohli rásť a rozmnožovať sa (porov. Gn 1, 28); a po potope požehná Noema (porov. Gn 9, 1). Boh požehná Abraháma, aby sa stal požehnaním pre všetky národy zeme (pozri Gn 12, 2 – 3). Toto božské požehnanie sa uskutočňuje v Ježišovi Kristovi (porov. Gal 3, 14 – 16). Prostredníctvom liturgického úkonu požehnania Cirkev komunikuje Kristovo požehnanie celému svetu. Keď kňaz žehná rukou, nastavuje prsty tak, aby tvorili písmená ic xc, čo je grécka skratka pre „Ježiš Kristus“. To znamená, že prostredníctvom kňaza požehnáva Pán, „pretože nepožehnáva človek, ale Boh, ktorý žehná rukou a slovami“[1].

506 Cirkev ako starostlivá Matka zahŕňa ľudí modlitbami a požehnaním už v prvý deň, keď prichádzajú na svet. Potom sa modlí na ôsmy deň po narodení, keď dostanú svoje meno, a tiež požehnáva matku a dieťa osobitnými modlitbami na štyridsiaty deň. Keď deti začnú chodiť do školy, Cirkev požehnáva ich vzdelávacie snahy. Ak pár nemá deti, Cirkev ich požehnáva pre plodnosť požehnaním manželského lôžka. Tých, ktorí sa usilujú o cestu posvätenia v manželstve[2], Cirkev požehnáva pri dvadsiatom piatom a päťdesiatom výročí ich manželstva. Keď sú ľudia chorí, Cirkev sa modlí pri ich lôžku; a zomierajúcich sprevádza „Modlitbami pri oddelení duše od tela“.

507 Keď ľudia trpia suchom, nevľúdnym počasím alebo inými prírodnými pohromami, Cirkev sa obracia na Boha s prosbou o pomoc v týchto skúškach. V tom, čo sa týka získavania „každodenného chleba“, Cirkev požehnáva okolnosti a prostriedky práce ľudí: polia, budovy a hospodárstva. V túžbe, aby ľudia mali materiálne prostriedky podľa svojich potrieb, Cirkev požehnáva chlieb, pšenicu, víno a olej počas bohoslužby večierne. V minulosti sa tieto dary rozdávali chudobným v predvečer cirkevných sviatkov, aby sa aj oni mohli zúčastniť na slávení.

508 Požehnávaním liečivých bylín na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky Cirkev požehnáva ľudí pre zdravie a ochranu proti neduhom. Požehnávaním prvých plodov novej úrody Cirkev požehnáva konzumáciu Božích darov pochádzajúcich zo zeme. Podobne požehnávaním chleba, mäsa, masla, syra a vajec na Paschu (Veľkú noc) Cirkev požehnáva konzumáciu plodov ľudskej práce.

509 Na sviatok Stretnutia Pána Cirkev požehnáva sviece, aby nám pripomínali Krista, ktorý je „svetlo na osvietenie pohanov“ (porov. Lk 2, 32). Na Kvetnú nedeľu Cirkev požehnáva ratolesti, aby nám pripomenula, že sa máme ozdobiť „ratolesťami čností“. S nimi vítame Kristov príchod. Cirkev učí o potrebe milovať Božie stvorenie, keď posväcuje vodu na Bohozjavenie (Jordán), keď na Päťdesiatnicu ozdobuje príbytky zeleňou a chrámy vyzdobuje najlepšími výtvormi cirkevného umenia. To všetko sa robí preto, aby každý človek pochopil, že každý okamih jeho života je Božím požehnaním – darom od Boha na posvätenie a spásu tohto života.

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.

---

[1] Ján Zlatoústy, Homílie na Druhý list Korinťanom, 2, 8: PG 61, 404.

[2] Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi 1642.

---

Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá služby – Sväté stavy

---