Kristus naša Pascha: Stvoriteľ a jeho stvorenie (99 – 117)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Obsah
Stvoriteľ a jeho stvorenie
Otec stvoril skrze Syna vo Svätom Duchu
Sloboda Stvoriteľa
Dobrota stvorenia
Boží plán
Viditeľný a neviditeľný svet
III. Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista a vo Svätého Ducha, Pána, Darcu života
Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.
(Symbol viery).
Pane neba i zeme a všetkého viditeľného i neviditeľného stvorenia.
(Anafora Liturgie sv. Bazila Veľkého)
A. Stvoriteľ a jeho stvorenie
99 Naša viera v Stvoriteľa nám dáva príležitosť pochopiť zmysel a podstatu stvoreného sveta. Biblické zjavenie nám odhaľuje prítomnosť Stvoriteľa v rámci reality sveta: dozvedáme sa o Stvoriteľovi a svete – jeho stvorení.
100 Slovo stvorenie poukazuje na spojitosť medzi svetom a osobou Stvoriteľa, lebo svet je „dielo jeho rúk“. To preto je nemožné poznať stvorenie oddelene od Stvoriteľa. Božie zjavenie upriamuje našu pozornosť ani nie tak prírodné zákony, ale skôr na činy Stvoriteľovej božskej ekonómie. Vo svetle viery sa nám pravá krása stvorenia zjavuje ako odraz krásy a veľkoleposti svojho Stvoriteľa: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil“ (Ž 103/104, 24).
1. Otec tvorí skrze Syna vo Svätom Duchu
101 Z lásky k človeku Boh vystúpil z neprístupného svetla svojho vnútorného božského života a zjavil sa vo svete, ktorý stvoril: „Dnes vyšlo Slnko, ktoré nikdy nezapadá, a svet je Pánovým svetlom naplnený žiarou.“[1] Základom sveta je „milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha“[2] (porov. 2 Kor 13, 13). O účasti troch božských osôb Najsvätejšej Trojice na stvorení sveta svätý Bazil učí: „Keď uvažujete o stvorení, radím vám, aby ste najskôr premýšľali o tom, ktorý je prvá príčina všetkého, čo existuje: totiž o Otcovi, a potom o Synovi, ktorý je stvoriteľ, a potom o Svätom Duchu, zdokonaľovateľovi.“[3] Tento z lásky stvorený svet sa stáva chrámom, miestom a prostredím Božieho vzťahu s ľudstvom. Prítomnosť Boha vo svete, akoby v chráme, je predobrazom vstupu Božieho Syna do ľudského tela, vtelenia (porov. Hebr 10, 5).
102 Vtelenie Božieho Syna zjavilo účel stvoreného sveta. V stanovenom okamihu dejín Boží Syn zostúpil do stvorenia, aby stvorenie pozdvihol k Bohu. To sa uskutočňuje pôsobením Svätého Ducha. V šiestich dňoch stvorenia Svätý Duch pripravoval prostredie pre ľudstvo (porov. Gn 1). V Starom zákone Boh pripravoval ľudstvo na stretnutie s vteleným Božím Synom, aby skrze Ježiša Krista mohlo byť celé stvorenie privedené k Otcovi a „aby bol Boh všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28).
a. Sloboda Stvoriteľa
103 Sväté písmo začína opis stvorenia sveta týmito slovami: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1, 1). Boh bol, je a zostáva vždy „na počiatku“ všetkého stvoreného a všetkého, čo vzniká v čase. Evanjelista Ján píše o Bohu ako o počiatku všetkého: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci“ (Zjv 1, 8). Svätý Irenej Lyonský píše, že všetky veci vyšli z Božích rúk, Slovom a Svätým Duchom.[4]
104 Boh uskutočnil svoj plán stvorenia sveta skrze svoje Slovo: „Buď svetlo!… Buď obloha uprostred vôd“ (Gn 1, 3. 6). Toto stvoriteľské Slovo sa zjavuje vo Svätom písme ako Boží Syn, zrodený z Otca: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia… On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1, 15 – 17).
105 Boh tvoril slobodne, nič neobmedzovalo jeho tvorivú slobodu. Božia tvorivosť sa prejavila v stvorení, vo vyvedení bytia z nebytia. Boh povolal k bytiu to, čo neexistovalo a nemuselo nevyhnutne existovať. Inými slovami, to, čo Boh povolal do existencie, nevzniklo z nejakej nevyhnutnosti. Sväté písmo nám nehovorí, ako vznikol svet. Namiesto toho hovorí o tom, že kto (Otec), skrze koho (Slovo, Syn) a v kom (Svätý Duch) Boh povolal tento svet do existencie.
106 Boh je Stvoriteľ. To znamená, že Boh nielenže stvoril svet, ale je aj vždy prítomný vo svojom stvorení a vždy tvorí. A preto stvorenie je znakom a prejavom Božej tvorivej lásky. Skrze ľudí je stvorenie povolané odpovedať na lásku láskou a túžiť po Bohu tak, ako Boh túži po ľuďoch. „Boh túži, aby po ňom túži, a miluje, aby bol milovaný.“[5]
b. Dobrota stvorenstva
107 V opise stvorenia sveta Sväté písmo odhaľuje, ako Boh hodnotí ním stvorený svet: „A Boh videl, že je to dobré“ (Gn 1, 10n). Boh ako nejaký umelec vytvoril majstrovské dielo, pozorne preskúmal svoje stvorenie a teší sa z neho. Otec si prezrel tento svet a v jeho črtách rozpoznal tvár Syna – prvorodeného všetkého stvorenia. Synom a pre Syna bolo všetko stvorené (porov. Kol 1, 15n). V priebehu dejín sa čoraz zreteľnejšie vyjavuje Kristova tvár – až po vtelenie Božieho Syna a jeho druhý príchod v sláve. Stvorenie je viditeľnou ikonou neviditeľného Boha. Ako sa dejiny vyvíjajú, toto stvorenie je mocou Svätého Ducha premieňané na „nové stvorenie“, ktorého predobrazom je oslávené telo zmŕtvychvstalého Krista.
108 Kontemplácia – hlbší spôsob nazerania na svet, k čomu nás pozýva Boh – nás učí, aby sme okolitý svet vnímali nielen ako materiálnu vec či niečo užitočné a príjemné pre naše egá, ale ako sféru pôsobenia osobného Boha, ktorý je odlišný od nás a od sveta. Slová modlitby z obradu Veľkého posvätenia vody nám poskytujú nádherný príklad kresťanského pohľadu na svet:
Slnko ťa chváli, mesiac ťa oslavuje, hviezdy ťa prosia, svetlo ťa poslúcha, hlbiny sa pred tebou chvejú, pramene ti slúžia. Ty si rozprestrel nebesia ako stan, ty si upevnil zem na vodách, ty si ohradil more pieskom. Ty si vylial vzduch, aby živé tvory mohli dýchať…[6]
109 Kontemplácia sveta vo svetle skúsenosti s osobným Bohom, ktorý jediný je dobrý (porov. Lk 18, 19), poskytuje základ pre tvrdenie o dobrote sveta, hmoty a celého stvorenia. „Svet je dobrý a celý jeho obsah sa ukazuje ako múdro a umne usporiadaný.“[7] Vo Svätom písme je obrazom Božieho plánu pre svet raj (porov. Gn 2). Uskutočnenie tohto plánu závisí od spolupráce človeka s Bohom. Raj je Boží dar a zároveň povolanie človeka.
110 Svet, ktorý Boh zamýšľal ako raj, je Boží dar ľudstvu a sféra nášho vzťahu s Bohom, s druhými a s prírodou. Z tohto dôvodu ľudia nemôžu zaujať konzumný postoj k svetu, k svetu, ktorý je naplnený láskou a pozornosťou Darcu. Kresťanským postojom k svetu je vnímať svet ako Boží dar. Keď kresťania rastú vo viere, stúpajú vo svojom chápaní od darov k osobe Darcu. Považovanie sveta za Boží dar umožňuje vyhnúť sa dvom extrémom: znižovaniu jeho hodnoty (keďže svet je Božie stvorenie), alebo jeho absolutizácii (keďže svet nie je Boh).
c. Boží plán
111 Boh Stvoriteľ napĺňa stvorenie milosťou svojej prítomnosti, no zároveň zostáva nedosiahnuteľný vo svojej podstate. Božiu prítomnosť vo svete objavujeme skrze nábožnú kontempláciu, ktorá je schopná vidieť vo svete jeho božský Prvoobraz, Krista.
112 Boh koná vo svete v súlade so svojím plánom, udržiava svet v existencii a vedie ho k jeho konečnému naplneniu. Toto Božie konanie sa označuje ako Boží plán (Prozreteľnosť). Božia prozreteľnosť spočíva v jeho milostivej „predvídavosti“ a v „rade spred vekov“ Otca i Syna i Svätého Ducha.[8] Táto Prozreteľnosť je Božou vôľou pre svet a určuje dovŕšenie sveta: „Svojou mocou udržuješ stvorenie a svojou prozreteľnosťou riadiš svet.“[9] To znamená, že vo svete a v našom živote neexistujú náhody alebo náhodné udalosti. Viera umožňuje vidieť pôsobenie Božej prozreteľnosti v konkrétnych okolnostiach života.
Veď teba chvália anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti, sily a mnohookí cherubíni. Vôkol teba stoja šestorokrídli serafíni…
(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)
2. Viditeľný a neviditeľný svet
113 Symbol viery poukazuje na dva rôzne rozmery Bohom stvoreného sveta, viditeľný a neviditeľný. Svätý Maxim Vyznávač učí o zjednotení všetkého viditeľného a neviditeľného v stvorení. Vychádzajúc zo slov svätého apoštola Pavla, že všetko bolo stvorené Kristom a pre Krista (porov. Kol 1, 16 – 17), Maxim pod slovom všetko rozumie pozemské viditeľné a nebeské neviditeľné, ľudské viditeľné a anjelské neviditeľné. Keď sa Kristus vtelil, nerozlučne sa zjednotil so stvorením v „tele a krvi“ svojej ľudskej prirodzenosti.[10]Všetko stvorenie, viditeľné i neviditeľné, existuje nie na základe svojej vlastnej prirodzenosti, ale na základe pôsobenia Božieho Syna.
114 Anjeli, nebeské beztelesné bytosti (duchovia),[11] „majú svoje bytie z vôle Otca, k bytiu sú privedení dielom Syna a zdokonalení sú prítomnosťou Ducha“[12]. Boh ako najvyššia inteligencia stvoril anjelský intelekt. Boh urobil anjelov účastnými na svojej nevýslovnej sláve a sformoval ich neporušiteľnú podstatu. Anjeli sú majáky, ktoré odrážajú Božie svetlo. Keďže dostali večný život od Pôvodcu života a pretože kontemplujú večnú Slávu a Múdrosť, sú ako zrkadlá naplnené svetlom.[13]
115 Existencia neviditeľnej anjelskej ríše svedčí o bohatstve a rozmanitosti Bohom stvoreného sveta. Viditeľné aj neviditeľné patrí k jednému stvoreniu, ktoré Boh považuje za dobré. Ľudia a anjeli ako osoby majú možnosť budovať osobné a duchovné vzťahy s Bohom a medzi sebou navzájom: „Dnes veci hore hodujú s vecami dole a veci dole obcujú s vecami hore.“[14]
116 Anafora liturgie svätého Bazila Veľkého spomína deväť anjelských rádov: „Veď teba chvália anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti, sily a mnohookí cherubíni. Vôkol teba stoja šestorokrídli serafíni.“ Anjelské rády sa nazývajú „chóry“ vďaka ich spoločenstvu s Bohom a medzi sebou navzájom. Anjeli neprestajne vzdávajú „chválu Bohu“, keď prebývajú vo svetle Božej slávy.
117 Vo Svätom písme anjeli zjavujú Božiu prítomnosť vo svete a oznamujú ľuďom Božiu vôľu. Sväté písmo označuje niektorých anjelov menom: Michal (porov. Zjv 12, 7; Júd 1, 9), Rafael (porov. Tob 12, 15), Gabriel (porov. Lk 1, 19. 26). Anjeli pomáhajú ľudským bytostiam v ich duchovnom raste (porov. Hebr 1, 14). Tradícia Cirkvi učí, že Boh udeľuje každému človeku strážneho anjela: „Anjelov si určil za ochrancov.“[15]Zjednotenie viditeľného a neviditeľného stvorenia – ľudí a anjelov – sa prejavuje v božskej liturgii, kde pozemské vyjadruje nebeské a ľudia slúžia spolu s anjelmi: „My Cherubínov tajomne predstavujeme a životodarnej Trojici trojsvätú pieseň spievame…“ a „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy, hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“[16]
[1] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Druhá modlitba.
[2] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Anafora.
[3] Bazil Veľký, O Svätom Duchu 16, 38: PG 32, 136.
[4] Porov. Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 20 1. 3 – 4; V, 1, 3: PG 7, 1122 – 1123.
[5] Maxim Vyznávač, Kniha o sporných otázkach, 31: PG, 91, 1280.
[6] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Tretia modlitba.
[7] Gregor Nysský, Veľká katechéza 1: PG 45, 16.
[8] Porov. Ján Damaský, Tretia reč na obranu svätých ikon, 19: PG 94, 1340.
[9] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Tretia modlitba.
[10] Porov. Maxim Vyznávač, Otázky Talasiovi, 35: PG 90, 104.
[11] Modlitbová knižka: Poďte, pokloňme sa, Modlitby na každý deň, Nedeľa: Modlitby k Najsvätejšej Trojici (preložené z ukrajinčiny).
[12] Bazil Veľký, O Svätom Duchu 16, 38: PG 32, 136.
[13] Porov. Oktoich, 1. Hlas, Pondelkový utierňový kánon beztelesným mocnostiam, tropáre 7. a 8. piesne.
[14] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Druhá modlitba.
[15] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Anafora.
[16] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Cherubínska pieseň, Anafora.Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Cherubínska pieseň, Anafora.
Preložil o. Ján Krupa Verzia z 27. decembra 2024
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus naša Pascha: Človek – koruna stvorenia (118 – 140)Kristus naša Pascha: Veríme v jednopodstatnú a nedeliteľnú Trojicu (70 – 98)