Obdobie pred Štyridsiatnicou z perspektívy Italo-albánskej gréckokatolíckej cirkvi
Čo sa rozumie pod obdobím Triody?
Obdobie Triody zahŕňa desať týždňov pred Paschou. Názov má od liturgickej knihy, ktorá obsahuje bohoslužby vlastné tomuto obdobiu, nazývanému aj Triodhion kataniktikon (Kajúcna [na Slovensku Pôstna] Trioda). Takéto pomenovanie pochádza zo skutočnosti, že na utierni (orthros) sa spievajú len tri namiesto deviatich obvyklých ód kánonu. Toto obdobie je rozdelené takto: 1) štyri nedele prípravy na veľkú Štyridsiatnicu, 2) šesť nedieľ veľkej Štyridsiatnice, 3) svätý a veľký Týždeň.
Aký je zmysel obdobia pred Štyridsiatnicou?
Štyri nedele, ktoré charakterizujú toto obdobie, sa odlišujú a označujú podľa evanjeliového úryvku, ktorý sa číta na božskej liturgii a určuje tému celého týždňa. Toto obdobie prípravy na veľkú Štyridsiatnicu má vo veriacich vzbudiť zmysel pre hlboké zamyslenie, ktoré je potrebné na postupné uvedenie do ducha Štyridsiatnice, ktorá sa vyznačuje modlitbou, rozjímaním, pokáním, pôstom a dobročinnými skutkami.
Ako sa nazýva prvá nedeľa?
Prvá nedeľa sa nazýva Nedeľa mýtnika a farizeja podľa úryvku z evanjelia, ktorý sa číta v ten deň (Lk 18, 10 – 14). Podobenstvo porovnáva dvoch ľudí, dva diametrálne odlišné typy. Obaja idú do chrámu, aby sa modlili: jeden – farizej, ktorý praktizuje a dodržiava Zákon, ale je príliš domýšľavý – sa pyšne a povýšenecky chváli, že je „spravodlivý“ pred Bohom a blížnym, ktorým opovrhuje ako duchovne slabším. Druhý – mýtnik, colník, zotročený rímskymi okupantmi vo vykorisťovaní masy chudobných vysokými poplatkami – sa vo svojej pokornej modlitbe neopovažuje ani pozdvihnúť oči k nebu, uznáva sa za hriešnika a naliehavo prosí o Božie milosrdenstvo. Pán ospravedlní mýtnika a pripomenie každému, že „kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“. „Varujme sa pyšných rečí farizejových. Od mýtnika sa učme pokore. Kajúcne s ním volajme: ‚Spasiteľu sveta, očisť svojich služobníkov‘“ (tropár sviatku).
Ako sa nazýva druhá nedeľa?
Druhá nedeľa sa nazýva Nedeľa márnotratného syna podľa rovnomenného podobenstva, ktoré sa ohlasuje v ten deň (Lk 15, 11 – 32). Je potrebné ho zaradiť do bezprostredne predchádzajúceho evanjeliového kontextu: stratená ovca a stratená drachma (Lk 15, 1 – 10). Sú to „tri podobenstvá o Božom milosrdenstve“, alebo, ako by bolo lepšie ich nazývať, „o Božej radosti“, lebo bol „stratený, a našiel sa“ a v nebi je „väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú“.
V centre tohto evanjeliového textu vyniká postava dobrého otca, ktorý netrpezlivo očakáva návrat svojho zhýralého syna. Tento syn bez hanby žiada svoj podiel dedičstva a odchádza z otcovho domu do „ďalekého kraja“.
Je to „kraj hriechu“, „nepodobnosti Otcovi“, odmietania jeho prítomnosti a zákonov milosti. Keď žije uprostred všetkých nerestí, v krátkej dobe premrhá svoj majetok, dokonca pošliape svoju ľudskú dôstojnosť, zníži sa k paseniu svíň a ocitá sa v úplnej biede. Až takto, oplakávajúc hojnosť majetku, ktorým je naplnený dom jeho otca, „vstúpi do seba“ a začne cestu obrátenia a pokánia, ktorá ho privedie k tomu, za sa pokorí a považuje sa za nehodného prívlastku „syn“. Je ochotný žiadať o odpustenie a stať sa jedným zo služobníkov svojho otca, ktorý ho však nikdy neodvrhol. A keď ho z diaľky uvidel vracať sa oblečeného v handrách a s očividnými známkami hladu a nedostatku na tvári, ponáhľa sa mu v ústrety, objíme ho a pobozká, oblečie ho do najkrajších šiat, na prst mu dá prsteň a na nohy topánky, prestrie stôl s najchutnejším jedlom uprostred hudby a tanca.
Otcovo milosrdenstvo a láska prinavrátia tomuto kajúcnemu synovi stratenú dôstojnosť a druhý raz ho zrodia do života. „Nerozumne som opustil slávny otcovský dom. Ľahkovážne som premárnil bohatstvo, ktoré mi otec odovzdal. Teraz vo svojom nešťastí volám: ‚Dobrotivý otče, zhrešil som proti tebe. Zhliadni na moje slzy a urob ma jedným zo svojich nájomníkov‘“ (kondák sviatku).
Ako sa nazýva tretia nedeľa?
Nazýva sa Mäsopôstna nedeľa, so začiatkom zdržanlivosti od mäsa. V tento deň sa slávi pamiatka Kristovho druhého príchodu (parúzia) ohlasovaním evanjeliového úryvku o „Všeobecnom súde“ (Mt 25, 31 – 46). Tento text privádza veriacich do kontaktu s „poslednými skutočnosťami“ a je súčasťou Ježišovho vyučovania učeníkov pred Poslednou večerou a jeho umučením. Ide o eschatologickú reč: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli,“ aby súdil všetky národy zhromaždené okolo neho a oddelil spravodlivých od nespravodlivých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Zasadne na trón ako kráľ a sudca, ktorému bude musieť každý vydať počet zo svojho života, ktorý prežil s ním alebo proti nemu. Po jeho pravici budú sedieť dobrí, tak ako Syn sedí po pravici Otca, ale zlí „pôjdu do večného trápenia“.
Správanie každého sa bude posudzovať podľa lásky prejavenej blížnemu prostredníctvom skutkov lásky k blížnemu, ktoré tu vymenúva sám Kristus: dať jesť hladnému, dať piť smädnému, zaobliecť nahých, navštíviť chorých, ísť pozrieť väznených. Všetky tieto dobročinné skutky, vykonané aj neznámym bratom a sestrám, musia byť podporované láskou, pretože v každom človeku sa odráža tvár Otca, do každého stvorenia je vtlačený obraz Boha. Preto Kristus dôrazne opakuje svojim učeníkom: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). „Až vo svojej sláve zostúpiš na zem, Bože, všetko sa bude hrôzou triasť pred tvojou velebnosťou. Ohnivá rieka potečie okolo tvojho trónu. Pán otvorí knihu života a vyjaví všetky tajomstvá. Spravodlivý Sudca, zachráň ma pred neuhasínajúcim ohňom a udeľ mi miesto po svojej pravici“ (kondák sviatku).
Ako je nazvaná štvrtá nedeľa?
Nazýva sa Syropôstna nedeľa, pretože označuje začiatok zdržanlivosti od mliečnych výrobkov. V nasledujúci pondelok sa začínajú „veľké pôsty“. Evanjeliový text tejto nedele (Mt 6, 14 – 21) obsahuje práve napomenutia o pôste a kresťanskom používaní hmotných statkov. Ježiš diktuje aj pravidlá pravého pôstu ako následku modlitby a bratského odpustenia, ako formy pokánia, ktorá nás však nemá zarmucovať, ani sa nemáme pred druhými ukazovať s neudržiavanou tvárou na znak utrpenia, ako to robia pokrytci.
Namiesto toho je potrebné „pomazať si hlavu“ a mať radostný výraz, aby si nikto nevšimol, že sa koná obeta. Len nebeský Otec, „ktorý vidí aj v skrytosti“, dokáže oceniť a dať spravodlivú odmenu. A v tom istom čase by sa človek nemal usilovať hromadiť bohatstvo na zemi, ktoré je pominuteľné, pretože ho „moľ a hrdza ničia“ a „zlodeji dobýjajú a kradnú“. Skutočné poklady, ktoré zostávajú, sú tie, ktoré sa zhromažďujú v nebi, kde navždy zostane aj naše srdce. „Učiteľ múdrosti a vodca rozumu, ktorý rád poučuješ nevedomých a chrániš chudobných, ty, Pane, posilňuj a uč moje srdce. Ty, ktorý si Slovo božského Otca, vlej aj do mňa svoje slovo a ja nebudem brániť svojim perám, aby ti opakovali: Milosrdný, zmiluj sa nado mnou, nešťastne padlým“ (kondák sviatku).
Celý Syropôstny týždeň obsahuje už rôzne pôstne prvky: Triodu, aliturgické dni, modlitbu svätého Efréma.
Ako byzantské ikonopisectvo zobrazuje „Posledný súd“ v súvislosti s témou tretej nedele tohto obdobia?
Ikona Všeobecného súdu ako celok dobre zdôrazňuje očakávanie druhého príchodu Pána, ako ho hlása Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery: „príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Postavy sú prísne rozmiestnené v rôznych radoch podľa ich dôležitosti a významu: vrcholom kompozície je oslávený Kristus v plamennej mandorle, ku ktorej sa zbiehajú všetky úrovne. Kristus v trblietavom rúchu sedí „na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou“ (Mt 24, 30; Dan 7,13). Kristus sa objavuje vo forme Deisis, teda uprostred Bohorodičky a Jána Krstiteľa. Táto forma znamená „príhovor konaný v spravodlivosti“. Ako na nejakom súdnom dvore Bohorodička a Ján Krstiteľ predkladajú Pánovi žiadosti veriacich.
Evanjeliové rozprávanie upresňuje, že Kristus príde „a s ním všetci anjeli“ (Mt 25, 31), ktorí sú tu viditeľní napravo a naľavo od Deisis, a za ňou dvaja ďalší anjeli nesú zvitok posiaty hviezdami, ktorý predstavuje nebo. Podľa Izaiášovho proroctva (34, 4) a Zjavenia Jána (6 – 14) na konci sveta nebo „sa zvinie ako zvitok“. Dejiny, poznačené koncom hviezd, tak dospejú k svojmu záveru.
V prvom pásme sú zobrazení apoštoli, medzi ktorými sa vynímajú Peter a Pavol, sediaci po Kristovej pravici a ľavici, ako to Kristus prisľúbil: „Keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela“ (Mt 19, 28). Pod Synom človeka, ktorý prichádza vo svojej sláve, vidno Boží trón pripravený pre súd (etimasia), prikrytý modrým plátnom, symbolom Kristovho rubáša, na ktorom je položená poduška z cisárskeho purpuru, zavŕšená nástrojmi umučenia: kopijou, špongiou a krížom. Adam a Eva, prarodičia ľudstva, uctievajú kríž, vďaka ktorému boli vytrhnutí smrti. Predstavujú zachránené ľudstvo. Pod tým je otvorený evanjeliár, ktorý podopierajú dvaja anjeli, a vedľa nich tretí anjel trúbi na trúbu: „On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených“ (Mt 24, 31).
V druhom pásme sú patriarchovia a proroci, nižšie hierarchovia, spravodliví a mučeníci všetkých čias, ktorým je dovolené kontemplovať Božiu tvár.
Ohnivá rieka prúdi od úpätia božského trónu do ústia pekla a po svojej ceste berie so sebou všetkých odsúdených na večný trest, mučených plameňmi a hádzaných do ohňa anjelom s kopijou.
V dolnom strednom páse sú umiestnené misky váhy: na jednej sú dobré skutky, na druhej zlé, a hoci sa niektorí démoni pokúšajú preklopiť váhu na nesprávnu stranu tým, že na misku zlých hádžu vrecia plné zlých skutkov, ich pokus sa skončí neúspechom, pretože váženie vykonáva anjel.
V dolnej zóne, v mandorle zobrazenej vpravo, jedna žena, ktorá predstavuje more, sa nesie na dvoch morských príšerách: dodala mŕtvych z priepasti na súd, ktorý je symbolizovaný prázdnou loďou. V hornej časti sa rozvíja zem, zosobnená ženou, ktorá dodáva súdu mŕtvych zo zeme obývanej strašnými zvieratami podľa Danielovho videnia (7, 28)
V mandorle zobrazenej vľavo, v dolnej časti, sa zjavuje sláva Božej Matky, ktorá je obklopená premenenou prírodou raja; na ňu sa obracia putujúca Cirkev na zemi a prosí ju o materinský príhovor. Panna Mária s otvorenými dlaňami sa modlí a víta spravodlivých.
Tu vidíme aj kajúcneho lotra, ktorý drží kríž, svätého Petra, ktorý stojí pri bráne raja, jasnej a zelenej záhrady, Abraháma a Abrahámových synov, teda zástup tých, ktorí uverili. Nakoniec cherubín stráži rajskú záhradu a stojí pri jej bráne. „Keď v sláve, Bože náš, prídeš na zem, celé stvorenie sa zachveje“ (Roman Sladkopevec).
Aké posolstvo nám všetkým prináša toto obdobie pred Štyridsiatnicou?
Obdobie pre Štyridsiatnicou sa pre nás všetkých stáva školou pokánia, ľútosti, pokory, prosby o odpustenie, lásky k blížnemu a istoty o Božom milosrdenstve, z ktorej musí každý kresťan čerpať, „aby prehĺbil svoju vieru, prehodnotil svoj život a podľa možností ho zmenil“.
Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Predveľkopôstne obdobieMních, ktorý žil v jaskyni mágov (11. január)
