Milosrdný Samaritán: Trinásta lekcia – Almužna
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Milosrdný Samaritán: Trinásta lekcia – Almužna
Ježiš nám dal modlitbu a pôst ako dve krídla, aby sme mohli vyletieť k Bohu. Pôst nám pomáha byť silnými a naučiť sa, ako ovládať samých seba. Ak sa nedokážeme postiť od jedla, ako sa budeme postiť od hriechu? Ak nedokážeme ovládať svoj žalúdok a svoje túžby, ako budeme ovládať svoje myšlienky a svoje správanie?
Jedlo je dobré. No priveľa jedla nás môže spomaľovať a zaťažovať nielen na tele, ale aj na duši. Postíme sa, aby sme sa stali ľahkými a slobodnými, oslobodenými od zlých túžob a nutkaní, oslobodenými od hriechu. Naším cieľom je stať sa svätými alebo spravodlivými, ako je Boh. Potrebujeme byť lační nielen po jedle, ale aj po Bohu a jeho spravodlivosti. Ježiš nám hovorí: „Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Matúš 5, 6). Pôst pomáha nášmu srdcu byť lačné po Bohu.
Modlitba s láskou
Popri modlitbe a pôste potrebujeme ešte tretiu vec. Bez nej naše krídla nebudú schopné vzlietnuť k nebu. Vieš, o čo ide? Nazýva sa to „dávanie almužien“ alebo almužna. Ježiš nám o almužne hovorí v Kázaní na vrchu (Matúš 6,1 – 4).
Čo je almužna? Čo dávame, keď dávame almužny? Niekedy dáme peniaze, inokedy jedlo. Niekedy dáme niekomu milé slovo alebo darujeme pozornosť. Inokedy darujeme svoj čas alebo navštívime niekoho, kto je chorý alebo osamelý. Už si niekedy dal almužnu?
Modlitba a pôst sú ako dve krídla. No almužna je „vietor“, ktorý dvíha naše krídla smerom k Bohu.
Mal si už niekedy šarkana? So šarkanom môže byť veľká zábava, no čo sa stane, keď je bezvetrie? Šarkan nebude lietať, spadne na zem. Presne to sa stane, keď sa modlíme a postíme, no nedávame zároveň almužnu. Naše modlitby a pôst nebudú môcť vzlietnuť a dosiahnuť Boha, pretože Boh je láska. Mohli by sme povedať, že dávať almužnu je ako modliť sa s láskou. Pamätáš si, ako sme povedali, že pôst nám dáva silu? Nuž, almužna pomáha zamerať našu silu správnym smerom. Almužna zameriava našu silu na lásku. Spomínaš si na príbeh Kornélia, pohana, ktorý miloval Boha? Jeho modlitby Boh vypočul vďaka jeho dávaniu almužien (Skutky apoštolov 10, 4).
A náš Boh, Boh lásky, nám vždy dáva. Posiela nám dážď, dáva nám vzduch na dýchanie, dáva nám potravu a oblečenie. Keď sme smutní, často nám pošle niekoho, kto nás rozveselí. Dáva nám rodičov a priateľov, aby nás milovali a starali sa o nás.
Boh nám dáva almužny každý deň! Najdôležitejšie je to, že Boh nám preukazuje milosrdenstvo tým, že nám odpúšťa hriechy. Boh sa stal človekom, Ježišom Kristom, aby nám preukázal milosrdenstvo – aby nám odpustil, uzdravil nás, objal nás, aby sme nikdy neboli sami. Aj zomrel za nás, aby sme neboli sami dokonca ani v smrti.
Slovo almužna znamená „milosrdenstvo“. Vieš, čo je milosrdenstvo? Čo znamená byť milosrdný? Milosrdenstvo znamená starať sa o druhých. Milosrdenstvo znamená, že chápeme, čím si človek prechádza, a chceme mu pomôcť. Milosrdenstvo znamená, že bolesť a utrpenie druhých ľudí nám nie sú ľahostajné. Snažíme sa zmierniť ich bolesť a poskytnúť im útechu a nádej… nielen útechu pre ich telo, ale aj nádej pre ich srdce.
Náš Pán Ježiš povedal: „Blažení milosrdní“ (Matúš 5, 7). Prečo by sme mali byť milosrdní k druhým? Pretože Boh preukazuje milosrdenstvo nám. Boh je milosrdný! Boh sa vždy stará o nás, našej potreby, bolesti, nádeje a obavy a vždy sa nám snaží pomôcť. Spomínaš si na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi? Kto je ten dobrý Samaritán? Kto je ten, čo sa zmiloval nad človekom, ktorý padol do rúk zbojníkov? Kto mu prejavil súcit a lásku? Kto mu nalial liek na rany a vzal ho do hostinca? Bol to Ježiš, náš milosrdný Samaritán.
Ak Boh preukazuje milosrdenstvo nám, aj my by sme mali preukazovať milosrdenstvo druhým, však? Ježiš nás učí: „Blažení milosrdní.“ No Boh nám tiež hovorí, že ak budeme milosrdní, preukáže nám ešte viac milosrdenstva. Keď sme milosrdní, Boh nám do srdca pošle ešte viac lásky a milosrdenstva: „Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Matúš 5, 7). Preukáž milosrdenstvo, bude ti preukázané milosrdenstvo!
Ježiš nám v Kázaní na vrchu hovorí, že potrebujeme dávať almužnu. No hovorí nám, že to musíme robiť správnym spôsobom. Aký je správny spôsob? Musíme to robiť pre Boha a nie preto, aby nás videli ostatní ľudia.
Ježiš nám hovorí, aby sme nedávali almužnu a nerobili dobré skutky preto, aby nás videli ostatní. Ježiš hovorí: „Keď preukazuješ druhému milosrdenstvo, nevytrubuj to, aby si každý všimol, čo robíš“ (Matúš 6, 2). Duu- duu-du-duuuuu! „Pozrite sa na mňa! Robím dobrý skutok!“
Je trúbka hlasná? Prinúti trúbka ľudí, aby otočili svoju hlavu a pozreli sa na teba? Áno! Pán nám hovorí, aby sme konali dobro tak, aby si to všimol Boh, nie druhí ľudia. Pretože vtedy nás Boh odmení. Ak to robíme preto, aby si ostatní mysleli, že sme dobrí alebo výnimoční, môžeme sa stať pyšnými, a za to nie je nebeská odmena.
Spomínaš si na svätého Mikuláša? Čo urobil? Ako pomohol chudobnej rodine? Nedal im mešce zlata tajne?
Ak dávame almužnu v skrytosti – len preto, že milujeme Boha a druhých – Boh nás odmení. Ako nás odmení? Sladkosťami? Možno novou hračkou od mamy a otca? Nie, nie takýmto druhom odmeny.
Boh nás odmeňuje veľmi zvláštnym spôsobom, ktorý trvá navždy. Trvajú cukríky alebo hračky navždy? Vieš, čo sa deje vždy, keď z lásky k Bohu dávame almužnu a prejavujeme milosrdenstvo ľuďom v núdzi? Srdce nám rastie! Srdce sa nám zväčšuje, pretože do nás prichádza viac Božej lásky. A keď sa nám srdce zväčší, môžeme sa lepšie modliť a postiť. Vtedy sa nám srdce ešte viac zväčší! Čoskoro sa nám do srdca zmestí celý svet a všetci ľudia na svete, pretože milujeme tak, ako miluje Boh. Ak sa nám do srdca zmestí Boh, tak potom sa tam zmestí aj všetko ostatné!
Ľudia s malým, drobným srdcom majú naozaj problém milovať a prejavovať milosrdenstvo. No Boh chce, aby naše srdcia boli naozaj veľké. Je tvoje srdce veľké? Môže byť väčšie? Dávaš almužnu, aby si mal odmenu v nebi?
Keď dávame almužnu alebo milosrdenstvo, deje sa niečo ešte úžasnejšie.
Každý človek je stvorený na Boží obraz. To znamená, že Ježiš Kristus je v každom človeku. A Ježiš osobitne miluje a stará sa o tých, ktorí trpia a sú v núdzi. Veď sám Ježiš trpel na kríži, či nie? Ak Ježiš žije v tých, ktorí trpia a sú v núdzi, a my dávame almužnu tým, ktorí sú v núdzi, komu ju vlastne dávame? Samotnému Ježišovi!
Raz svätý Martin šiel na koni smerom k mestu. Bol vojakom a zároveň katechumenom Cirkvi. Mal len osemnásť rokov. Nebol si istý, či sa má dať pokrstiť. Keď prišiel k bráne mesta, uvidel žobráka, ktorý mal na sebe handry namiesto oblečenia. Bol veľmi chladný, zasnežený deň.
Katechumen Martin hneď vzal meč, rozťal svoj krásny a drahý vojenský plášť na polovicu a polovicu dal žobrákovi, aby sa zahrial. V tú noc mal Martin sen. Zjavil sa mu Ježiš a okolo neho zástup svätých. Ježiš mal na sebe plášť, ktorý svätý Martin daroval žobrákovi! Potom sa Ježiš obrátil k svätým a povedal: „Pozrite sa! Toto je plášť, ktorý mi dal Martin, ktorý je len katechumenom.“ Po tomto sne Martin ihneď šiel dať sa pokrstiť.
Keď dávame jesť alebo piť núdznym, keď navštevujeme chorých, keď sme láskaví k cudzincom, keď utešujeme tých, ktorí sú osamelí alebo vo väzení, robíme to samotnému Ježišovi!
Toto nás učí On sám: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Matúš 25, 40).
Keď sa modlíme, prejavujeme, že máme vieru. Vierou je veriť a dôverovať v Boha. Vierou je dôverovanie, že Boh je pravdivý a postará sa o nás, nech sa deje čokoľvek. Viera je poznanie vecí, ktoré nemôžeme vidieť našimi fyzickými očami (Hebrejom 11, 1).
Keď sa postíme, prejavujeme svoju nádej v Boha. Nedúfame vo veci tohto sveta, ale v Boha, ktorý vie, čo skutočne potrebujeme, a dáva nám to, čo skutočne potrebujeme. Naša nádej je v nebi (Kolosanom 1, 5).
Keď dávame almužny, ukazujeme, že pravá viera a nádej v Boha vedú k holubici pre Boha a pre všetko, čo Boh stvoril. Almužna vnáša Božiu lásku a milosrdenstvo do nášho života, do života ostatných a do celého stvorenia. Keď prejavujeme lásku a milosrdenstvo, napodobňujeme Boha, ktorý nás miloval tak veľmi, že poslal svojho Syna, aby sa nad nami zmiloval (Ján 3, 16).
Viera, nádej a láska sú tri veľké čnosti kresťanského života (Prvý list Korinťanom 13, 13). Všetko, čo sme sa naučili v našom katechizme, má nás viesť k týmto kvalitám a k tomuto čnostnému spôsobu života, aby sme mohli byť zjednotení s naším jediným Bohom a Otcom skrze jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, mocou a milosťou Svätého Ducha – Svätej Trojice, ktorá je jednopodstatná a nedeliteľná.
Amen!
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Dvanásta lekcia – Pôst
