Kristus – naša Pascha III.: Problém umelého oplodnenia – Klonovanie človeka – Hriech umelého potratu – Hriech umelej antikoncepcie – Metódy rozpoznávania plodnosti – Zodpovedné rodičovstvo (874 – 897)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Problém umelého oplodnenia
874 Na príkladoch mnohých požehnaných manželstiev, ktoré boli spočiatku neplodné – Abrahám a Sára, Jakub a Ráchel, Elkána a Anna, Zachariáš a Alžbeta, Joachim a Anna – nás Sväté písmo a posvätná Tradícia učia, že narodenie dieťaťa je vždy dar od Boha, za ktorý sa treba horlivo modliť.
875 Mnohé manželstvá zažívajú neplodnosť ako drámu, výzvu, porážku a neprekonateľnú prekážku na ceste k úplnej sebarealizácii. Súčasné biomedicínske technológie poskytujú neplodným párom možnosť získať dieťa pomocou umelého oplodnenia. Avšak lekársky zásah je prípustný len vtedy, ak uľahčí efektívnosť sexuálneho aktu počať deti, ale v žiadnom prípade nenahradí sexuálny akt. Dôstojnosť počatia dieťaťa si totiž nutne vyžaduje manželský sexuálny akt muža a ženy ako duchovné a telesné zjednotenie osôb v láske.[1] Umelé oplodnenie vylučuje sexuálny akt, manželov redukuje na darcov biologického materiálu a dieťa na produkt biomedicínskej manipulácie. Cenou za takéto počatie je zničenie takzvaných „prebytočných embryí“ alebo manipulácia s ich životmi. V skutočnosti by narodenie nového človeka, skrze spoluprácu muža a ženy s mocou Stvoriteľa, malo byť plodom a znakom vzájomného sebadarovania manželov, ich lásky a vernosti.
876 Súčasné biomedicínske technológie umelého oplodnenia zapájajú do počatia a donosenia dieťaťa vonkajšie subjekty (napríklad darcov gamét, lekárov alebo „náhradné matky“). Zasahovanie takýchto externých osôb do tajomstva počatia nového života je samo osebe morálnym zlom. Náhradné materstvo, v ktorom žena vynosí a porodí dieťa počaté v skúmavke pre klientov, predstavuje skutočné nerešpektovanie daru materstva: žena obchoduje so svojím materstvom a takto narodené dieťa sa znižuje na predmet obchodu. Náhradné materstvo, počatie dieťaťa s úmyslom predať ho po narodení a iné podobné činy sú závažné hriechy proti dôstojnosti počiatku ľudského života. Takéto konanie je urážkou Boha a dôstojnosti dieťaťa ako ľudskej bytosti, ktorá je stvorená na Boží obraz a podobu.
Klonovanie človeka
877 Klonovanie je experimentálna metóda nepohlavného rozmnožovania. Dnes sa ju vedci pokúšajú aplikovať aj na ľudí, aby vytvorili geneticky identické osoby na terapeutické alebo iné technologické účely. Obhajcovia klonovania neuznávajú dôstojnosť ľudských klonov ako osôb.
878 Klonovanie porušuje ľudskú dôstojnosť. Klonovanie redukuje osobu na „biologický materiál“. Takáto metóda počatia oddeľuje sféru rodenia (rozmnožovania) od autenticky ľudského kontextu manželského aktu a odstraňuje potrebu láskyplného zjednotenia manželov, ktorí spolupracujú s Bohom pri prijímaní daru ľudského života. Samotná myšlienka klonovania človeka popiera manželstvo a rodinu ako takú. Človek sa takýmto spôsobom pokúša zaujať miesto Stvoriteľa a sám rozhoduje o tom, ako a kedy začať alebo ukončiť ľudský život.
879 A okrem toho klonovanie môže vytvoriť nebezpečenstvo sociálnej manipulácie selekciou „geneticky lepších“ ľudí. Klonovanie môže viesť k výrobe živých ľudských klonov výlučne ako materiálu pre transplantáciu orgánov. Toto znižuje ľudí na úžitkové predmety. Toto je úplne neprípustné z hľadiska kresťanského rešpektovania ľudskej osoby a úcty k ľudskej dôstojnosti.
Hriech umelého potratu
880 Umelý potrat je úmyselné a priame zabitie ľudskej bytosti v období medzi jej počatím a narodením – na samom začiatku jej života.[2] Vo všeobecnosti má umelý potrat podobu vynúteného ukončenia tehotenstva. Umelým potratom sú aj všetky činy zahŕňajúce manipuláciu, ktorá vedie k zničeniu ľudských embryí získaných použitím reprodukčných technológií.
881 Sväté písmo nás učí, že dôstojnosť ľudskej osoby existuje od počatia: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa…“ (Jer 1, 5). Posvätnosť a nedotknuteľnosť ľudského života je založená na osobnej pozornosti Stvoriteľa ku každej ľudskej osobe.
882 Svätý Bazil Veľký učí:
Žena, ktorá dobrovoľne zničila plod, dopustila sa trestného činu vraždy. U nás sa nepýtame, či plod bol alebo nebol zrelý. V týchto veciach sa žiada spravodlivosť nielen pre dieťa, ktoré sa malo narodiť, ale aj proti tej, ktorá strojila úklady proti sebe samej, pretože v týchto okolnostiach ženy väčšinou zomierajú. K tomu sa pridáva aj zničenie plodu, ďalšia vražda, v úmysle tých, ktorí sa odvážia spáchať tento hriech.[3]
883 Metropolita Andrej Šeptický vo svojom pastierskom liste Nezabiješ zdôrazňuje:
Prípady, keď rodičia zabijú vlastné deti, sú obzvlášť ohavné, hrozné a neprirodzené. Ale možno ešte horšie sú prípady, keď dieťa ešte neprišlo na svet. Samotná skutočnosť, že zločin spácha vlastný otec alebo matka dieťaťa a že dieťa sa nemôže brániť…, to všetko robí z potratu najzvláštnejší druh zločinu.[4]
884 Ľudské dieťa je od svojho počatia zverené matke a otcovi, ktorí sa oň starajú a opatrujú ho. Niekedy však môžu dramatické okolnosti (znásilnenie, tlak rodiny a pod.) alebo sebecké dôvody prinútiť ženu zničiť život, ktorý nosí v sebe. Tieto okolnosti nezbavujú matku zodpovednosti. Avšak za potrat sú zodpovední aj ďalší, napríklad otec dieťaťa, ktorý matku núti k potratu alebo ju opustil počas tehotenstva. Spoluvinníkmi na hriechu umelého potratu sú aj príbuzní, známi a priatelia, ktorí niekedy tlačia na ženu, aby podstúpila umelý potrat, pričom používajú výhovorku, že to môže pomôcť „uchovať si dobrú povesť“ a pod. A nakoniec, podstatnú vinu – veľkú vinu – majú lekári a ostatný zdravotnícky personál, ktorí skutočne vykonajú umelý potrat. Nepriamo vinní sú aj všetci tí, ktorí v spoločnosti obhajujú a presadzujú potraty.
Hriech umelej antikoncepcie
885 Antikoncepcia je úmyselné konanie, ktorým človek ničí plodnosť reprodukčnej sféry a znemožňuje počatie nového ľudského života. Antikoncepčné konanie zasahuje celú ľudskú osobu tým, že obmedzuje jej schopnosť prijať dar nového života. Následkom takéhoto konania môže byť nielen fyziologická, ale aj duchovná, morálna a psychologická neschopnosť manželského páru privádzať na svet deti. Následkom sa môže stať aj vytvorenie antikoncepčnej mentality.
886 Žiadne medicínske antikoncepčné metódy nie sú úplne efektívne v prevencii počatia. V rodinách, kde je manželský pár fyziologicky plodný, ale neschopný prijať nový život kvôli antikoncepcii, budú počaté „nechcené deti“ a vzniknú „nechcené tehotenstvá“ a toto povedie k porodeniu „nechcených detí“ alebo dokonca k umelému potratu. Antikoncepčná mentalita neúprosne vedie k potratovej mentalite. Namiesto toho, aby antikoncepcia znižovala počet umelých potratov, ako tvrdia jej obhajcovia, len podnecuje nezriadený sexuálny život a naozaj vedie k rastu počtu umelých potratov.
887 Antikoncepcia je často znakom už existujúcej krízy v rodinných vzťahoch a ničí jednotu kresťanského manželstva. Rozhodnutie používať antikoncepčné metódy je väčšinou spojené so strachom z tehotenstva a s odmietaním plodnosti. Ak je starostlivosť o deti celkom len na jednom z manželov, tak potom je odpor voči počatiu zvyčajne akýmsi „protestom“ proti takejto osamotenosti v manželstve. Antikoncepčné skutky sú morálnym zlom, pretože eliminujú manželské povolanie k otcovstvu a materstvu.
888 Antikoncepcia nielenže bráni spojeniu mužských a ženských gamét, ale ničí aj schopnosť manželov spolupracovať so Stvoriteľom pri prijímaní a uvádzaní nového života na svet. Takýto manželský pár odmieta Boží plán pre seba a redukuje rodinný život len na „súkromnú sféru“, pričom pohŕda skutočnosťou, že jedine Boh je pánom začiatku a konca ľudského života.
889 Používanie antikoncepcie deformuje prirodzený význam sexuálneho aktu tým, že ničí nielen jeho plodiacu, ale aj zjednocujúcu podstatu. Antikoncepcia vedie k nezodpovednej súloži, ktorej účelom je hľadanie osobného uspokojenia. Tým sa vážne poškodzuje pravý základ manželského života, totiž sebaobetavá láska, v ktorej sa manželia navzájom dávajú a prijímajú úplne, najmä svoju vlastnú plodnosť.
890 Hormonálne antikoncepčné metódy majú dvojaký účinok: antikoncepčný a potratový, a preto sú nemorálne. Tieto metódy bránia normálnym fyziologickým procesom v tele ženy a robia ju neplodnou. Pri tom všetkom tieto metódy nie vždy zabránia počatiu dieťaťa. Preto je hormonálna antikoncepcia určená aj na to, aby zabránila ďalšiemu vývoju dieťaťa v maternici matky a spôsobila jeho smrť v ranom štádiu vývoja. Preto je Cirkev, ktorej záleží na živote každého človeka od okamihu jeho počatia, proti používaniu antikoncepčných metód. Jedinou výnimkou môže byť používanie hormonálnych látok s potenciálne antikoncepčným pôsobením za účelom medicínskej liečby a jedine na obmedzený čas podľa predpisu lekára.
891 Metropolita Andrej sa vyjadruje o osobitnej škodlivosti antikoncepcie takto:
Podobné zabíjaniu detí, hoci ide o úplne iný druh hriechu, sú činy, ktorými rodičia obmedzujú počet svojich potomkov. Takéto prípady, samozrejme, nie sú hriechom vraždy, ale je ťažké nepovažovať ich za ťažké previnenie… lebo hoci život nebol odňatý, nebolo mu dovolené vzniknúť! Ľud, ktorého ženy sa nechcú podrobiť… povinnostiam materstva a ktorého muži hľadajú sexuálne uspokojenie bez ohľadu na povinnosti a bremená rodinného života a bez ohľadu na cieľ manželstva: takýto ľud je odsúdený na záhubu.[5]
Metódy rozpoznávania plodnosti
892 Zodpovedné otcovstvo a materstvo sa prejavuje aj v prirodzenom plánovaní rodiny. Spočíva v tom, že manželia sú vždy otvorení pre povolanie od Boha preniesť život. Aby manželia mohli odpovedať na toto povolanie, chápu a uznávajú vlastnú povahu intímnych vzťahov, ktoré Boh zahrnul do prirodzenosti. Vlastná povaha týchto vzťahov zahŕňa možnosť podieľať sa na udelení nového života. Prirodzené plánovanie je spojené s hľadaním vhodného okamihu pre počatie nového života.
893 Povolaniu k otcovstvu a materstvu neodporuje pravidelná zdržanlivosť a uplatňovanie metód regulovania pôrodnosti, ktoré sú založené na využívaní období neplodnosti ženského tela. Manželský život zostáva počestný, pretože rešpektuje telesný aspekt lásky a nezbavuje ho prirodzenej plodnosti.
894 Prirodzená regulácia počatia sa zásadne líši od antikoncepčných opatrení, pretože manželský pár zostáva otvorený prijatiu nového života. Tento spôsob regulácie odmieta akýkoľvek zásah do rozmnožovacej sféry muža alebo ženy s cieľom dočasne alebo dlhodobo vylúčiť ich schopnosť počať. Prirodzené plánovanie rodiny učí manželský pár chápať a rešpektovať vzájomnú plodnosť a rozpoznávať obdobia plodnosti ženského tela.
895 Otvorenosť pre Boží dar života a hľadanie Božej vôle umožňuje manželskému páru prijať nový život s láskou, aj keď „neplánovali“ splodiť dieťa. V takejto rodine bude každé Bohom darované dieťa chcené a prijaté s dôverou v Boha. Tým, že prirodzené metódy plánovania rodiny zachovávajú počestnosť pohlavného aktu v jeho otvorenosti pre život, posilňujú jednotu manželstva. Otvorenosť pre prijatie vlastných detí robí manželský pár schopným aj adoptovať osirelé deti.
Zodpovedné rodičovstvo
896 Zodpovedné otcovstvo a materstvo spočíva nielen v prijatí daru nového života, ale aj vo vytváraní vhodných podmienok pre plnohodnotný rozvoj dieťaťa. Kresťanskí rodičia by mali pochopiť, že deti, ktoré im dal Pán, patria predovšetkým Pánovi. Tieto Božie deti sú počas svojho pozemského života len zverené do starostlivosti rodičov. Rodičovské povolanie si vyžaduje obetavú lásku k deťom. Dobro dieťaťa je najvyšším cieľom zodpovedného rodičovstva. Preto rodičia nemôžu považovať deti za svoj „majetok“ alebo ich využívať len ako prostriedok na dosiahnutie nejakého iného cieľa. Naopak, každé dieťa má prirodzené právo narodiť sa a vyrastať v skutočnej rodine.[6] Najlepším prostriedkom výchovy dieťaťa je príklad zrelého kresťanského správania rodičov, ako aj vzájomný vzťah rodičov a ostatných členov rodiny a spoločnosti.
897 Svätý Ján Zlatoústy pripomína kresťanom, že sú povolaní rodiť svoje deti nielen pre časný život, ale aj pre večný život.[7] Okrem materiálnych a psychologických potrieb majú deti aj duchovné potreby. Náboženská a duchovná formácia sú neoddeliteľným aspektom výchovy dieťaťa a jeho rastu v Božej milosti.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa. Verzia z 10. februára 2025
[1] Porov. Pavol VI., Encyklika Humanae vitae [O ľudskom živote]; Kongregácia pre náuku viery, Donum vitae [Dar života], 1.
[2] Porov. Ján Pavol II, Encyklika Evangelium Vitae [Evanjelium života], 58.
[3] Bazil Veľký, Listy, 188, 2: PG 32, 671.
[4] Metropolita Andrej Šeptický, Не убий [Nezabiješ] (21. november 1942).
[5] Metropolita Andrej Šeptický, Не убий [Nezabiješ] (21. november 1942).
[6] Porov. Ján Pavol II., Príhovor k Výboru európskych novinárov za práva dieťaťa.
[7] Ján Zlatoústy, Homílie na evanjelium podľa Matúša, 59, 7: PG 58, 574.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus – naša Pascha III.: Kresťanská rodina a obrana dôstojného konca ľudského života ( 898 – 910)Kristus – naša Pascha III.: Kresťanské manželstvo (856 – 873)
