Milosrdný Samaritán: Dvanásta lekcia – Pôst
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Milosrdný Samaritán: Dvanásta lekcia – Pôst
Naučili sme sa, že skutočná modlitba je ako byť so svojím najlepším priateľom. A Boh je naozaj náš najlepší priateľ, pretože On je nám bližší než naše vlastné srdce.
Keď trávime čas so svojím najlepším priateľom, používame svoju myseľ, aby sme našli slová, ktoré by sme mohli povedať, aby sme sa mohli so svojím priateľom rozprávať a deliť. No používame len svoju myseľ či svoj mozog? Keď sme so svojím priateľom, len premýšľame a rozprávame?
Nie, používame aj svoje telo, celé svoje telo! Môžeme použiť svoju ruku, aby sme zamávali svojmu priateľovi, alebo aby sme ho požiadali prísť bližšie alebo prísť rýchlejšie. Hráme sa spolu hry a používame svoje ruky a nohy. Môžeme hrať skákanie cez švihadlo, behať o preteky alebo sa hrať na schovávačku. Dokonca sa môžeme držať za ruky alebo svojho kamaráta objať.
Svoje priateľstvo prejavujeme nielen mysľou a myšlienkami, ale aj svojím srdcom a svojím telom. To všetko nám pomáha spoznať svojho priateľa a tešiť sa z jeho spoločnosti. To, čo robíme so svojím telom, nám pomáha deliť sa o svoj život s druhým.
Modlitba so svojím telom
To isté platí, keď trávime čas v modlitbe s naším Pánom. Áno, hovoríme s Ním a k Nemu. Snažíme sa Ho aj počúvať. No používame pri modlitbe len svoju myseľ na premýšľanie alebo rozprávanie? Čo hovorí Sväté písmo o tom, ako máme milovať Boha? „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou“ (Marek 12, 30).
Milujeme Boha a modlíme sa k Nemu so všetkým, čo sme, a to zahŕňa našu silu, naše svaly, naše kosti a každú bunku v našom tele. Môžeme používať svoje telo, aby sme pomohli svojmu srdcu, mysli a duši modliť sa, byť s Bohom a lepšie Ho spoznať.
Keď trávime čas so svojím najlepším priateľom, ak len tak sedíme, začneme sa nudiť a stratíme záujem o seba navzájom. Robíš toto aj ty, keď si so svojím priateľom? Pravdepodobne nie, ibaže si si zlomil nohu… alebo možno obe nohy!
A ani my, keď sa modlíme k Bohu, zvyčajne len tak nesedíme. Ak si si to ešte nevšimol, my ortodoxní kresťania pri modlitbe zvyčajne stojíme. Prečo? Pretože sa nenudíme a nechceme, aby nám naše telá nahovárali, že sa nudíme. Stojíme, pretože svätý Boh stojí s nami a pred nami.
Pamätáš si, ako Mojžiš hovoril s Bohom v horiacom kríku? Pán mu povedal: „Vyzuj si sandále z nôh, lebo miesto, kde stojíš, je svätá zem“ (Exodus 3, 5). Inými slovami: „Ja (Boh) som prítomný s tebou, ty si v prítomnosti Niekoho väčšieho, než si ty sám. Žiadam ťa, aby si stál predo mnou a s úctou mi venovali pozornosť. Budeme spoločne tráviť čas!“
Myslíš si, že sa Mojžiš sklonil k zemi, keď Pán hovoril? Keď sa modlíme, tiež sa skláňame pred Bohom, aby sme mu prejavili úctu a lásku. Robíme malé poklony (metánie) a niekedy aj veľké poklony, ktoré sa nazývajú prostrácie. Vieš, ako sa robí každá z týchto poklôn?
Keď takto používame svoje telo, pomáha nám to pripomínať srdcu a mysli, kto je Boh – náš Stvoriteľ – a kto sme my – jeho stvorenia. Pokorujeme sa. Slovo pokora pochádza zo slova pre zem. Skláňame sa k zemi, aby sme si pripomenuli, že sme nižší ako Boh. Boli sme stvorení zo zeme (Genezis 2, 7; Prvý list Korinťanom 15, 47). Boha staviame na vyššie miesto než seba.
Tiež sa skláňame a bozkáme sväté ikony, evanjeliár, svätý kríž a ruku biskupa a kňaza, aby sme vyjadrili svoju lásku a úctu ku Kristovi.
Čo ešte robíme so svojím telom, keď sa modlíme? Je niečo, čo robíme stále so svojou pravou rukou a ramenom. Áno, robíme znamenie kríža! Trasujeme kríž po svojom tele, aby sme priniesli Božiu moc a požehnanie do svojej mysle (keď svoje prsty priložíme na čelo), do svojho srdca a duše (nadol po brucho) a do svojej sily (z pravého ramena na ľavé).
A je tu ešte niečo, čo robíme so svojím telom, aby nám pomáhalo modliť sa. Robíme to v stredu a v piatok. Robíme to pred Paschou a Vianocami. Robíme to pred sviatkami Zosnutia Presvätej Bohorodičky a svätých apoštolov Petra a Pavla. Už vieš? Áno, postíme sa!
Čo je pôst? Pôst je zabúdanie na jedlo, aby sme pamätali na Boha.
Pôst je premena nášho hladu po jedle na hlad po Bohu. Ak sa postíme správne, pomáha nám to sústrediť svoju myseľ, dušu a srdce na Pána. Keď sa postíme, vyprázdňujeme svoj žalúdok, aby sme svoju dušu a srdce naplnili modlitbou. Pán Ježiš nám povedal: „Blažení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Matúš 5, 6).
Pôst je modlitba pre naše telá. Pretože sme povolaní, ako už bolo povedané, modliť sa nielen mysľou, ale celou svojou silou, celou svojou energiou a sústredením, celou svojou bytosťou, celým svojím telom. Pôst nám pomáha sústrediť svoju energiu na Boha a na konanie jeho prikázaní.
Svätý apoštol Pavol povedal toto: Dajte svoje telá ako živú obetu Bohu, lebo to je príjemná bohoslužba (Rimanom 12,1). Aby sme milovali Boha celým svojím ja, postíme sa od jedla alebo od určitých sýtych pokrmov v určitých obdobiach, aby sme sa mohli plnšie odovzdať Bohu. Takto sa naše telo modlí k Bohu spolu s naším srdcom a mysľou.
Pôst nás učí aj poslušnosti
Poslušnosť znamená počúvať Boha a tých, ktorých Boh poveril, aby nás viedli. Adam a Eva neboli v raji poslušní Bohu. Boh ich požiadal, aby sa postili len od jedného stromu v záhrade. Oni sa však nekontrolovali. Nepostili sa. Boli neposlušní.
Poslušnosť je veľmi dôležitá čnosť, ktorá nám môže pomôcť vystupovať do neba. Ak dokážeme poslúchať, dokážeme aj milovať. Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Ján 14, 15).
Raz svätý Andrej, svätý Blázon pre Krista, videl pohrebný sprievod. Videl dvoch anjelov, ktorí kráčali vedľa rakvy, z každej strany jedného. Spýtal sa ich: „Kto ste?“ Odpovedali: „My sme anjeli stredajšieho a piatkového pôstu. Tento muž sa vždy postil a modlil v poslušnosti Bohu a jeho Cirkvi. Tým, že sa stal poslušný Bohu, stal sa priateľom Boha a teraz môže vzlietnuť k Bohu lásky, do nebeského kráľovstva.“
Rád sa postíš? Vychutnávaš si pôst?
Občas sa pôst nezdá byť veľmi zábavný, však? Je ťažké byť hladný. Je ťažké, keď ti brucho začne kričať: „Daj mi niečo na jedenie!“ No ak v takýchto chvíľach obrátime svoje srdce k Bohu, môže sa stať niečo veľmi výnimočné. Zistíme, že Boh nás môže naplniť niečím mocnejším než jedlom.
Pôst je spočiatku ťažký, no ak ho budeme trpezlivo praktizovať znova a znova, všimneme si, že vo svojom vnútri získavame čoraz viac sily. Získame duchovné svaly. Cvičí tvoj otec alebo mama v posilňovni? Čo robia? Zdvíhajú činky, behajú alebo robia iné druhy cvičenia?
To je ťažká práca, však? Keď cvičíme alebo beháme, potíme sa a srdce nám bije silnejšie a rýchlejšie. Občas nás to spočiatku unavuje. No cvičíme preto, aby sme sa oslabili? Samozrejme, že nie! Cvičenie nás posilňuje. Čím viac cvičíme, tým sme silnejší. Čím viac beháme, tým dlhšie dokážeme bežať a tým ľahšie sa nám beží.
Taký je aj pôst. Je to cvičenie pre naše duchovné svaly. Dáva nám vytrvalosť. To znamená, že sa tak ľahko neunavíme a dokážeme sa viac modliť a neunavíme sa.
Pôst nám dáva silu – silu odohnať zlo a silu byť poslušní Bohu, silu zdržať sa bitia brata alebo sestry v hneve, silu byť trpezliví a láskaví, keď sa nám nechce – silu myslieť na druhých namiesto na seba, silu zachovať pokoj, keď sa niečo pokazí, a silu robiť správne veci, keď ostatní okolo nás robia nesprávne veci. Pôst nám pomáha povedať nie hriechu a áno Bohu. Pôst v kombinácii s modlitbou nám dodáva veľkú vnútornú silu, pretože Boh nám dáva svoju milosť, keď sa postíme s nádejou a láskou.
Otec Arsenij bol pomerne malý a nie veľmi svalnatý muž. Pre svoju vieru v Krista sa dostal do hrozného väzenia v Sovietskom zväze. Väzni dostávali veľmi málo jedla. No na rozdiel od mnohých iných sa otec Arsenij nielen postil, ale aj modlil. Raz jeden veľmi veľký muž vo väzení, kriminálnik, bil mladšieho muža. Vyzeralo to, že ho zabije. Zrazu malý otec Arsenij chytil toho veľkého a svalnatého kriminálnika za ruku a prehodil ho cez celú miestnosť! Hoci otec Arsenij nemal mohutné telo, jeho modlitba a pôst ho posilnili.
Pôst robí našu dušu ľahkou a chráni nás pred ťarchou hriechov. Svätá Mária Egyptská sa štyridsaťosem rokov postila a modlila na púšti. Jej telo bolo veľmi vychudnuté z toho, že jedla tak málo potravy. No jej pôst a modlitba boli ako krídla, ktoré ju dvíhali k Bohu. Raz ju svätý Zosimos videl modliť sa s nohami úplne zdvihnutými nad zemou! Stala sa akoby duchovným vtákom, ktorý letí ku Kristovej láske na krídlach modlitby a pôstu. Zosimos videl Máriu aj kráčať po vode cez rieku Jordán.
Svätý Ján Zlatoústy povedal, že pôst je jedno krídlo a modlitba je druhé krídlo. Videl si niekedy vtáka, ktorý letí s jedným krídlom? S jedným krídlom by sa vták točil dokola. Ak chceme duchovne vyletieť k Bohu, potrebujeme obe krídla.
Pôst nám pomáha modliť sa nielen mysľou, ale aj telom!
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Trinásta lekcia – AlmužnaMilosrdný Samaritán: Jedenásta lekcia – Modlitba
