Milosrdný Samaritán: Ôsma lekcia – Sväté prijímanie
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Milosrdný Samaritán: Ôsma lekcia – Sväté prijímanie
V minulej lekcii sme sa dozvedeli o strážcoch milosti – biskupoch, kňazoch a diakonoch, ktorí pomáhajú rieke milosti, aby prúdila čisto k nám všetkým v Cirkvi. Pamätaj, že táto rieka k nám prúdi od Ježiša a jeho apoštolov a je liekom na choroby našich duší. Ty a ja sme človekom na ceste v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, človekom, ktorý potrebuje, aby Kristus nalial olej a víno na naše rany a vzal nás do hostinca, Cirkvi.
No nepostačuje poznať našu cirkevnú Tradíciu. Nepostačuje vedieť, že Cirkev má túto rieku milosti. Máme sa do nej ponoriť. Potrebujeme plávať v rieke milosti. Potrebujeme piť z rieky milosti, aby Božia sila a život prišli do nás, do našej duše, do nášho srdca, do nášho tela a do našej krvi. Máme zakúsiť Svätú Tradíciu.
Predstavme si, že sedíme pri bazéne vo veľmi horúci deň, sledujeme ostatných, ako sa kúpu a užívajú si osviežujúcu vodu. Možno so sebou nemáme plavky. A tak len sedíme a pozeráme sa, pričom je nám čoraz viac horúco a nepríjemne. Aké pekné by bolo cítiť chlad tej vody a zakusovať radosť, ktorú vidíme na tvárach tých, ktorí plávajú. Ako dlho budeme čakať, kým do nej skočíme?
Keď žijeme a zakusujeme Svätú Tradíciu, začneme chápať, akú radosť má Kristus pre nás. Stvoril nás, aby sme boli jeho bratmi a sestrami, aby sme sa tešili z jeho milosti a aby sme mali Boha za svojho Otca. Keď budeme plávať vo vodách Svätej Tradície, naše srdcia budú šťastné a naplnené. Sám Boh nás bude živiť a uzdravovať vo svojej Cirkvi. Spoznáme Boha a jeho kráľovstvo!
„Liek nesmrteľnosti“
Najsilnejším spôsobom, ktorým k nám v Cirkvi prúdi rieka milosti, je božská liturgia. Pretože v božskej liturgii sa nám Ježiš Kristus – ktorý sa pre nás stal človekom, vylial svoju krv na kríži za naše hriechy a vstal z mŕtvych – znova a znova ponúka vo svojom tele a krvi, aby sme tak ako on mohli premôcť smrť a žiť večne.
Pri božskej liturgii sa koná „sväté prijímanie“. Účasťou na ňou sa vytvára sväté spoločenstvo. A tak sväté prijímanie sa v niektorých jazykoch označuje ako sväté spoločenstvo (ang. holy communion). Spoločenstvo predstavujú dve alebo viaceré osoby, ktoré sa spoločne delia o život. Spoločenstvo znamená žiť spolu v jednote, úplnej harmónii, spolupatričnosti a zhode.
Božská liturgia je sväté spoločenstvo, pretože takto Cirkev zjednocuje všetkých ľudí v Ježišovi Kristovi skrze jeho Telo, Cirkev. Sme zjednotení tou istou vierou, tým istým krstom, tým istým Pánom… tou istou Svätou Tradíciou (Efezanom 4, 5). Každý, kto sa zjednocuje s Ježišom Kristom v tej istej ortodoxnej viere a Svätej Tradícii, je zároveň v jednote – v spoločenstve – s druhým. A tak v Cirkvi máme spoločenstvo s Ježišom a medzi sebou navzájom, ak súhlasíme so Svätou Tradíciou. Keď spoločne pristupujeme k svätému prijímaniu z jedného chleba a z jednej čaše, stávame sa jedno: jedna rodina, jedno spoločenstvo, jedna Cirkev. Dokonca sa stávame jedno s dokonalým Spoločenstvom, Svätou Trojicou – Otcom, Synom a Svätým Duchom!
Sväté prijímanie nás zjednocuje s Bohom. Keď k svätému prijímaniu pristupujeme s čistým srdcom, sväté prijímanie sa stáva silným liekom pre našu dušu i telo. Jeden z prvých biskupov Cirkvi, ktorý aj zomrel pre Krista, svätý Ignác Antiochijský, nazýval sväté prijímanie „liek nesmrteľnosti“.
Dozvedeli sme sa, že Ježiš Kristus je liek, ktorý nás uzdravuje a vracia nás späť k životu s Bohom. Jeho telo a krv je najsilnejším liekom zo všetkých liekov a napĺňa nás Božím životom (Ján 6, 54). Ako povedal svätý Ignác, Kristovo telo a krv má moc darovať nám nesmrteľnosť. Čo je nesmrteľnosť? Nesmrteľnosť znamená žiť navždy s Bohom a s Bohom v nás. Chcel by si žiť takto navždy? To sa môže stať len vtedy, ak sme v spoločenstve s Ježišom, ak sme s Ním a v harmónii s Ním a jeho Telom.
Kto slúžil prvú božskú liturgiu? Vieš? Bol to sám Ježiš! Spomínaš si, keď podával prvé sväté prijímanie? Niekedy sa to nazýva „Posledná večera“, ale my ortodoxní kresťania to nazývame „Tajomná večera“, pretože je to veľké Tajomstvo, ktorým sa nám Kristus dáva spoznať skrze jedenie a pitie.
Tesne predtým, ako sa obetoval, aby ho ukrižovali, v tú istú noc, keď ho mal zradiť jeho učeník Judáš, mal Ježiš osobitné stolovanie so svojimi učeníkmi. Bolo to osobitné stolovanie, ktoré židovský národ zachovával, aby si pripomínal Božie požehnania a vzdával vďaky Bohu.
No Ježiš namiesto zvyčajných modlitieb vzal chlieb, požehnal ho, dával učeníkom a hovoril: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo“ (Matúš 26, 26). Potom vzal čašu s vínom, vzdal vďaky Bohu, dával ho učeníkom a hovoril: „Pite z neho všetci. Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov“ (Matúš 26, 27 – 28).
Rozpoznávaš tieto slová? Áno, mal by si! Podobné slová počúvame vždy, keď slávime božskú liturgiu. Na božskej liturgii si pripomíname, ako Kristus obetoval svoje telo a krv pri Tajomnej večeri i na kríži. Nielenže si na to „pripomíname“, ale skutočne tam ideme. Zakusujeme to! Liturgia nás vracia k tej istej Tajomnej večeri a ku Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu.
Počul si niekedy o pojme cestovanie v čase? To je myšlienka možnosti cestovať späť do minulosti alebo byť prenesený do budúcnosti. Božská liturgia je akýmsi duchovným cestovaním v čase! Boh nežije v čase a jeho kráľovstvo je mimo času. V nebi neexistujú hodiny – nebo je vždy teraz! Takže vždy, keď slávime božskú liturgiu, duchovne sa vraciame, aby sme boli s Kristom pri Tajomnej večeri, pri kríži a pri vzkriesení. Každá božská liturgia je skutočne tou istou večerou, ktorú mal Ježiš so svojimi učeníkmi. Aj keď slová hovorí kňaz, vždy je to sám Ježiš, kto neviditeľne stojí pri svätom stole a ponúka nám svoje telo a krv.
Sväté prijímanie je také dôležité, že Ježiš nám povedal: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Ján 6, 53). Aké strašné je byť fyzicky nažive, no nemať skutočný život! Božechráň, aby sme sa zámerne vyhýbali svätému prijímaniu, ktoré nám dáva skutočný život!
Počul si už o ľuďoch, ktorí darúvajú krv Červenému krížu? Alebo si počul o niekom, kto daroval obličku niekomu, kto mal choré alebo nefunkčné obličky? Darovaním zdravej krvi alebo zdravého orgánu môžeme na určitý čas zachrániť telo chorého človeka. Ježiš dáva svoje telo a krv, aby nás učinil duchovne zdravými a naše tela učinil nesmrteľnými. Keďže vstal z mŕtvych a jeho telo je naplnené večným životom, dáva nám svoje telo, aby nám dalo ten istý život. Keďže Ježiš je Boh, sám Boh žije v nás, keď pristupujeme k svätému prijímaniu.
Keďže prijímame Boha do svojich duší a tiel, máme si starostlivo pripraviť srdcia pred pristúpením k svätému prijímaniu si starostlivo pripravujeme svoje srdcia. Svätý Pavol nám hovorí o niektorých kresťanoch, ktorí ochoreli, pretože neboli starostliví, keď prijímali Kristovo telo a krv (Prvý list Korinťanom 11, 29 – 30).
Ako sa môžeme pripraviť na sväté prijímanie? Najprv sa modlíme. V sobotu večer môžeme ísť na veľkú večiereň, pretože to pomáha pripraviť naše srdcia. Môžeme sa modliť špeciálne modlitby (sami alebo s rodičmi), ktoré nám zanechali svätí. Ak sme dostatočne veľkí, môžeme sa postiť alebo ísť na svätú spoveď, aby sme sa zbavili hriechov v našich srdciach. No nepripravujeme sa len večer predtým. Pripravujeme sa aj počas celého týždňa tým, že sa k druhým správame s láskou a vľúdnosťou, prejavujeme lásku k Bohu a sme poslušní jeho prikázaniam. Všetky tieto veci otvárajú naše srdcia pre pristúpenie k svätému prijímaniu tak, aby rieka milosti pretekala priamo cez naše telá a do našich duší!
Božskú liturgiu a sväté prijímanie označujeme aj „Eucharistia“. Vieš, čo znamená toto slovo? Eucharistia znamená „vďaka“ alebo „vďačnosť“. Každá božská liturgia je „vďakyvzdávaním“, vzdávaním vďaky Bohu za náš život a za všetky jeho dary. Pri božskej liturgii ďakujeme Bohu za všetko, čo nám dal, no najmä za jeho najväčší dar – za to, že nám poslal svojho Syna, milosrdného Samaritána, aby nás priviedol späť do života.
Aké „dary“ prinášame ako obetu Bohu pri božskej liturgii? Chlieb a víno, však? Prečo práve chlieb a víno? Pretože predstavujú všetky dobrá tohto života – pokrm a nápoj –, ktoré ľuďom prinášajú život a radosť. A čo sa deje s chlebom a vínom, keď ich jeme? Stávajú sa našou súčasťou. Stávajú sa naším vlastným telom a krvou! Chlieb a víno teda predstavujú aj každého z nás, ktorí sme stvorení z tela a krvi. Neobetujeme len chlieb a víno na svätom stole, ale aj nás! Obetujeme Bohu seba samých! To je náš dar Bohu.
A čo robí Boh na oplátku? Aký je jeho dar pre nás? Dáva nám svoj vlastný život v tele a krvi svojho Syna, Ježiša Krista. Keď pristupujeme k svätému prijímaniu, jeho telo a krv sa stávajú naším telom a krvou. Neexistuje väčší dar a väčší či silnejší liek!
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Deviata lekcia – Svätý krstMilosrdný Samaritán: Siedma lekcia – Kňazstvo
