Milosrdný Samaritán: Deviata lekcia – Svätý krst
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Milosrdný Samaritán: Deviata lekcia – Svätý krst
V minulej lekcii sme sa dozvedeli o božskej liturgii a svätom prijímaní. Sväté prijímanie je pokrm a nápoj, ktorý nás robí jedno s Bohom a medzi sebou navzájom.
Pravidelný pokrm a nápoj udržujú naše telá nažive. Môžu naše telá žiť bez jedenia? No pokrm a nápoj, ktorý nám Boh dáva jesť v Cirkvi – Ježišovo telo a krv – nielenže udržiava naše telá nažive, ale aj oživuje naše duše! Pravidelný pokrm napĺňa naše bruchá, no sväté prijímanie nás napĺňa Svätým Duchom – ak si pripravujeme srdcia s vierou v Boha a láskou k nemu a usilujeme sa dodržiavať jeho prikázania. Sväté prijímanie nám dáva večný život (Ján 6, 54).
Narodený do svetla
A tak Boh si vybral naplniť nás sebou samým skrze akt jedenia. Čo sa však musí udiať predtým, než niekto môže jesť?
Musíme si umyť svoje ruky? Áno, no musí sa udiať ešte niečo predtým.
Musíme si pripraviť jedlo? Áno, no je tu niečo, čo prichádza oveľa, oveľa skôr!
Musíme byť hladní? Hmmm… Áno, už sme bližšie… no ešte oveľa, oveľa, oveľa skôr!
Najskôr sa musíme narodiť, však? To isté platí aj predtým, ako môžeme jesť nebeský pokrm svätého prijímania.
Musíme sa narodiť znova, no nie z našej pozemskej matky, ale z neba. Potrebujeme sa narodiť do Božieho kráľovstva. Musíme sa narodiť z našej matky, Cirkvi, a stať sa Božím dieťaťom.
A ako sa narodíme v Cirkvi? Aké sväté tajomstvo z nás robí nového človeka, akoby sme sa znovu narodili? (Tu je nápoveda: keď sa to deje, pravdepodobne by ste mali zadržať dych. Ďalšia nápoveda: svoj nový život začíname veľkým šplechotom!)
Pochopil si to? Áno, je to sviatosť svätého krstu!
Takže skôr, ako môžeme byť členmi Cirkvi a byť pripojení k Ježišovmu telu… skôr, ako môžeme skutočne piť z rieky milosti v Cirkvi… skôr, ako môžeme ochutnať „liek nesmrteľnosti“, sväté prijímanie, musíme sa narodiť znovu vo svätom krste.
Toto náš Pán kedysi povedal Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť Božie kráľovstvo“ (Ján 3, 3).
Vidíš, aký dôležitý je svätý krst?
Už si niekedy chodil po tmavej miestnosti a nevedel si, kde je vypínač? Vystrel si ruky pred seba a začal si kráčať pomaly a opatrne? Možno si sa obával, že zakopneš alebo do niečoho narazíš a zraníš sa, však? Aké pekné by bolo, keby niekto jednoducho zapol svetlo!
V takej situácii je naša duša pred svätým krstom. Naše duchovné oči sú zatemnené a my nedokážeme vidieť Ježiša, ktorý je „svetlo sveta“ (Ján 8, 12). Kráčame, ale nevieme, kam ideme (Ján 12, 35; Prvý Jánov list 2, 11).
Vedel si, že iný výraz pre krst je „Sväté osvietenie“? Svätí nás učia, že keď sme pokrstení v Cirkvi, sme osvietení. Vieš, čo to znamená? Rozsvieti sa v nás svetlo, pretože do nás vstúpil Ježiš, pravé svetlo. Ak máme svetlo, potom vidíme, kam ideme, a vidíme cestu, ako nasledovať Ježiša, ako spoznať pravdu, ako byť uzdravení, ako plniť Božiu vôľu a ako mať skutočný život. To preto Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Ján 14, 6).
Vráťme sa na chvíľu k tmavej miestnosti. Čo sa stane, ak nenájdeme svetlo? Po chvíli si na tmu akosi zvykneme, však? Naučíme sa pohybovať v tme a možno dokonca zabudneme, aké to je mať svetlo. Tak to môže byť pre niektorých, ktorí nepoznajú Ježišovo svetlo, nemajú Cirkev a nemajú svätý krst. Mali by sme sa vždy modliť za nich i za nás, aby sme skutočne našli svetlo.
Spomínaš si na milosrdného Samaritána? Čo urobil, keď našiel polomŕtveho človeka? Kam ho vzal? Áno, vzal ho do hostinca, do Cirkvi. Boh aj od nás žiada, aby sme druhých priviedli do Cirkvi… a aby sme vždy vzali aj seba! Každý potrebuje svetlo Ježiša Krista. A ak ho máme, mali by sme sa snažiť deliť oň s ostatnými tým, že budeme príkladom svetla a budeme k tomu povzbudzovať aj ostatných.
Ako pokrstíme niekoho v Cirkvi? Videl si už krst? Môže to byť krst dospelého, batoľaťa alebo staršieho dieťaťa.
Najskôr sa kňaz modlí k Bohu (a my sa modlíme s ním), aby v krstencovi nemala miesto žiadna temnota hriechu a diabla. Diablovi hovoríme, aby „vypadol z mesta!“ A kňaz prosí pokrsteného (alebo krstných rodičov, ak ide o malé dieťa), aby odmietli diabla. Dokonca ich požiada, aby pľuli na diabla!
Pľuť na niekoho nie je pekná vec, však? Na ľudí nepľujeme, pretože sú stvorení na Boží obraz. No na diabla, toho zlého, pľujeme. Ak na niečo pľuješ, znamená to, že s tým už nikdy nechceš mať nič spoločné!
Potom sa kňaz spýta tých, ktorí prišli na krst, či sa chcú zjednotiť s Ježišom. Toto je veľmi dôležité! Ak sa chceme pripojiť ku Kristovi, musíme po tom túžiť, musíme to naozaj chcieť. Ak sme boli pokrstení ako malé dieťa, odpovedali za nás naši krstní rodičia. No keď vyrastieme, musíme učiniť to isté vyznanie: „Áno, zjednocujem sa s Kristom!“ Učinil si toto vyznanie? „Veríš v Neho ako v Kráľa a Boha“?
Potom krstenci vyznávajú Nicejsko-konštantínopolský symbol viery, aby presne ukázali, ako a čo veria. Pamätáš si symbol viery, však? Symbol viery vyjadruje, čomu veríme: „Verím v jedného Boha. .. .“ Vieš Nicejsko-konštantínopolský symbol viery naspamäť?
A čo sa udeje ďalej? Nie, ešte nie je čas pokrstiť človeka vo vode. Po modlitbe za tých, ktorí majú byť pokrstení, kňaz prednesie niekoľko dlhých a dôležitých modlitieb, v ktorých prosí Pána, aby požehnal krstnú vodu. Prosí, aby do vody vstúpil Svätý Duch, aby sa krstenci stali novými a očistenými od všetkých svojich hriechov. Kňaz prosí, aby Boh posvätil vodu, tak ako to urobil Ježiš rieke Jordán, keď bol pokrstený. Predstav si – voda v krstiteľnici alebo v rieke sa stane takou istou ako voda v Jordáne po Ježišovom krste!
Potom sú krstenci mazaní „olejom radosti“. Je to znamenie, že sú v pokoji s Bohom a že Boh im má dať veľký pokoj a radosť vo svätom krste.
A teraz sú krstení – v mene Otca (ponor) i Syna (ponor) i Svätého Ducha (ponor). Vieš, že slovo krst znamená doslova „ponoriť“ niekoho?
Ponorenie do vody znamená, že zomierame s Kristom. A naše vynorenie z vody ukazuje, že sme vzkriesení s Kristom, ktorý vstal z mŕtvych (Rimanom 6, 4).
Svätí nám hovoria, že je veľmi dôležité, aby sme boli trikrát ponorení do vody. Tým sa prejavuje naša viera v tri osoby Svätej Trojice. A tiež to ukazuje, že veríme v Ježišovu trojdňovú smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie.
Po vyjdení z vody dostane každý pokrstený nové biele rúcho. Je to znak, že teraz sú zaodetí Kristom. Spomínaš si na hymnus, ktorý spievame po krste? Pochádza zo samotnej Biblie: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Aleluja (Galaťanom 3, 27). Vieš, ako sa tento hymnus spieva?
Biele rúcho ukazuje aj to, že nám boli odpustené hriechy a boli sme zaodetí do Kristovho svetla. (Pamätaj, že v raji boli Adam a Eva zaodetí do Božieho svetla!)
Vo svätom krste sme sa stali novou bytosťou. A preto sme dostali nové meno, kresťanské meno. Ak sme dieťa, rodičia nám už možno dali kresťanské meno. Dostali sme meno, ktoré posvätil niekto z Božích svätých, aby sme mohli nasledovať ich príklad a prosiť ich o modlitby, aby sme sa aj my mohli stať svätými.
A teraz prichádzame k ďalšiemu veľmi dôležitému momentu.
Teraz, keď si „novo osvietení“ obliekli Krista, môžu prijať aj Svätého Ducha. A tak kňaz vezme veľmi špeciálny olej, ktorý vyrábajú a požehnávajú len určití biskupi Cirkvi. Tento olej sa nazýva myro. Skrze pomazanie myrom novopokrstení dostávajú dar Svätého Ducha. Kňaz ich pomazáva, pričom hovorí: „Pečať daru Svätého Ducha.“
Po narodení do života s Bohom v Cirkvi ich kňaz vedie s evanjeliárom vo svojich rukách na malú prechádzku alebo „tanec“ – tanec radosti okolo krstiteľnice. Toto ukazuje, že ich život bude viesť Kristus a bude sa točiť okolo života Ježiša a jeho Cirkvi.
A napokon tí, ktorí sa znovu narodili, sú pripravení jesť a piť Ježišovo telo a krv, aby Ježiš bol skutočne v ich duši a tele. Potom, čo sa narodili z neba, začínajú jesť a piť nebeský pokrm.
Toto je svätý krst vo svätej ortodoxnej cirkvi.
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Desiata lekcia – Pokánie a spoveďMilosrdný Samaritán: Ôsma lekcia – Sväté prijímanie
