Bohoslužby svätých strastí nášho Pána podľa byzantskej tradície

od autora: Ján Krupa · 29 marca, 2024

„Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach“ (1 Pt 2, 21).

Veľký piatok, v ranej Cirkvi známy ako Pascha Ukrižovania, bol od apoštolských čias venovaný slávnostnej spomienke na strasti nášho Pána. Pod slovom „strasti“ rozumieme všetko utrpenie, ktoré náš božský Spasiteľ znášal od Poslednej večere až po svoju smrť na kríži, vrátane svojho pochovania.

Utrpenie nášho Pána Ježiša Krista tvorí hlavnú časť ekonómie spásy a je dôkladne opísané všetkými štyrmi evanjelistami, pričom niektoré detaily sa líšia. Tieto evanjeliové čítania, rozdelené na dvanásť častí, sa stali osobitnou súčasťou bohoslužieb nazývaných Sväté strasti nášho Pána.

Čítania dvanástich strastných evanjelií sú zasadené do rámca veľkopiatkovej utierne. Podľa starobylej praxe sa však tieto bohoslužby slávia vo Svätý štvrtok večer, keď sa vlastne začalo utrpenie nášho Pána.

Kolískou liturgických slávení v byzantskom obrade bol Jeruzalem, kde veriaci začali sláviť niektoré tajomstvá našej spásy v ich vlastnom prostredí. S príchodom početných pútnikov boli vyčlenené sväté miesta, ktoré sa spomínajú vo Svätom písme, s niektorými výraznými svätyňami, kde boli zavedené mnohé pôsobivé liturgické slávenia, ktoré potom postupne prijali aj ostatné východné cirkvi. Podobne sa v Jeruzaleme začalo slávnostné slávenie svätých strastí nášho Pána, ktoré bolo inšpirované celonočným bdením Veľkého piatku.

Veriaci, inšpirovaní živými rozprávaniami evanjelistov o strastiach, zvykli tráviť noc pred Veľkým piatkom „v bdení a modlitbe“ (Mt 26, 41), keď v procesii so sviecami nasledovali nášho Pána na jeho ceste na ukrižovanie. Časom sa pútnici pripojili k miestnym kresťanom v ich vigílijnej procesii a navštívili všetky sväté miesta v meste a okolí, ktoré sa spomínali v rozprávaniach o strastiach.

Keď procesia došla na určité miesto (zastavenie), ktoré označoval chrám alebo kaplnka, ľud zvykol zaspievať nejaké „žalmy, hymny a duchovné piesne“ (Kol 3, 16), zatiaľ čo klérus prečítal príslušný evanjeliový príbeh a predniesol určité modlitby. Následne sa procesia pohla k ďalšiemu svätému miestu, ktoré sa spomína v evanjeliu. Toto bol začiatok súčasných Bohoslužieb svätých strastí, ako ho opísala slávna španielska pútnička Egeria koncom štvrtého storočia.

Ako nám hovoria evanjelisti, utrpenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista sa začalo vo Svätý štvrtok v noci. Po Poslednej večeri náš Pán opustil večeradlo a spolu so svojimi učeníkmi vstúpil do Getsemanskej záhrady, ktorá sa nachádza na úpätí Olivovej hory. Z tohto dôvodu sa strastné bdenie v Jeruzaleme začínalo tiež v predvečer Veľkého piatku. Starobylý Jeruzalemský typikon z deviateho storočia predpisuje, aby sa bdenie začínalo o druhej hodine v noci, teda o ôsmej hodine večer podľa nášho počítania času.

Už vo štvrtom storočí kresťania postavili krásny chrám na mieste večeradla, kde náš Pán ustanovil svätú Eucharistiu. Tento chrám bol známy ako Bazilika Svätého Siona a v našich liturgických hymnoch sa spomína ako matka všetkých chrámov, ako o tom svedčí jeruzalemský patriarcha svätý Sofrón († 638). Preto sa vigílijná procesia začínala v Bazilike Siona čítaním pomerne dlhej Rozlúčkovej reči nášho Pána, ktorú predniesol tesne pred odchodom z večeradla, ako ju zaznamenáva svätý evanjelista Ján (Jn 13, 31 – 18, 1).

Keď diakon ukončil čítanie slovami: „Keď Ježiš povedal tieto slová, vybral sa so svojimi učeníkmi cez údolie Cedron, kde bola záhrada, do ktorej vošiel so svojimi učeníkmi,“ sviečková procesia sa začala presúvať ku Getsemanskej záhrade na úpätí Olivovej hory. V čase, keď sa procesia po absolvovaní piatich zastavení na vrchu vracala do mesta, už svitalo a bol čas sláviť ranné služby, utiereň.

Po návrate do mesta sa sprievod zastavil v malej kaplnke, známej ako Chrám Pred krížom. Označoval Pilátovo pretórium, kam nášho Pána v piatok ráno priviedli židovskí vodcovia, ako uvádza evanjelista: „Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi“ (Mt 27, 1 – 2).

Počas ranných bohoslužieb sa čítalo evanjelium, ktoré opisovalo Ježišov súd a odsúdenie. Končilo sa slovami: „Tak [Pilát] im ho teda vydal, aby ho ukrižovali“ (Jn 19, 16). Odtiaľ pochádza názov tohto miesta: Pred krížom – predtým, ako nášmu Pánovi na ceste na Kalváriu položili na plecia kríž.

Pred prepustením ľudu biskup vyzval všetkých veriacich, aby sa o druhej hodine (t. j. o 08:00 podľa nášho počítania času) vrátili na to isté miesto a nasledovali nášho Pána na jeho krížovej ceste na Kalváriu, kde bola postavená veľkolepá Bazilika mučeníkov. Keď procesia dorazila do baziliky, slávila sa Tretia (09:00), Šiesta (12:00) a Deviata hodinka (15:00) s evanjeliovými čítaniami o ukrižovaní, agónii a smrti nášho Pána na kríži. Tieto tri čítania boli neskôr z hodiniek prenesené do bohoslužieb svätých strastí ako ôsme, deviate a desiate strastné evanjelium.

Jedenáste strastné evanjelium, ktoré opisuje pochovanie nášho Pána, sa pôvodne čítalo na večierni Veľkého piatku, ktorá sa slávila hneď po Deviatej hodinke v priľahlej Bazilike Vzkriesenia, ktorá bola postavená vo štvrtom storočí nad hrobom nášho Spasiteľa.

Pôvodne teda existovalo len šesť strastných evanjelií, ako uvádza pútnička zo štvrtého storočia Egeria, ktorá opisuje procesiu v rámci celonočného bdenia.

Siedme evanjelium, ktoré je uvedené prokimenom, bolo vlastným evanjeliovým čítaním utierne. Keď boli bohoslužby utierne obohatené o nové liturgické skladby, najmä o skladby svätého Kozmu z Maiumy († okolo 760), boli do nich vložené ďalšie strastné evanjelia. A tak sa podľa neskorších typikonov v 13. storočí čítalo jedenásť strastných evanjelií, aby sa vyrovnal počet jedenástich evanjelií o vzkriesení. Niekedy pred šestnástym storočím však bolo pridané dvanáste strastné evanjelium, ktoré opisuje postavenie stráží pri Pánovom hrobe (Mt 27, 62 – 66), a to len z dôvodu „zaokrúhlenia ich počtu“. Dvanáste evanjeliové čítanie bolo prevzaté z bohoslužieb utierne Svätej soboty, kam vlastne patrí.

Bohoslužby strastí, ako ich slávime dnes, sa skladajú z dvoch samostatných častí: 1) starobylé celonočné bdenie a 2) ranné služby utierne.

Starodávne celonočné bdenie/celonočná vigília sa teraz odohráva v rámci prvých šiestich strastných evanjelií, ktoré sú spojené antifónami. Prvému evanjeliovému čítaniu predchádza dojímavý tropár „Kým slávni učeníci“, ktorý nás vedie priamo do večeradla (Chrám Svätý Sion), kde sa pôvodne začínala sviečková procesia. Keď sa vigílijná procesia presúvala z jedného zastavenia (chrámu) k druhému, ľudia spievali antifóny – úryvky zo žalmov. Čítaniu evanjelia na zastavení zvyčajne predchádzala modlitba a príslušný hymnus.

Podľa starodávneho zvyku sa dodnes spievajú tri antifóny medzi prvými šiestimi strastnými evanjeliami, po ktorých nasleduje malá ekténia (modlitba) a tzv. sedalen. Celkovo je pätnásť takýchto antifón a päť sedalenov, ktoré spájajú prvých šesť strastných evanjelií do jedného liturgického celku, tvoriac starobylé bohoslužby celonočného bdenia/celonočnej vigílie.

Spievaním blaženstiev sa začína druhá časť bohoslužieb strastí, vlastná utiereň.

Utiereň obsahuje aj šesť strastných evanjelií, ktoré sú vložené počas bohoslužieb, a to: 1) po prokimene, 2) po žalme 51 (50), 3) po triodione kánonu, 4) po stichire chvál, 5) po doxológii a 6) po apostichu.

Záverečný tropár „Ty si nás vykúpil“ zhrňuje význam Kristovho utrpenia v diele našej spásy.

Typikon predpisuje nasledovných dvanásť strastných evanjelií:

1) Ján 13, 31 – 18, 1

2) Ján 18, 1 – 28

3) Matúš 26, 57 – 75

4) Ján 18, 28 – 19, 16

5) Matúš 27,3 – 32

6) Marek 15, 16 – 32

7) Matúš 27, 33 – 54

8) Lukáš 23, 32 – 49

9) Ján 19,25 – 37

10) Marek 15, 43 – 47

11) Ján 19, 38 – 42

12) Matúš 27, 62 – 66

Azda nič nie je také charakteristické pre bohoslužby svätých strastí ako verše, ktoré sa spievajú pred a po čítaní evanjelia, keď sa hlboko ukloníme. Pred čítaním evanjelia spievame: Sláva tvojím strastiam, Pane; a po čítaní evanjelia: Sláva tvojmu trpezlivému utrpeniu, Pane!

Bohoslužby svätých strastí sú síce dlhé, ale veľmi dramatické a hlboko sa dotýkajú srdca. Naša modlitbová účasť na týchto bohoslužbách, ktoré tak živo opisujú tajomstvá našej spásy, napĺňa naše srdce súcitom a láskou k nášmu Spasiteľovi a obnovuje naše morálne sily. Posilnení utrpením nášho Pána potom dychtivo hľadíme na Paschu vzkriesenia ako na istotu našej spásy. Už na konci prvej časti bohoslužieb pokorne voláme:

„Uctievame tvoje strasti, Kriste, ukáž nám aj svoje slávne vzkriesenie!“ (porov. antifónu)

Tropár (8. hlas)

Kým slávni učeníci boli pri Poslednej večeri osvietení umývaním nôh, bezbožný Judáš bol zaslepený svojou chamtivosťou po peniazoch a vydal ťa, spravodlivého Sudcu, bezprávnym sudcom. Pozri, milovník bohatstva, ako sa Judáš obesil pre peniaze; preto utekaj pred chamtivosťou, ktorá Judáša prinútila zradiť svojho Učiteľa. Keďže si dobrotivý ku všetkým ľuďom, Pane, sláva Tebe.

Pätnásta antifona (3. hlas)

Tvoj kríž, Pane, je životom a vzkriesením pre tvoj ľud, preto ti spievame: Ukrižovaný Bože náš, zmiluj sa nad nami.

Záverečný tropár (4. hlas)

Svojou drahocennou krvou si nás vykúpil z oprávnenej kliatby; pribitý na kríž a prebodnutý kopijou si vylial nesmrteľnosť na všetkých ľudí. Spasiteľ náš, sláva Tebe.

Zdroj: https://archpitt.org/strasti-services-of-the-holy-passion-of-our-lord-according-to-the-byzantine-tradition/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.