Svätý a veľký týždeň / Sviatky

Uctievanie Svätého plátna (plaštenice) podľa byzantskej obradovej tradície

od autora: Ján Krupa · 29 marca, 2024

Jedným z najpôsobivejších obradov Svätého týždňa v byzantskom obrade je obrad Svätého plátna (plaštenice), ktorý sa koná počas večierne vo Veľký piatok. Tento obrad symbolicky pripomína sňatie tela nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista z kríža spolu s jeho pochovaním, ktoré nasledovalo bezprostredne po jeho vykupiteľskej smrti.

Hoci tento obrad odráža starobylú liturgickú tradíciu byzantského obradu, ako taký sa k nám dostal pomerne neskoro, najskôr koncom 14. storočia.

U Ruténov, ktorí nadväzujú na kyjevskú tradíciu, sa súčasný obrad vyvinul v priebehu 16. storočia, keď bol zavedený do všeobecnej praxe.

Podporte nás

Večiereň vo Veľký piatok v byzantskom obrade je opätovným prežívaním ukrižovania a smrti nášho Spasiteľa, ako sú opísané vo svätých evanjeliách. Evanjeliové čítanie na tejto bohoslužbe je skombinované z troch evanjelistov: Mt 27, 1 – 38, Lk 23, 39 – 43, Mt 27, 39 – 54, Jn 19, 31 – 37 a Mt 27, 55 – 61. Evanjelium sa končí týmito slovami: „Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel“ (Mt 27, 57 – 60).

Tieto biblické slová inšpirovali hymnopiscov, aby v nasledujúcich dojímavých stichirách poeticky opísali Kristovo pochovanie. Aby sa scéna pochovania hlbšie vryla do našich duší, rozhodli sa cirkevní otcovia vložiť liturgickú rekonštrukciu tohto obradu do večierne hneď po stichirách. V dôsledku toho sa večiereň vo Veľký piatok končí procesiou so Svätým plátnom (plaštenicou) a jeho (jej) uložením do hrobu. Počas tohto času veriaci opakovane spievajú tropár, ktorý by sme mohli považovať za tematickú pieseň Veľkého piatku:

„Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo a keď ho pomazal voňavým masťami, zavinul ho do čistého plátna a uložil do nového hrobu.“

Sväté plátno (plaštenica), ktoré sa používa na tejto bohoslužbe, je umelecky zdobené a bohato vyšívané plátno s vyobrazením Kristovho pochovania. Ku koncu večierne vo Veľký piatok, keď ľud začne spievať Simeonov chválospev „Teraz prepustíš…“, kňaz položí Sväté plátno (plaštenicu) na oltár a trikrát ho (ju) okiadza. Medzitým si veriaci zapália sviece a pripravia sa na procesiu, ktorá symbolizuje Kristov pohrebný sprievod.

Keď veriaci začnú spievať tropár „Ctihodný Jozef…“, kňaz vezme Sväté plátno (plaštenicu) a, držiac ho (ju) nad svojou hlavou, začne procesiu. Pred ním idú dvaja svieconosiči a nosič kadidla. Ak sa na bohoslužbe zúčastňuje diakon, počas celej procesie okiadza kňaza nesúceho Sväté plátno (plaštenicu). Ľud so zapálenými sviecami v rukách nasleduje kňaza a opakovane spieva tropár: „Ctihodný Jozef…“

Procesia so Svätým plátnom (plaštenicou) sa koná vonku okolo chrámu, a keďže symbolizuje pohrebný sprievod Krista k hrobu, koná sa len raz. Keď nie je možné uskutočniť procesiu vonku, koná sa vo vnútri chrámu. Po návrate do chrámu kňaz uloží Sväté plátno (plaštenicu) do pripraveného hrobu a zo všetkých strán ho okiadza, zatiaľ čo ľudia spievajú tropár myronosičiek: „Anjel stál pri hrobe…“

Po uložení Svätého plátna (plaštenice) do hrobu kňaz prednesie vhodnú kázeň o význame Kristovej smrti pre našu spásu. Potom sa vráti k hrobu a, kľačiac pred Svätým plátnom (plaštenicou), prednesie modlitbu predpísanú v Trebniku: „Pane Ježišu Kriste, Bože náš…“ Po prepustení veriaci veľmi nábožne a so sústrasťou v srdci pristupujú kolenačky (takto symbolizujúc svoj smútok) k Svätému plátnu (plaštenici) a „pohnutí láskou“ bozkávajú spasiteľné rany nášho Spasiteľa.

Podľa Svätého písma ctihodný Jozef z Arimatey, keď dostal povolenie sňať Kristovo telo z kríža, zabalil ho do čistého plátna (gr. sindon – plátno) a uložil do nového hrobu, ktorý si pripravil (Mt 27, 59). Toto plátno zostalo v hrobe aj po slávnom zmŕtvychvstaní Ježiša Krista (Jn 20, 5 – 7) a bezpochyby sa stal predmetom kresťanskej úcty.

Neexistujú nijaké písomné svedectvá o Svätom plátne v prvých storočiach a jeho história až do piateho storočia zostáva v nejasnosti.

Maľované repliky s obrazom mŕtveho Kristovho tela sa používali v byzantských liturgických obradoch prinajmenšom od 7. storočia.

Koncom 10. storočia konštantínopolský kňaz Ján Geometer podrobne opísal pôvodné Sväté plátno, ktoré sa v tom čase uchovávalo v cisárskom paláci. V roku 1203, tesne pred vyplienením Konštantínopola križiakmi, bolo Sväté plátno vystavené k verejnej úcte v blachernskom chráme Panny Márie Bohorodičky. Očitý svedok tejto udalosti, rytier Robert z Clary, vypovedal, že na ňom dokázal rozpoznať obrys Kristovho tela. Neskôr križiaci preniesli Sväté plátno z Konštantínopolu do Francúzska, kde sa v roku 1354 objavilo v Lirey.

V 15. storočí sa Sväté plátno dostalo do vlastníctva kráľovského rodu Savojských v Chambery vo Francúzsku. V roku 1578, po poškodení požiarom, bolo premiestnené do kráľovskej kaplnky v Turíne v Taliansku, kde sa nachádza a je uctievané dodnes.

Vedecké fotografie a štúdie Svätého plátna v modernej dobe jednoznačne potvrdzujú jeho pravosť. Aj väčšina moderných vedcov z rôznych oblastí uznáva, že Turínske plátno je pravé plátno, v ktorom bolo pochované Kristovo telo (porov. Nová katolícka encyklopédia, zväzok XIII, s. 187n.).

Začiatok nášho liturgického uctievania Svätého plátna možno vystopovať v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme, kde sa každoročne slávnostne slávili tajomstvá pozemského života nášho Pána Ježiša Krista v ich historickom prostredí. Podľa Jeruzalemského typikonu, ktorý zrevidoval patriarcha svätý Sofrón (zomrel okolo roku 638), sa liturgické uctievanie Svätého plátna konalo počas utierne vo Veľkú sobotu, ktorá sa zvyčajne slávila vo Veľký piatok večer.

Po kánone utierne sa patriarcha, sprevádzaný klérom, odobral do kaplnky na Golgote, kde už bolo položené na oltári Sväté plátno. Po prečítaní evanjeliového rozprávania o Kristovom ukrižovaní (Mt 27, 33 – 54) a prosebnej ekténii klérus preniesol Sväté plátno ku kameňu pomazania – tradičnému miestu, kde bolo pomazané Kristovo telo po sňatí z kríža.

Keď už bolo Sväté plátno položené na kameni, veriaci priniesli kvety a položili ich okolo neho, zatiaľ čo diakon ho posypal voňavými koreninami. Nasledovalo evanjeliové čítanie o pochovaní Krista (Mk 15, 43 – 47) patriarchom a potom ďalšia ekténia. Patriarcha potom predniesol kázeň.

Po kázni bolo Sväté plátno prenesené k hrobu za spevu tropára „Ctihodný Jozef…“.

Pri slovách „a uložil ho do nového hrobu“ kňazi vstúpili do hrobu a Sväté plátno položili presne na miesto, kde bol podľa tradície pochovaný náš Pán. Počas spevu stichír chvál patriarcha a ľud vstúpili do hrobu, aby si uctili a pobozkali Sväté plátno.

Po veľkej doxológii na utierni bolo Sväté plátno vzaté a položené na oltár vzkriesenia, kde zostalo až do stredy pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána.

V Konštantínopole bol obrad Svätého plátna zavedený v priebehu 7. storočia, keď bol s najväčšou pravdepodobnosťou originál Svätého plátna prenesený z Jeruzalema do byzantského hlavného mesta. Obrad bol však v tomto období trochu upravený. Vystavenie Svätého plátna bolo zakomponované do večierne vo Veľký piatok, zatiaľ čo procesia so Svätým plátnom sa konala počas utierne vo Veľkú sobotu.

Tento obrad sa k nám dostal pomerne neskoro, v priebehu 14. storočia, ako súčasť filotejskej liturgickej reformy, keď vplyv Jeruzalemského typikonu definitívne poznačil byzantskú liturgiu, najmä u Slovanov.

Podľa ruskej tradície sa obrad Svätého plátna obmedzil na utiereň Veľkej soboty (porov. Synodálny typikon, Moskva 1904, s. 384). Kyjevská tradícia, stabilizovaná Počajevským liturgikonom (1767), presunula celý obrad na večiereň vo Veľký piatok, ako to opisuje náš podkarpatský liturgista kanonik A. Mikita vo svojom Cerkovnom typikone, Ungvar 1901, s. 72 – 73.

Náš liturgický zvyk, vychádzajúci zo starého typikona z hory Athos, je historicky a symbolicky zmysluplnejší, pretože večiereň vo Veľký piatok mysticky predstavujú umučenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista, po ktorých bezprostredne nasledovalo jeho pochovanie, ako to vyjadruje tropár „Ctihodný Jozef…“

Sväté plátno (plaštenica) je vystavené k verejnému uctievaniu v pripravenom hrobe až do polnoci Veľkej soboty, keď sa koná bohoslužba pri hrobe („Nadhrobná polnočnica“). Zatiaľ čo veriaci naposledy spievajú tropár „Ctihodný Jozef…“, kňaz pookiadza Sväté plátno (plaštenicu), prenesie ho (ju) na hlavný oltár a rozprestrie ho (ju) pred svätostánkom, kde zostane až do sviatku Nanebovstúpenia Pána, pričom symbolizuje slávne Kristovo zmŕtvychvstanie a jeho neustále zjavovanie sa učeníkom počas posledných štyridsiatich dní na zemi.

V deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána sa slávnostne odnesie Sväté plátno (plaštenica) z oltára, keďže nanebovstúpenie symbolizuje čas, keď náš Pán po splnení svojho vykupiteľského poslania tu na zemi vystúpil do neba a sedí po pravici Boha Otca (porov. Symbol viery).

Modlitba pri Svätom plátne (plaštenici)

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, ďakujeme ti a chválime ťa ako nášho Spasiteľa a Dobrodinca, pretože si nám, tvojim nehodným služobníkom, pomohol prejsť týmto svätým a božským veľkopôstnym obdobím; dosiahnuť vzkriesenie tvojho priateľa Lazára, ktorý zostal v hrobe štyri dni; dosiahnuť tvoj triumfálny vstup do Jeruzalema na oslíkovi a po vzore židovských detí ťa privítať palmovými ratolesťami a zvolaním: „Hosanna na výsostiach!“; pozerať sa na tvoje najsvätejšie a spasiteľné strasti; uctievať tvoje božské ukrižovanie a pochovanie podľa tela v nádeji na príchod tvojho najslávnejšieho a najbožskejšieho vzkriesenia.

A teraz sa ti vo všetkej pokore klaniame a úprimne ťa prosíme za tvojich služobníkov, ktorí prišli pod túto strechu tvojho svätého chrámu: Prijmi ich vyznanie a pokánie, ako si prijal mýtnikovo vzdychanie, a pre svoje sväté vzkriesenie na tretí deň im odpusť všetky ich dobrovoľné i nedobrovoľné previnenia, očisti ich, ako si očistil kajúcu cudzoložnicu, a prijmi ich, ako si prijal Petra, ktorý po tom, čo ťa zaprel, horko ľutoval.

Vlož im do srdca svoju bázeň, aby ťa ctili, milovali celým srdcom a kráčali podľa tvojej svätej vôle. Daj im bez odsúdenia prijímať tvoje najčistejšie telo a tvoju najdrahšiu krv, aby boli hodní účasti v tvojom nebeskom kráľovstve so všetkými svätými.

Lebo ty si Boh milosrdenstva a spásy a my vzdávame slávu tebe, Otcu, Synu a Svätému Duchu teraz i vždycky a na veky vekov. Amen.

Zdroj: https://archpitt.org/the-veneration-of-the-holy-shroud-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.