Thomas Hopko: Nanebovstúpenie Pána
Po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš už nežil so svojimi učeníkmi tak, ako žil pred svojou smrťou. Naplnený slávou svojho božstva sa v rôznych časoch a na rôznych miestach zjavoval svojmu ľudu a uisťoval ho, že je to On, skutočne živý vo svojom vzkriesenom a oslávenom tele.
Po svojom umučení sa im mnohými dôkazmi predstavil živý, zjavoval sa im počas štyridsiatich dní a hovoril im o Božom kráľovstve (Sk 1,3).
Treba poznamenať, že časový úsek štyridsiatich dní sa v Biblii používa často a znamená časový úsek úplnosti a dostatočnosti (Gn 7, 17; Ex 16, 35; 24, 18; Sdc 3, 11; 1 Sam 17, 16; 1 Kr 19, 8; Jon 3, 4; Mt 4, 2).
Na štyridsiaty deň po svojej Pasche Ježiš vystúpil do neba, aby bol oslávený po Božej pravici (Sk 1,9 – 11; Mk 16, 19; Lk 24, 51). Kristovo nanebovstúpenie je jeho záverečným fyzickým odchodom z tohto sveta po zmŕtvychvstaní. Je to formálne zavŕšenie jeho poslania na tomto svete ako mesiášskeho Spasiteľa. Je to jeho slávny návrat k Otcovi, ktorý ho poslal na svet, aby vykonal dielo, ktoré mu dal vykonať (Jn 17, 4 – 5).
A vtom, keď ich žehnal, odstúpil od nich a vznášal sa na nebo. A oni sa Mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema (Lk 24, 51-52).
Cirkevné slávenie Nanebovstúpenia Pána, ako všetky podobné slávnosti, nie je len spomienkou na udalosť z Kristovho života. Samotné nanebovstúpenie totiž nemožno chápať tak, akoby išlo len o nadprirodzenú udalosť, keď sa človek vzniesol a odletel do neba.
Sväté písmo zdôrazňuje Kristov fyzický odchod a jeho oslávenie u Boha Otca spolu s veľkou radosťou, ktorú mali jeho učeníci, keď dostali prísľub Svätého Ducha, ktorý mal prísť, aby zabezpečil Pánovu prítomnosť medzi nimi a umožnil im byť jeho svedkami až po samý kraj zeme (Lk 24, 48 – 53; Sk 1, 8 – 11; Mt 28, 20; Mk 16, 16 – 14).
V Cirkvi veriaci v Krista slávia tie isté skutočnosti s presvedčením, že práve pre nich a pre všetkých ľudí sa uskutočnil Kristov odchod z tohto sveta. Pán odchádza, aby bol oslávený s Bohom Otcom a aby so sebou oslávil nás. Odchádza, aby „pripravil miesto“ pre nás a aby aj nás vzal do blaženosti Božej prítomnosti.
Ide otvoriť každému telu cestu do „nebeskej svätyne. … do svätyne, ktorá nie je zhotovená rukami“ (porov. Hebrejom 8 – 10). Odchádza, aby poslal Svätého Ducha, ktorý vychádza od Otca, aby svedčil o ňom a jeho evanjeliu vo svete a mocne ho sprítomňoval v živote učeníkov.
O tom všetkom spievajú liturgické hymny sviatku Nanebovstúpenia Pána. Verše antifón božskej liturgie sú prevzaté zo žalmov 47, 48 a 49. Tropár slávnosti, ktorý sa spieva pri malom vchode, sa spieva aj ako hymnus po svätom prijímaní.
Vystúpil si v sláve, Kriste, Bože náš, a daroval si radosť svojim učeníkom prísľubom Svätého Ducha. Prostredníctvom požehnania boli uistení, že Ty si Boží Syn, Vykupiteľ sveta! (Tropár).
Keď si naplnil plán spásy pre nás a spojil si zem s nebom, vystúpil si v sláve, Kriste Bože náš, ale neodlúčil si sa od tých, čo ťa milujú, ale zostal si nimi a volal si: Ja som s vami a nikto nebude proti vám! (Kondák).
Zdroj: https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/ascension1 Z angličtiny preložil o. Peter Sahajda. Lektoroval o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.monasteryicons.com/product/ascension-icon-457/icons-of-the-great-feasts
Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista: Aký je zmysel tohto sviatku?Piata nedeľa po Pasche: O Samaritánke
