Farizej a mýtnik

od autora: Ján Krupa · 25 januára, 2024

Tento víkend naša cirkev otvára stránky Triódy – knihy, ktorá obsahuje texty pre všetky bohoslužby vedúce až k Pasche. Túto veľkopôstnu cestu možno vnímať v dvoch rovinách, chronologicky a duchovne. Obe sú dôležité, pretože sa pripravujeme na naše slávenie Paschy.

Chronologicky obdobie Triódy spočíva v troch rôznych častiach: obdobie pred Veľký pôstom, Veľký pôst a Veľký týždeň.

Obdobie pred Veľkým pôstom nás postupne vedie k nadchádzajúcemu Veľkému pôstu. Začína sa dvoma nedeľami, ktoré nás uvádzajú do myšlienok pokánia. Nasleduje víkend, ktorý nám pripomína našu smrteľnosť: zádušná sobota a nedeľa o poslednom súde. V Mäsopôstnom týždni sa nám uľahčí vstup do Veľkého pôstu tým, že sa začneme zdržiavať mäsa. Posledné slávenie pred Veľkým pôstom sa koná v Syropôstnu obradom odpustenia, v ktorom prosíme celé spoločenstvo, aby nám odpustilo naše previnenia, aby sme s čistým srdcom mohli začať Veľký pôst.

Mýtnik a farizej

V túto prvú nedeľu obdobia pred Veľkým pôstom v Trióde sa nám predkladá Pánovo podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi z Evanjelia podľa Lukáša 18, 9 – 14. Na začiatku našej prípravy na cestu Veľkým pôstom sa nám pripomína, že modlitba farizeja nedosiahla Boha, zatiaľ čo modlitba mýtnika bola vypočutá. Farizejove skutky zbožnosti boli „správne“, ale Pán nás učí, že keď nie je napravené srdce, nestačí hovoriť správne slová.

Základným postojom srdca, za ktorý je farizej kritizovaný, je pýcha. „Postím sa dvakrát do týždňa,“ vychvaľuje sa farizej, „dávam desiatky zo všetkého, čo mám“ (Lk 18, 12)… a to ma robí lepším od tohto mýtnika. Farizej má v jednom zmysle pravdu: je dobré postiť sa a dávať desiatky, ale jeho dobré skutky ruší jeho pýcha.

Naša Cirkev, ktorá sa nad týmto podobenstvom zamýšľa vo svojich hymnoch, opisuje farizejovu modlitbu ako „nevďačnú“. Farizej hovorí: „Ďakujem ti, Bože,“ ale vo farizejovom základnom postoji sa neprejavuje vďačnosť Bohu. Farizejov vnútorný duch nie je zameraný na Božie dary, ale na vlastné vnímané úspechy. Farizej robí správnu vec, ale z nesprávneho dôvodu.

Dôsledkom farizejovho zamerania na seba samého, ktoré paroduje náboženstvo, je jeho odsudzujúci pohľad na blížneho: „Nie som ako ostatní ľudia“ (v. 11): moja zbožnosť ma robí lepším, hodnejším v Božích očiach. Kristus zastáva opačný názor: „Hovorím vám: tento [mýtnik] odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (v. 14).

Zachovávať náležitý pohľad na vec

Sväté písmo sa často vracia k postaveniu formálnych náboženských praktík v našom duchovnom živote. Niektorí ľudia – mohli by sme ich nazvať ikonoklastami – odmietajú takéto praktiky priamo ako pokrytectvo. Pán medzi nich nepatrí. Pán potvrdzuje hodnotu bohoslužobných praktík, ak sa dodržiavajú patričným spôsobom. Farizejov odsudzuje za ich postoje, nie za ich skutky. Svojim nasledovníkom hovorí: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, alebo podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú… Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli“ (Mt 23, 2 – 3. 5).

Náš pôst by nemalo byť vecou verejnej prezentácie. „A keď sa postíte,“ hovorí Pán, „nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 16. 17).

V 23. kapitole Matúšovho evanjelia Kristus špecifikuje postavenie zbožnosti v zrelom duchovnom živote. „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať“ (Mt 23, 23). Skutky zbožnosti sú chvályhodné, ale nie ako náhrada vzájomnej lásky.

Počas nadchádzajúceho Veľkého pôstu sa môžeme natoľko zaoberať jeho zbožnými aspektmi, napríklad účasťou na špeciálnych bohoslužbách alebo vyhýbaním sa mäsu a mliečnym výrobkom, že sa staneme podráždenými voči ostatným a znehodnotíme svoju snahu o dodržiavanie pôstu. Zrelý prístup je ten, ktorý načrtol Kristus vo vyššie uvedenom verši: dodržiavajte skutky zbožnosti, ale neignorujte pri tom ostatných, ani ich neznevažujte. Ako hovorí grécke príslovie, je lepšie zjesť rybu než rybára!

Nie je pôst prežitkom?

V prvom storočí po Kristovi sa niektorí kresťania, ktorí pochádzali zo židovského prostredia, sa navyše k prijatiu Ježiša ako Mesiáša zaoberali aj dodržiavaním obradných predpisov Starého zákona. V tradičnom židovskom chápaní práve dodržiavanie predpisov Zákona robilo človeka spravodlivým pred Bohom. Svätý Pavol opakovane zdôrazňoval, že toto už neplatí. Ospravedlňuje nás viera v Krista, nie dodržiavanie skutkov zbožnosti. Apoštol učil, že Mojžišov zákon bol „tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus“ (Kol 2, 17).

Zachovávanie pôstnych predpisov nás má viesť ku Kristovi, nie nahradiť vzťah s Kristom. Pôstom ani žiadnou inou praxou si nemôžeme zaslúžiť miesto v nebi. No môžeme sa postiť a modliť, aby sme vyjadrili svoju vďačnosť za dary Boha, ktorý nás v Kristovi zjednotil so sebou. Nepostíme sa preto, aby sme si zlepšili svoje postavenie u Boha, ale aby sme s vďačnosťou odpovedali na to, čo pre Boh nás urobil.

Kánon z Triódy

Každý dobrý skutok môže zrušiť pochabá pýcha, zatiaľ čo každý hriech môže očistiť pokora. Prijmime teda pokoru vo viere a úplne sa odvráťme od cesty pýchy. (Z prvej ódy)

Boh Slovo sa ponížil a vzal na seba podobu sluhu, a tým ukázal, že pokora je najlepším prostriedkom k povýšeniu. Všetci, ktorí nasledujú Pánov príklad a pokorujú sa, budú povýšení na výsostiach.

Aby nás Spasiteľ a Vládca priviedol k povýšeniu s Bohom, zjavil vo svojich skutkoch pokoru, ktorá nás môže povýšiť na výsostiach. Náš Spasisteľ vlastnými rukami umyl nohy svojim apoštolom. (Zo štvrtej ódy)

Ponáhľajme sa nasledovať príklad farizeja v jeho cnostiach a napodobňovať mýtnika v jeho pokore. Utekajme pred tým, čo je v každom z nich zlé: pred pochabou pýchou a pred poškvrnením previneniami. (Z piatej ódy)

Veriaci, utekajme pred pýchou farizeja! Nikdy netvrďme: „My sme čistí,“ ako to robil farizej. Patrične nasledujme mýtnika v jeho pokore a získajme milosť nášho Boha. (Z ôsmej ódy)

Modlime sa k Pánovi tak ako mýtnik a prosme o milosrdenstvo a varujme sa farizejovej nevďačnej modlitby a pyšných slov, ktorými odsudzoval svojho blížneho, aby sme získali Božie odpustenie a svetlo. (Z deviatej ódy)

Zdroj: https://melkite.org/faith/pharisee-and-the-publican Preložil o. Ján Krupa

Zdroj obázka: https://iconreader.files.wordpress.com/2012/02/publicanandpharisee.jpg