Palmová nedeľa

od autora: Ján Krupa · 21 marca, 2024

Aký je zmysel tohto sviatku?

V dnešnom sviatku sa intenzívne prekrýva radosť zo zjavenej Pánovej slávy a hlboké rozjímanie o blížiacom sa Umučení za všetkých vykúpených a posvätených veriacich a za osud sveta. Tieto témy sú prítomné už v sobote vzkriesenia Lazára, a to do takej miery, že tieto dva tieto sviatky majú spoločný apolytikion (tropár).

Evanjelium z Jána (12, 1 – 18) nás uvádza do radostnej atmosféry Betánie, do domu vzkrieseného Lazára. Slávi sa večerou, ale kým Marta obsluhuje hostí, Mária pomaže Ježišove nohy vzácnym a voňavým olejom a osuší ich svojimi vlasmi, čo je znakom blížiaceho sa Pánovho pohrebu. Na druhý deň sa Ježiš vydá z Betánie smerom do Jeruzalema, nasledovaný jasajúcim zástupom, ktorý mu vydáva svedectvo o „zázračnom“ vzkriesení Lazára. Jeho mesiášsky vstup do Svätého mesta na skromnom oslíkovi je naplnením Zachariášovho proroctva (9, 9): „Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“

Podporte nás

Aj zástup Židov, ktorý prišiel do Jeruzalema pri príležitosti Paschy, mu beží v ústrety rovnako radostne, mávajúc palmovými a olivovými ratolesťami, za pokriku: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela.“ Mesiášsky kráľ prichádza medzi svoj ľud, oslavovaný chválospevmi, aby zjavil Božiu prítomnosť, daroval neporušiteľnosť, nesmrteľnosť a uskutočnil spásu.

Odkedy sa slávi tento sviatok?

Slávnosť tejto nedele pochádza zo starobylej jeruzalemskej tradície (4. storočie). Aj tu pútnička Egeria podrobne opisuje každý liturgický obrad a procesiu, ktorá sa začína v bazilike Zmŕtvychvstania, vinie sa na Golgotu, do chrámu Eleona na Olivovej hore a končí sa na mieste, kde Ježiš vystúpil do neba. Biskup, kňazi, diakoni a celý ľud spievajú hymny, prednášajú príslušné čítania vrátane evanjeliového úryvku, ktorý pripomína túto udalosť. Vystupujú aj deti, tie najmenšie nesú na pleciach ich rodičia, a mávajú palmovými alebo olivovými ratolesťami. V 6. storočí sa tento sviatok slávi vo všetkých východných cirkvách a približne o storočie neskôr sa objavuje aj na Západe.

Ako ikonografia predstavuje tento sviatok?

Ikonografická schéma je starobylá a zdá sa, že sa skonsolidovala v 6. storočí. V strede výjavu stojí v popredí postava Krista, ktorý sedí na oslovi, akoby na tróne, a pravou rukou žehná. Nepozerá sa na mesto, ktoré ho víta triumfálnym sprievodom, vie, že ho čoskoro odmietne, ale jeho osoba je otočená dozadu k apoštolom, ktorí ho nasledujú. Palma, ktorá dominuje v pozadí, akoby takmer oddeľovala Krista od Jeruzalema, ale zároveň je symbolom Krista, ktorý premosťuje priepasť medzi Božou horou – božstvom a mestom – ľudstvom.

Na ľavej strane je zobrazená Olivová hora, ktorá kontrastuje s Jeruzalemom, ktorý vyniká vpravo od výjavu a je uzavretý v jeho hradbách. Osol predstavuje nielen naplnenie proroctva, ale aj materiálny prvok človeka. Kristus na ňom jazdí tak, ako duch musí jazdiť na hmote.

Čo toto tajomstvo znamená pre môj život?

Dnešný sviatok, ako o ňom rozpráva ohlasovaný úryvok evanjelia, nám ponúka niekoľko podnetov na zamyslenie: pokorná a tichá adorácia, láskyplná obetavosť Márie, ktorá pomaže Pánove nohy voňavým olejom a osuší ich svojimi vlasmi; pokorná a tichá prítomnosť Ježiša, ktorý prichádza podstúpiť Umučenie a uzdraviť človeka z jeho vášní. Kráľ Izraela neprichádza na zlatom voze, ani s koňmi a ozbrojenými bojovníkmi, neprichádza s rytmickými a násilnými vojnovými piesňami, aby potvrdil moc a slávu, aká patrí kráľom zeme. On, ktorý sedí po Otcovej pravici na tróne, sprevádzaný cherubínmi, sedí namiesto toho na pokornom oslíkovi a je oslavovaný mesiášskymi žalmami ako ten, ktorý nevzbudzuje strach v pokojnom a slávnostnom dave. Pánov radostný a slávnostný vstup do Jeruzalema je symbolom nášho slávneho vstupu spolu s ním do Otcovho kráľovstva.

Prečo sa v arberešskej tradícia Palmová nedeľa nazýva „Dafna“?

V našich farnostiach v Palmovú nedeľu veriaci zvyčajne prinášajú do chrámov na požehnanie vavrínové ratolesti (dafna), a nie olivové alebo palmové, a požehnané vavrínové ratolesti sa následne nesú v procesii. Pravdepodobne sa tým chcel zdôrazniť kráľovský charakter sviatku a zároveň charakter víťazstva: prepletené vavrínové ratolesti sa kládli na hlavy kráľov a korunovali hlavy víťazov, ktorí boli poctení triumfálnym sprievodom na znak slávy. Kristus, kráľ Izraela, je zároveň kráľom slávy, ktorý porazil smrť a triumfuje nad životom.

Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Zdroj obrázka: https://www.goarch.org/palmsunday-learn