Päťdesiat dní PASCHY – David M. Petras
Sviatok Paschy nášho Pána sa slávi 50 dní, takže 40 dní pokánia je prekonaných dňami radosti a spásy. Pentekostarion je kniha pre týchto 50 dní. Číslo 50 sa nachádza vo Svätom písme v Skutkoch apoštolov, kde sa hovorí, že na 50. deň po Vzkriesení „(učeníci) boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Svätý Duch a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2, 1 – 4).
Vďaka tomuto základu v Novom zákone je 50-dňový sviatok starobylejší než 40-dňový pôst pred Paschou.
Obdobie 50 dní sa vyznačuje viacerými sviatkami. Tri sú najdôležitejšie. Sviatok Polovice Päťdesiatnice pripadá na 25. deň 50-dňového obdobia. Polovica Päťdesiatnice je viac než len matematickým ukazovateľom plynutia času. V skutočnosti je zjavením a manifestáciou skutočnosti, že Nedeľa Paschy a Nedeľa Päťdesiatnice sú skutočne jedným sviatkom, „Boh s nami“.
Náš Pán prisľúbil svojmu apoštolovi v Poslednej reči: „Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám… Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 7. 13). Polovica Päťdesiatnice je slávením novej skutočnosti, že Pán nás nenechal ako siroty, že Boh je nám teraz bližšie než kedykoľvek predtým.
Je to sviatok Eucharistie, prítomnosti Boha. To všetko je Božia múdrosť, a tak ikonou polovice Päťdesiatnice je náš Pán, ktorý ako malý chlapec učí v chráme a zjavuje Božiu múdrosť starším ľudu. Dnes radostne spievame: „Nadišla polovica sviatku; dni, ktoré sa začínajú Zmŕtvychvstaním Spasiteľa a napĺňajú sa v božskom sviatku Päťdesiatnice. Vskutku polovica spája oba sviatky a čerpá z ich dvojitého jasu, vzdávajúc česť nanebovstúpeniu Pána, ktoré predobrazuje našu slávu.“
O nanebovstúpení nášho Pána po jeho zmŕtvychvstaní sa hovorí v štyroch evanjeliách a v Skutkoch apoštolov. Avšak iba v Skutkoch apoštolov je zaznamenané, že to bolo na štyridsiaty deň (Sk 1, 3). Nanebovstúpenie dodáva hlbší rozmer osláveniu nášho Pána. Ako zaznamenáva svätý Ján, vyzdvihnutie na kríži bolo Božou slávou, v ktorej bola všetkým zjavená jeho láska k ľudskému rodu.
„Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? ‚Otče, zachráň ma pred touto hodinou‘? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ Vtedy sa z neba ozval hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim“ (Jn 12, 27 – 28). Sláva jeho vyzdvihnutia na kríži bola spečatená a naplnená jeho slávou vo vyzdvihnutí do neba.
Niekto by sa mohol spýtať: „Ak bolo vzkriesenie skutočné a Kristus vstal vo svojom oslávenom ľudskom tele, prečo nezostal, aby potvrdil vieru svojich nasledovníkov a vládol nad svetom? No Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 18, 36). Je na nás, aby sme napĺňali jeho kráľovstvo tým, že budeme ohlasovať a žiť jeho evanjelium: „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: ‚Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy, krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal‘“ (Mt 28, 20).
Jeho prítomnosť v oslávenom tele by bola prekážkou pre naše vnímanie pôsobenia Svätého Ducha v nás: „Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale ak odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16, 7). Kresťan má vo svete poslanie, nie sme rojkovia, ale pracovníci pre kráľovstvo v našom svete. Anjeli povedali: „Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1, 11).
Nanebovstúpenie je našou nádejou na zbožštenie. Božie Slovo prišlo medzi nás a prijalo našu ľudskú prirodzenosť v celej jej plnosti, s výnimkou hriechu, a v nanebovstúpení berie túto ľudskú prirodzenosť do slávy po pravici Otca. Pán nás však pre toto všetko neopustil, ako hovorí: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).
Dostávame jeho vzkriesené telo a krv vo svätom prijímaní, hovorí k nám prostredníctvom svätého evanjelia a posväcuje nás mocou svojho Svätého Ducha. Boh nás nemôže opustiť, pretože ako náš Stvoriteľ nás miluje a privádza k dokonalosti. Od tohto dňa sa preto navzájom pozdravujeme: „Kristus medzi nami.“ „Je a bude.“
Päťdesiatnica je 50. deň, „posledný a najväčší deň sviatku“. V Novom zákone sa tento príbeh rozpráva len v Skutkoch svätých apoštolov (Sk 2, 1 – 12). V tento deň zostúpil na učeníkov Svätý Duch v podobe „akoby ohnivých jazykov“ a oni boli naplnení Svätým Duchom (Sk 2, 3). Z tejto udalosti možno vyvodiť niekoľko postrehov: Tým sa naplnil prísľub, ktorý dal zmŕtvychvstalý Ježiš v Lukášovom evanjeliu: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti“ (Lk 24, 49).
Boli v hornej sieni, kde Pán zjavil svoju prítomnosť vo svätom prijímaní. Bolo tam prítomných asi 120 ľudí. Možno to bol symbolický počet, pretože pre modlitbovú skupinu bolo potrebných 10 ľudí, teda 12 apoštolov plus 10 ľudí na každého apoštola. Na toto zhromaždenie spoločenstiev zostúpil Svätý Duch. Mocou Svätého Ducha sú apoštoli premenení z ustráchaných nasledovníkov na nebojácnych svedkov. Dokážeme prijať toto svedectvo do svojho života bez strachu?
Päťdesiat dní PASCHY – David M. Petras. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.
Zdroj obrázka: https://www.bec.org/pentecost/
Nedeľa všetkých svätýchSviatok Päťdesiatnice – David M. Petras
