Svetlo pre život – Tajomstvo Boha (3. časť)
Upravené 25.10.2022
Boh je tajomstvo – kým toto neuznáme, nemôžeme Ho spoznať naozaj. Každé konštatovanie, že sme Ho opísali alebo pochopili, Ho skreslilo. Dnes my, ktorí pátrame po tajomstvách vesmíru, neveríme na nevysvetliteľné tajomstvá. Smelo sa usilujeme definovať samotného Boha, ale On vždy zostáva mimo našej schopnosti chápať. Naše koncepty Boha sa ukazujú ako neadekvátne a lipnutie na nich môže dokonca zničiť našu vieru, pretože Boh existuje mimo všetkých priestorových a časových obmedzení, ktoré nás viažu. Zatiaľ čo my sa márne pokúšame pochopiť Boha, Boh nás vyhľadal a zjavil sa spôsobmi, ktoré my dokážeme pochopiť len čiastočne. A tak to, čo vieme o Bohu, pochádza z jeho zjavení ľudstvu v priebehu našich dejín.
Z krásy a poriadku prírody myslitelia dokazovali existenciu tvorivého princípu. Ale viera si vyžaduje skok za toto k poznaniu milujúceho a svätého Stvoriteľa. Popravde, toto možno vykonať len vďaka láskavosti a mocou tejto Najvyššej Bytosti. Pretože sme hmotné stvorenia, naša priame zakusovanie Boha je obmedzené. Ako hovorí evanjelium: „Boha nikto nikdy nevidel…“ (Jn 1, 18). No Boh sa zjavil mnoho ráz a rozličnými spôsobmi. Starý zákon, ako aj iné náboženské tradície opisujú mnohé zakúsenia Boha. Boh hovorí k srdciam tých, ktorí majú vieru, a volá ich k poznaniu Jeho a Jeho láskyplného plánu pre ľudstvo. Svedectvá rozličných náboženstiev sa zhodujú na viacerých prívlastkoch Boha, čo je naše pomenovanie pre Najvyššiu Bytosť. Boh je svätý, to znamená, že je úplne iný ako my. Boh je nekonečný a transcendentný. Boh je tiež dobrý a milujúci do takej miery, že to, čo je dobré, často nazývame „božské“.
Ako naše zakusovanie Boha rastie prostredníctvom viery, zisťujeme, aké neprimerané sú všetky naše bežné koncepty Boha. Ak o Ňom premýšľame len ako o logickej nutnosti, aby sme vysvetlili existenciu sveta, potom nedokážeme vidieť lásku pri práci v Jeho pláne. Ak Ho vnímame ako neosobnú „silu“ vo vesmíre, nemôžeme pochopiť slová Žalmistu: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“ (Ž 33/34, 9). Ak Ho vnímame ako niekoho, koho treba vzývať len vtedy, keď sme v ťažkostiach, potom modlitby chvály nemajú zmysel. Veľmi často takýto neadekvátny koncept Boha môže brániť ozajstnému poznaniu Boha a dokonca spôsobiť, že ľudia stratia vieru. Keď vyvodím záver, že Boh nie je taký, ako som si Ho predstavoval, môžem skončiť pri odmietaní existencie akéhokoľvek Boha.
Čo vlastne je „tajomstvo“?
Tajomstvá nás fascinujú aj desia – inštinktívny strach z nepoznaného. Tajomstvá v triviálnom zmysle záhad vrážd alebo hádaniek, ktoré treba rozlúštiť, ilustrujú, ako reagujeme na nepoznané – zmesou zvedavosti a znepokojenia. Hádanky v nás vyvolávajú frustráciu alebo veselosť, v závislosti od našej schopnosti lúštiť ich. Tajomstvá bavia napätím a strachom, nútia nás čeliť našej vlastnej slabosti v nebezpečenstvách života a nepoznaniu smrti. Tieto triviálne tajomstvá vrhajú svetlo na hlboký význam samotného života ako tajomstva – poznaného aj nepoznaného, lákavého aj obávaného.
Tajomstvo je pre niektorých len metaforou toho, čo ešte nie je poznané, povery alebo nevedomosti. Veria, že ľudská myseľ jedného dňa prenikne do záhad sveta. Avšak existujú hranice pre naše poznanie. Ako človek, keďže je súčasťou stvorenia, vysvetlí svoju vlastnú existenciu? – úloha, ktorá si vyžaduje pohľad zvonka. Veda v tomto storočí začala uznávať niektoré teoretické hranice poznania – simultánnej polohy a rýchlosti častíc, času ako premennej obmedzenej perspektívou. V starozákonnej knihe Jób nachádzame niečo podobné. Boh vysvetľuje, že človek nedokáže úplne zodpovedať niektoré otázky: „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!… Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!“ (Jób 38, 2. 4). Nedokážeme odpovedať, prečo existujeme, pretože k existencii sme sa nepriviedli my sami; ani nedokážeme uniknúť tajomstvu smrti, ku ktorému sme všetci povolaní. Ak neveríme, že to, čo nedokážeme spoznať, nemá zmysel, potom musíme čeliť tajomstvu.
Neznáme je desivé, ale tajomstvo nie je jednoducho nepoznateľné. Je to tiež nádej, že to, čo je zahalené, môže byť odhaľované, aspoň v rámci obmedzení našej prirodzenosti. Svätý Pavol dokázal napísať: „Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo, tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým“ (Kol 1, 25 – 26). Tajomstvo naozaj znamená, že odpovede na naše konečné otázky existujú, aj keď ich nedokážeme pochopiť. Samotnou skutočnosťou svojej existencie nás tajomstvá povolávajú, aby sme prekročili našu ľudskú prirodzenosť a smerovali k nekonečnu.
Skrytý, ale zjavený
Nemali by sme prestať dúfať, že sa dozvieme niečo o Bohu, pretože Boh nám zjavuje niečo z tajomstva. Toto samo o sebe je jeden aspekt tajomstva: ako a prečo si Nepoznateľný vybral komunikovať Seba nám: „On [Boh] mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva… je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá“ (Dan 2, 21 – 22. 28).
Akokoľvek veľmi sa Boh zjaví, zostáva tajomstvom. V Starom zákone Boh povie Mojžišovi: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!“ (Ex 33, 20). Keď Mojžiš naliehal a pýtal sa Boha na jeho meno, odpoveď bola veľmi tajuplná: „Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som, ktorý som!‘ – a dodal: ‚Toto povieš Izraelitom: ‚Ja-som‘ ma poslal k vám!‘“ (Ex 3, 14). Božie zjavenie týmto spôsobom vyjadruje, že to, aký je Boh sám osebe, nie je poznateľné ľudskou obmedzenosťou. Zdroj každého bytia či existencie nemôže byť obsiahnutý nejakým menom. To slúži ako výstraha pre všetky naše koncepty Boha. Žiaden z nich nemôže byť dokonalý, pretože nemôžeme pochopiť Boha, aký je On sám osebe.
Tradícia nepretržite zdôrazňuje nemožnosť akéhokoľvek tvora poznať Boha v dôvernosti Jeho vlastného bytia. Svätý Gregor Nysský veril, že určité poznanie Boha je mimo ľudských schopností:
„V rozprávaní o Bohu, keď je tam otázka Jeho podstaty, vtedy je čas mlčať… ak tvor nepozná seba samého, ako dokáže vysvetliť veci, ktoré sú mimo neho? O takýchto veciach je čas mlčať. Tu je mlčanie zaiste lepšie.“
Iní cirkevní Otcovia používali negatívny jazyk, aby opísali neopísateľné. Svätý Ján Zlatoústy vyhlásil:
Vzývajme Ho ako nevyjadriteľného Boha, nepochopiteľného, neviditeľného a nepoznateľného; priznajme, že On prevyšuje všetku moc ľudskej reči, že uniká chápavosti každej smrteľnej inteligencie, že anjeli Ho nemôžu preniknúť, ani serafíni Ho nevidia úplne jasne, ani cherubíni Ho nechápu úplne, lebo On je neviditeľný pre kniežatstvá a mocnosti, sily a všetky tvory bez výnimky; iba Syn a Svätý Duch Ho poznajú.
Svätý Maxim Vyznávač hovoril o Božej transcendentnosti najsilnejšie:
Boh je jeden bez počiatku, nepochopiteľný, kompletne vlastní totálnu potencialitu bytia, celkom vylučuje predstavy o kedy a ako, je neprístupný pre všetkých a nijaké stvorenie ho nedokáže spoznať prostredníctvom prirodzeného obrazu.
V anafore Božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho sa stále modlíme rovnakú myšlienku: „Ty si Boh nevýslovný, nepochopiteľný, neviditeľný a neobsiahnuteľný, večný si a nemeniteľný.“ Teológovia toto vyjadrujú rozprávaním, že pravé poznanie Boha je „apofatické“: že Božia podstata je mimo chápavosti akéhokoľvek stvorenia. Boha poznáme najlepšie, keď k Nemu prichádzame tak, že odmietame všetky falošné koncepty Boha a neustále očisťujeme našu ideu Boha, aj keď to, čím je On sám osebe, zostáva nepoznateľné.
Práve povedomie, že nedokážeme úplne pochopiť Boha, je prostriedok, ktorý nás otvára nekonečnosti. Keď si uvedomujeme našu nedokonalosť, môžeme byť vždy zameraní na rast v cnostiach a múdrosti. Možno skutočnosť našich obmedzení je sama o sebe kľúčom k našej dokonalosti. Svätý Gregor Nysský poznamenal: „Je možné, že ľudská dokonalosť spočíva práve v tomto neustálom raste v dobre.“
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Svetlo pre život: Obraz „jasného oblaku“ (4. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Viera je spoločná (2. časť)
