Doslov

Dejiny Cirkvi sú v skutočnosti príbehom ľudí, ktorí odpovedajú na Božie volanie žiť v jeho kráľovstve. Každý z nás má svoj osobný príbeh, pokračujúcu ságu života. Niektorí ľudia si lepšie uvedomujú svoj príbeh a Božiu prítomnosť vo svojom živote. Iní majú len neurčitý alebo všeobecný pocit Božej prítomnosti pri sebe. Rozdiel je v našej schopnosti uvažovať o našich skúsenostiach v živote. 

Skúsenosť znamená viac než len to, že niečo robíme alebo že sa nám niečo stane. Opakovať nejaký čin dvadsať rokov nemusí nevyhnutne znamenať, že máme dvadsať rokov skúsenosti. Z rutinného opakovania sa nemusíme nič naučiť. Skúsenosť prichádza reflexiou. Musíme sa nad touto udalosťou zamyslieť, aby viedla k skúsenosti. Jednoduché prežívanie každého dňa bez uvažovania o udalostiach je holou existenciou. Niektorí pokračujú v kladení jednej nohy pred druhú bez toho, aby vedeli, kam idú alebo prečo tam idú. Život musí byť viac než obyčajná existencia. Skutočným životom je žiť každý deň so všetkým, čo ten deň prináša, robiť prestávky na uvažovanie o tejto skúsenosti, všímať si udalosti, ktoré sa nám dejú v dôsledku našich rozhodnutí, a rozhodovať o tom, či tieto rozhodnutia presne odrážajú naše hodnoty a zásady. Vtedy sa povznesieme nad holú existenciu a začneme skutočné žiť.   

Boh nás volá, aby sme boli skutočne živí, aby sme boli vo vedomom vzťahu s osobami Trojice. Tento vzťah môže nastať len vtedy, keď spoznáme seba samých aj osoby Trojice: Otca, Syna a Svätého Ducha. To znamená, že každý deň si musíme nájsť čas na to, aby sme sa obzreli späť za uplynulým dňom a zaznamenali, čo sa stalo. Vidíme šťastné udalosti aj tie zaťažujúcejšie. Niektoré vidíme ako životodarné a iné ako premárnené príležitosti vstúpiť do života. Občas niektoré udalosti nadobudnú zmysel až v takomto čase reflexie. Bez tohto času by jednoducho upadli do zabudnutia a ich ponaučenia by bolo pre nás navždy stratené.

Vďaka takejto reflexii sa začneme vidieť v jasnejšom svetle. Môžu sa objaviť určité vzorce správania, ako aj určité predpoklady a dokonca predsudky. Jednoducho povedané, dozvedáme sa veľa o sebe. Ďalšia reflexia nám umožňuje vizualizovať naše vzorce správania a získať prehľad o tom, prečo reagujeme určitým spôsobom. Môžeme rozpoznať niektoré svoje motívy a dôvody, prečo konáme tak, ako konáme, a podľa toho sa zmeniť. To všetko je potrebné pre rast a pre život.

Takéto modely reflexie nás učia nielen o nás samých, ale aj odhaľujú prítomnosť Boha v našom živote. Dôkladné preskúmanie našej každodennej činnosti nám pripomenie spôsoby, akými sme reagovali na osoby a udalosti, ktoré sa nás dotkli. Potom si môžeme začať všímať momenty, keď sme odpovedali na Božie volanie k životu. Ako som reagoval na toto volanie? Bol som si vedomý Božej prítomnosti? Možno si túto prítomnosť uvedomíme až v tomto čase reflexie.

Volanie k viere: moje osobné dejiny

Tieto chvíle reflexie nad vlastným správaním a nad Božou prítomnosťou mi môžu umožniť vidieť svoj život ako niečo viac než len sled nesúvislých udalostí. Keď si uvedomíme aspekty svojej osobnosti, vidíme, že nás ovplyvňujú naše vzťahy s druhými, spoločnosť alebo kultúra, v ktorej žijeme, médiá, prostredie a množstvo ďalších faktorov. Naša reflexia nás môže viesť k tomu, že objavíme niečo viac než len naše reakcie a zákonitosti sveta okolo nás. Možno uvidíme, že bez ohľadu na okolnosti našej reakcie je Boh neustále s nami, vždy a všade, dokonca aj v čase, keď sme na neho nemysleli. Spoznávame Božiu prítomnosť, ktorá je základom našej celkovej existencie. On je vždy s nami.

Tento objav urobil staroveký Izrael. Po putovaní púšťou bez toho, aby vedeli, kam idú alebo čo robia, sa nakoniec usadili v zasľúbenej krajine. Mali možnosť uvažovať o svojej ceste, o svojej histórii a o svojom príbehu. Vďaka tejto reflexii dospeli k videniu Božej ruky, ktorá ich neustále vedie, a to aj napriek ich nevernosti. Božia prítomnosť nezávisela od ich reakcie ani od ich dobroty. Bola darom, ktorý bol daný zadarmo a presahoval všetky zásluhy. Ďalej sa zamýšľali nad tajomstvom svojej existencie, nad zmyslom svojho života, nad tým, ako vznikli, prečo zažívajú rôzne ťažné sily vo svojom živote, prečo existuje dobro aj zlo a odkiaľ sa všetko berie.

Prvé kapitoly knihy Genezis nám poskytujú plody ich úvah. Videli, že Boh stvoril všetko ako dobré a všetko požehnal. Stvoril nás na svoj obraz a podobu, aby sme s ním mali osobitný vzťah. My ľudia sa však občas rozhodneme ísť vlastnou cestou, odvrátiť sa od Božieho plánu pre nás, vybrať si smrť, a nie život. Boh nás však neopúšťa ani vtedy, keď sa od neho vzďaľujeme.

„Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo tvojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze tvojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov, a keď prišla plnosť času, prehovoril si k nám ústami svojho Syna“ (Anafora, Liturgia sv. Bazila).

Biblická správa o stvorení a páde, o základnej dobrote a vnútornej slabosti je príbehom každého z nás. To, čo sa nám zdá byť najjedinečnejšie a najintímnejšie, sa ukazuje ako najuniverzálnejšie. Príbeh Božieho ľudu je zároveň príbehom každého z jeho ľudí. Dejiny spásy sú aj mojimi dejinami. Keď o tom uvažujem, vidím, ako môj príbeh vlastného vzťahu k Bohom zodpovedá rozsiahlejšiemu príbehu Božieho ľudu. A tak môžem interpretovať svoj vlastný príbeh vo svetle Píma, ktoré sa stáva mojím sprievodcom na mojej osobnej ceste.

Vhľad do našich osobných dejín a motívom spolu so svätými príkladmi z dejín spásy a najmä sviatostné začlenenie do Krista nám pomáhajú pochopiť náš život. Pohľad na skutočnosť očami viery vkladá môj príbeh do dejín spásy a pomáha mi interpretovať môj vlastný vzťah s Bohom. Avšak nemôžeme bezpečne odpočívať v tomto vnútornom svete, musíme žiť a konať aj uprostred spoločnosti. Sme povolaní žiť skutočne podľa kresťanských hodnôt, čo je neľahká úloha v spoločnosti, ktorá víta priemernosť, bojí sa zásad a vyzdvihuje egoistické a sebecké spôsoby. Reflexívny život, žitý vo viere, plne v jednote s Trojicou, je skutočne svedectvom pre svet okolo nás. Ako kresťania budeme vždy ľuďmi „nie tohto veku“. Ak náš život nie je výzvou pre priemernosť okolo nás, potom možno naše svetlo nesvieti tak jasne, ako by malo. Dovoľujeme, aby bolo skryté pod mericou.

Život svedka nie je nikdy ľahký. Byť výzvou pre druhých a byť neustále výzvou pre seba si vyžaduje veľkú vnútornú silu. Vyžaduje si to aj veľkú mieru pokory a úprimnosti. Preto sme povolaní k životu neustáleho obrátenia, „aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti“. Aby sme mohli prijať túto náročnú výzvu, musíme vedieť, že sme prijatí a milovaní Bohom a že sme hriešnici. Musíme si uvedomiť, že sme boli vzkriesení k novému životu v Kristovi a naplnení jeho Svätým Duchom, ktorý v nás žije a dýcha. Úžasnosť tohto poznania vyvoláva hlboké uvedomenie si svojej nehodnosti takéhoto daru a skutočnú pokoru pred Bohom. Zároveň nás vyzýva, aby sme boli svedkami viery.

Mučeníci a vyznávači viery sú pravými svedkami a sprievodcami. V nich bol živený zmysel pre Božiu prítomnosť, až kým nezosilnej natoľko, že ho nebolo možné poprieť. Vyžaroval z ich slov a činov. Hoci trpeli a mnohí boli vydaní na smrť, ich svedectvo pokračovalo aj po smrti. Ich sila nevychádzala z nich samých alebo z ich vlastnej dobroty, ale z povedomia o svojej slabosti a hriešnosti, ktoré od nich vyžadovalo, aby sa denne utiekali k Bohu o pomoc. Pochádzala z ich silného povedomia o jeho dynamickej prítomnosti v ich životoch a toto povedomie ich podnecovalo konať a mať trvalý vplyv na kultúru a spoločnosť okolo nich. Moja osobná viera nesmie nikdy zostať uzavretá vo vnútornom svete. Naopak, musím reagovať na jej výzvu žiť a vyzývať druhých, aby predstavovali Božiu prítomnosť vo svete. Moja viera preniká môj život a vyzýva ma k čoraz hlbšej vernosti.

Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

---

Svetlo pre život I.: Tajomstvo, na ktorom máme účasť – Dary Svätého Ducha; Tradícia – dielo Svätého Ducha; Autorita a svätosť; Bohorodička – predobraz Cirkvi