Svetlo pre život I.: Zjavené tajomstvo – Budúce kráľovstvo; Duch ako prvý závdavok; Naša nádej na vzkriesenie; Súdiť živých i mŕtvych; Modlitba za zosnulých

Budúce kráľovstvo

Pán Ježiš neustále kázal o Božom či Nebeskom kráľovstve a oznamoval, že sa „priblížilo“. V božskej liturgii sa modlíme s istotou jeho prítomnej skutočnosti: „Ty si nás voviedol do neba a daroval nám svoje budúce kráľovstvo“ (anafora).Aby sme porozumeli tomuto kráľovstvu, nesmieme dovoliť, aby nás zaslepili naše predsudky. Keďže monarchie už nie sú bežnou formou vlády, už nemáme priamu skúsenosť s tým, čo je to kráľ.

Kristus celkom jasne povedal, že jeho kráľovstvo sa líši od vlád sveta (Jn 18, 36). Boh je kráľom analogicky. Presnejšie povedané, všetka ľudská autorita je len odrazom Božej autority. Občas učeníci chápali kráľovstvo nesprávne ako trvalú politickú dynastiu, ktorú Mesiáš nastolí tu na zemi, aby priniesol večný mier tým, že zhromaždí všetkých ľudí pod Božou zvrchovanosťou. Kristus odmietol predstavu kráľovstva nastoleného silou. Všetkým ľuďom ponechal slobodu, aby si ho buď vybrali, alebo odmietli, a aby prijali dôsledky tohto rozhodnutia.


Odber nových článkov


Božie kráľovstvo „nie je z tohto sveta“ (Jn 18, 36). Je to návrat k dávnej predstave, že jedine Pán je kráľom všetkého. Ako Stvoriteľ a Priateľ ľudstva má jedine on absolútnu moc, ktorú vykonáva len s ohľadom na absolútny dar slobody, ktorý nám dal. Pozemskí králi môžu panovať nad ostatnými, ale v Bohu sú si všetci ľudia rovní. Všetci si musia navzájom slúžiť podľa toho, aký dar im bol daný (porov. 1 Kor 12).

O Božej vláde netreba uvažovať v pojmoch moci a sily, ale v pojmoch osvietenia, spravodlivosti a lásky. Jeho kráľovstvo je zasľúbenou zemou, kam Svätý Duch vedie srdce každého človeka, ako spievame na Päťdesiatnicu: „Na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý Duch“ (Ž 142/143, 10). Dnešný sekulárny svet často vníma svätosť a spravodlivosť ako charakterové slabosti. Evanjelium ich vníma ako hlavné vlastnosti Božieho ľudu a ako nádej, že spravodlivosť môže zvíťaziť. Ako Ježiš prisľúbil: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Mt 5, 5 – 6).

Božie kráľovstvo je srdcom Ježišovho evanjelia. Jeho prvé kázanie je zaznamenané takto: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17). Božská liturgia sa začína slovami: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha.“ Zdá sa však, že zjavenie občas naznačuje, že kráľovstvo je blízko, a inokedy, že je v budúcnosti. V Ježišovom kázaní sa zdá, že kráľovstvo je bezprostredné: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve“ (Mt 16, 28). Evanjelium svätého Lukáša v jednej zložitej pasáži hovorí: „Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je už medzi vami“ (17, 21).

Na druhej strane sa zdá, že plnosť Božieho kráľovstva musí čakať na nejakú neurčitú budúcnosť. Preto sa denne modlíme v Pánovej modlitbe: „Príď kráľovstvo tvoje.“ Pri Poslednej večeri Ježiš povedal svojim učeníkom: „Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca“ (Mt 26, 29), a „o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36).

Duch ako prvý závdavok

Pred svojím nanebovstúpením do slávy Pán prisľúbil: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Ježiš vysvetlil: „Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy… [On] ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám“ (Jn 14, 16 – 18).

Dedičstvom, ktoré nám náš Pán zanechal po svojej smrti, zmŕtvychvstaní a návrate do slávy, je dar Svätého Ducha. Svätý Pavol píše: „V [Kristovi] ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Svätého Ducha, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy“ (Ef 1, 13 – 14). Svätý Duch, ktorý nám bol daný v krste – myropomazaní, je našou istotou spásy a posvätenia. Prostredníctvom Ducha sa začína napĺňať Božie prisľúbenie a v Duchu sme privádzaní k dokonalosti. Ako píše svätý Pavol: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2 Kor 1, 21 – 22).

Evanjelium poukazuje na skutočnosť, že samotný Kristus je kráľovstvom.[1] Teraz, vo veku Cirkvi, môžeme rovnako správne poukázať na to, že kráľovstvom je rovnako ako Kristus aj Duch. Svätý Simeon Nový Teológ stotožňuje kráľovstvo s Duchom:

„Nebeské kráľovstvo“ spočíva v účasti na Svätom Duchu, pretože toto znamená výrok: „Nebeské kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 21). Musíme sa teda snažiť prijať Svätého Ducha do svojho vnútra a udržať si ho.[2]

Duch sprostredkúva Božiu prítomnosť v súčasnom veku, v ére Cirkvi. Aktívne vedie a usmerňuje Cirkev i jednotlivých veriacich. Jeho mocou prichádza Kristus medzi nás vo svätých tajomstvách. Prostredníctvom Svätého Ducha sme sa stali kňazským ľudom, ktorý je schopný prinásať „obetu chvály“ a formovať sa do podoby živého Božieho chrámu. „Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ‚Abba, Otče‘“ (Gal 4, 6).

Božie kráľovstvo je plne prítomné v Ježišovi Mesiášovi, ale pre nás sa ešte len naplní. Do tohto času naplnenia je Duch, ktorý pôsobí v nás a medzi nami, veľkým znamením našej spásy. Dar Ducha je súčasne úplným vyliatím Božieho života do nás i závdavkom toho, čo ešte len bude. Ako povedal svätý Pavol: „My sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (Rim 8, 23).

Naša nádej na vzkriesenie

Mikuláš Kabasilas nám hovorí, že „život v Kristovi má korene v tomto živote a vyrastá z neho. Zdokonaľuje sa však v budúcom živote, keď dosiahneme ten posledný deň.“[3] Tento koniec ľudských dejín bude ohlásený Kristovým návratom v sláve, ktorý je známy ako druhý príchod alebo parúzia. V Novom zákone je viackrát predpovedaný (napr. Mt 24 – 25). Pri Kristovom návrate bude dokončené toto majstrovské dielo Božích rúk, plán spásy. Pán Ježiš úplne zjaví Božích synov a dcéry. Ich telá budú oslobodené od tejto pominuteľnosti, ku ktorej sú teraz zotročené, a vstúpia do nového sveta Ducha. Vzkriesenie tela zavŕši drámu spásy, v ktorej Boh bude všetko vo všetkom (Rim 8, 19 – 25; 1 Kor 15, 22 – 28; Zjv 21).

Špekulácie o posledných veciach mali pre niektorých kresťanov vždy určitú príťažlivosť. V priebehu storočí, najmä v časoch prevratov, sa prorocké pasáže občas čítané doslovne a vzťahovali sa na konkrétne inštitúcie a konkrétnych ľudí. Musíme odolávať pokušeniu dovoliť, aby sa naše vlastné dohady o budúcnosti premietali do Svätého písma a používali na súdenie druhých. Sám Ježiš povedal: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36). Aj svätý Pavol nás varuje pred vytváraním si  predstáv o tom, že „ako“ bude prebiehať posmrtný život. Korinťanom povedal: „Ale niekto povie: ‚Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?‘ Hlupák!“ (1 Kor 15, 35 – 36).

Naša nádej na budúcnosť sa zakladá na Kristovom zmŕtvychvstaní (1 Kor 15, 12 – 19). Po svojom zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavil svojim nasledovníkom ako skutočne z mäsa a kostí, ale slávne premenený. Tajuplne prichádzal a odchádzal. Zamknuté dvere pre neho neboli prekážkou. Niektorým sa zjavil „v inej podobe“ (Mk 16, 12) a spoznali ho až pri lámaní chleba. Toto zmŕtvychvstanie je našou nádejou a cieľom zbožštenia (po grécky theosis). Svätý Pavol napísal: „Ako je skrze človeka [Adama] smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie“ (1 Kor 15, 21). Pavol zároveň dodal, že pri vzkriesení budeme premenení tak, ako bol premenený Kristus. „Tak je to so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné“ (1 Kor 15, 42 – 43).

Presnú povahu nášho vzkriesenia v súčasnosti nepoznáme, pretože „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9). Vieme však, že Boh rešpektuje našu prirodzenosť ako fyzických i duchovných bytostí. Tým, že sa stal človekom, Kristus ukázal dôležitosť nášho tela. Svojím oslávením v premenení a vzkriesení zjavil, že aj telo má podiel na budúcom osude človeka. Vďaka tomu môžeme s dôverou povedať: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku“ (Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery).

„Súdiť živých i mŕtvych“

Vieme niečo o ďalšom aspekte budúceho života: o súde nad skutkami. Boh je vo Svätom písme vykresľovaný ako sudca, pretože celé stvorenie spadá pod jeho vládu a prozreteľnosť. Konečný súd je znakom toho, že sa zaviazal správne usporiadať svoje stvorenie. Tento súd sa týka každého jednotlivého človeka, ako jasne učil svätý Pavol: „Všetci sa musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu, za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé“ (2 Kor 5, 10). V Kristovom podobenstve o oddelení oviec od capov vidíme, že súdení budú aj tí, ktorí Krista nepoznajú (Mt 25, 31 – 46). Tu je dobročinná láska „k najmenšiemu z mojich bratov“ hlavným základom, na ktorom bude ľudstvo skúšané.  

Výsledkom tohto súdu nad jednotlivými osobami je večný život s Bohom pre tých, ktorí žili zbožne; pre tých, ktorí zlyhali, je prichystané večné utrpenie. V konkrétnom jazyku Svätého písma sa stav večnej spásy označuje ako „nebo“; večné odsúdenie sa opisuje ako „peklo“. Nebo je Sväté mesto, Nový Jeruzalem (Zjv 21 – 22), zatiaľ čo peklo je Gehenna, údolie Hennom[4], ktoré slúžilo ako jeruzalemské smetisko a neustále horelo (Mk 9, 43). Sväté písmo používa takéto obrazy, pretože to, o čom hovorí, sa nedá opísať: plnosť alebo absencia života.

Podstatou neba je zjednotenie s Bohom, v ktorom nachádzame svoju dokonalosť. Keďže sme stvorení na Boží obraz, dosahujeme spásu tým, že sa stávame čo najviac podobnými Bohu. Hoci Boha nikdy nemôžeme poznať takého, aký je sám v sebe, môžeme sa neustále približovať k tomu, ktorý nás zbožšťuje. Budúce kráľovstvo je naplnením nášho osudu ako ľudstva i ako jednotlivcov. V ňom sa zdokonaľujeme neustálym rastom v zjednotení s Bohom, v poznaní Boha a v láske k Bohu.

Najstrašnejším aspektom pekla je večné odlúčenie od Boha, ktorý je Stvoriteľom a Priateľom človeka a v ktorom sme mohli nájsť svoju dokonalosť. Žiadne muky nemôžu byť väčšie než táto strata. Ježiš použil obraz Gehenny na opis stavu tých, ktorí boli odsúdení, pretože tento obraz kombinuje myšlienky zavrhnutia a trestu. Kristus nazval Gehennú „večným ohňom, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“ (Mt 25, 41) a „ohnivou pecou. Tam bude plač a škrípanie zubami“ (Mt 13, 42), čo je znakom zúfalstva.

Možnosť spásy obsahuje aj možnosť zlyhania alebo odsúdenia. Boh nás stvoril na svoj obraz a podobu ako slobodné bytosti s autonómiou konania, a to so sebou nesie riziko zlyhania. Naša sloboda je skutočná a takisto skutočné sú aj dôsledky našich slobodných rozhodnutí. Zjednotenie s Bohom vždy zostáva vždy možnosťou, pokiaľ máme slobodnú vôľu.

Neveriaci považujú nádej na nebo za len zbožné želanie, ktoré nie je podložené dôkazmi. Racionalitu našej nádeje vidno v Božej láske k nám v kríži a zmŕtvychvstaní. Je tažšie prijať vieru v nebo ako naplnenie našej existencie než podivuhodný fakt, že vôbec existujeme alebo že sme schopní poznávať pravdu a dobro?

Takisto myšlienka pekla bola kritizovaná zvnútra Cirkvi i mimo nej. Zvnútra niektorí hovorili, že milosrdný Boh nemôže odsúdiť ľudí na večné peklo. V treťom storočí tento názor zastával Origenes a Cirkev ho zaň odsúdila. Neveriaci tvrdia, že Cirkev používa ideu pekla len na to, aby nám odňala slobodu a zaťažila nás hrozbou večného hrôzy po smrti.

V Tradícii však obrazy neba a pekla poukazujú na viac než individuálnu odmenu alebo potrestanie; odkazujú na konečnú premenu celého sveta. Celé stvorenie i jednotlivé osoby budú premenené do slávy. „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet“ (Zjv 21, 1). „More“ tu môže predstavovať temné a nebezpečné sily, ktoré spôsobujú ľudskú smrť. Peklo je dôležitým aspektom tejto premeny: konečným zničením hriechu. Svätý Ján Damaský nazýva peklo istým druhom krstu, v ktorom sa stretávame s ničivou silou potopy. „Ôsmy [krst] je posledný, nie je spásosnosný, ale ničí zlo: lebo zlo a hriech už nemajú vládu: no tento krst trestá bez konca.“[5]

Cirkev učí, že v Kristovi sme dostali plnosť Božieho zjavenia. Vierou v Pána Ježiša sme zmierení s Otcom, hriech nášho prvého otca a matky je vymazaný a stali sme účastnými na živote Trojice. Boh sa skutočne stáva „Otče náš“ (Mt 6, 9) a jeho kráľovstvo prichádza, aby bolo v moci medzi nami. Našou modlitbou viery je, aby kráľovstvo skutočne dosiahlo svoje naplnenie pomocou slobodného prijatia všetkými ľuďmi. „Príď tvoje kráľovstvo“ (Mt 6, 10). Môžeme vnímať napätie medzi vierou a nádejou. Vo viere kráľovstvo už prišlo v Kristovi, ktorý svojou „smrťou smrť premohol“ a vstal z mŕtvych. V nádeji však „teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“ (1 Jn 3, 2).

Ľudský rod sa jedného dňa skončí, pretože sme bytosti vtelené do času, ktorý sa musí skončiť. Pre neveriaceho neexistuje nič za koncom. Vďaka našej viere v Krista však veríme, že na konci Boh zjednotí „v Kristovi ako hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ (Ef 1, 10). Kresťania dúfajú v parúziu ako naplnenie Božieho plánu pre ľudstvo. Preto bežnou modlitbou prvých kresťanov bolo: „Pane, príď“ (Marana, tha). Tak to zostáva aj v liturgii Cirkvi: „Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“ (1 Kor 11, 26). Nádej na budúce kráľovstvo je tak pevne zakorenená v evanjeliách a apoštolských spisoch, že sa stala jedným z ústredných článkov viery vo Vyznaní viery: „Verím… i v jedného Pána Ježiša Krista… [ktorý] zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca… a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku“ (Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery).

Modlitba za zosnulých

„Smrť pohltilo víťazstvo“ (1 Kor 15, 54). O vzkriesenom Kristovi spievame, že „smrťou smrť premohol“ (Paschálny tropár). Solidarita ľudského rodu siaha za smrť k životu. Naše modlitby pomáhajú tým, ktorí zomreli, a my sme s nimi spojení ich orodovaním.[6] Jedna z najstarších modlitieb za zosnulých, ktorá uzatvára ekténiu za zosnulých, Boha prosí: „Obdaruj pokojom duše tvojich zosnulých služobníkov (povie mená), na mieste svetla, blaženosti a pokoja, kde nieto bolesti, zármutku ani stonania… Odpusť im všetky hriechy spáchané myšlienkami, slovami a skutkami… Veď nieto človeka, ktorý by počas života nehrešil.“ Tí, ktorí dosiahli zjednotenie s Bohom, nám môžu pomôcť i svojimi modlitbami. Toto učenie, nazývané „spoločenstvo svätých“, je pozitívnym tvrdením, že ani smrť nemôže zničiť putá kresťanskej lásky, ktoré máme jeden k druhému v Pánovi.

Verzia z januára 2024.

Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.


[1] Ján Damanský, Výklad ortodocnej viery, in Post-Nicene Fathers (reprint, Grand Rapids, Mich.: Erdmans, 1973), Vol. 2, 69. Možno je kráľovstvom samotný Kristus a naším vstupom do kráľovstva je naše zjednotenie s Kristom. Svätý Pavol zdôvodňuje, že kresťanským tajomstvom je „Kristus vo vás, nádej slávy“ (Kol 1, 27). Táto skutočnosť sa odráža v byzantskom liturgickom pozdrave: „Kristus je medzi nami! – Je a bude!“

[2] Simeon Nový Teológ, „Reč 6, 4“, prekl. C. J. deCatanzaro in Symeon the New Theologian: The Discourses. (New York: Paulis Press, 1980), 122.

[3] Mikuláš Kabasilas, Život v Kristovi, 1. 3, prekl. C. J. deCatanzaro (Crestwood, N.Y.: St. Vladimir’s Seminary Press, 1974), 1. 1. 43.

[4] Miesto zlyhania sa nazýva „peklo“. Nemalo by sa zamieňať s „hádesom“ (grécky názov pre hebrejský „šeol“) ako miestom tieňa pre zadržiavanie zosnulých duší, ktoré čakajú na Kristovo vzkriesenie. Na hádes sa myslí v Apoštolskom vyznaní viery: „[Kristus] zostúpil k zosnulým.“ Na mieste večného odsúdenia neexistuje žiadna nádej. Toto peklo je prekladom hebrejského Gehenna, údolia Hennon, ktoré slúžilo ako smetisko Jeruzalema a neustále horelo.

[5] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery 4, 9, op. cit., 79

[6] Základná predstava o očisťovaní duší po smrti je založená 2 Machabejcov 12, 39 – 45 a 1 Korinťanom 3, 11 – 15. O potrebe očisťovania učili viacerí východní i západní cirkevní otcovia (medzi prvými: sv. Klement Alexandrijský, Stromata 7. 6). Západná cirkev po sv. Augustínovi (Božie mesto, 21. 13, 24) rozpracovala túto predstavu v náuke o „očistci“, mieste bolestného očisťovania, ktoré bolo definované na konciloch v Lyone a Florencii, ktoré boli zvolané, aby sa ratifikovala únia s Byzantskou cirkvou. Tridentský koncil znovu potvrdil tieto definície, ale zakázal fantazijné opisy. Východné cirkvi sa zdráhali hovoriť s istotou o oddelenom mieste očisťovania ako „bolestivom“. No nikto nebol viac oddaný modlitbe, aby bol zosnulým dopriaty odpočinok so svätými. V každom dialógu o tejto otázke musia rímskokatolíci pripustiť, že opis očistca bol ovplyvnený stredovekou mytológiou.





Svetlo pre život I.: Tajomstvo, na ktorom máme účasť – Obrazy Cirkvi; Cirkev uskutočňovaná v Eucharistii; Misia Cirkvi



Svetlo pre život I.: Zjavené tajomstvo – Ježiš – vtelené Slovo; Ježiš – predpovedaný Jánom; Ježiš – zjavený pri Jordáne; Ježiš – zjavený v evanjeliách; Ježiš – zjavený na Tábore; Ježiš – nová Pascha

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings