Svetlo pre život I.: Zdieľané tajomstvo – Obrazy Cirkvi; Cirkev uskutočnená v Eucharistii; Misia Cirkvi

V Starom zákone bola „Cirkev“ ľudom vyvoleným Bohom a zhromaždeným v jeho  prítomnosti. Hebrejské slovo pre tento vyvolený ľud bolo qahal (v gréčtine ekklesia) Jahve, čo znamená „Božie zhromaždenie.“ Strediskom tohto zhromaždenia bola ústredná svätyňa Izraela, Boží príbytok na zemi, kde sa nachádzala najmä jeho prítomnosť: pôvodne stánok na púšti a neskôr jeruzalemský chrám.

V Novom zákone bol chrám Božej prítomnosti zvnútornený. Svätý Pavol učil: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy“ (1Kor 3, 16 – 17). Aj svätý Peter prirovnáva Cirkev k chrámu z kameňov: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“ (1 Pt 2, 5). Je tu podstatná jednota: Cirkev je postavená zo živých ľudí; Boh je prítomný medzi ľuďmi ako v každom jednotlivcovi, ako aj v zhromaždenom spoločenstve.

Jednota je kľúčovým znakom Cirkvi, v ktorej sme navzájom spojení v Kristovom tele (porov. 1Kor 12, 12). To je odpoveď na Kristovu modlitbu, aby sme boli jedno, ako On a Otec sú jedno (Jn 17, 10). V Cirkvi sme tiež zjednotení s Bohom. Pretože Božie Slovo sa stalo človekom, stávame sa Božími bratmi a sestrami, lebo „aj ten, čo posväcuje, a tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného“ (Hebr 2, 11). Všetky tieto diela sa uskutočňujú prostredníctvom Ducha, ktorý je „všade a všetko naplňuje“ (Hymnus: „Kráľu nebeský“).

Obrazy Cirkvi

Cirkev vyjadruje svoje myšlienky o vlastnej identite najmä prostredníctvom obrazov. V rôznych ideových obrazoch Tradície sa Cirkev snaží konkretizovať svoju skúsenosť zjednotenia s Bohom. Niekoľko najvýznamnejších obrazov:

Ikona Trojice – Jednota Cirkvi je postavená na pevnom základe: jednota Boha v Presvätej Trojici. Cirkev je historickým vyjadrením pôsobenia Trojice a jej život je zrkadlom Božieho života. Preto je náš pohľad na Cirkev úzko spätý s tým, čo vieme o tajomstvách Trojice. Cirkev je ikonou Trojice a vo veľmi reálnom zmysle zrkadlí a odráža život Otca, Syna a Svätého Ducha. „Cirkev má sprítomňovať, ba priam zviditeľňovať Boha Otca a jeho vteleného Syna tým, že sa pod vedením Svätého Ducha neprestajne obnovuje a očisťuje“ (Gaudium et spes, 21). Druhý vatikánsky koncil učil: „Celá Cirkev sa javí ako ‚ľud zhromaždený jednotou Otca, Syna a Svätého Ducha‘“ (Lumen gentium, 4).

Cirkev musí ukazovať svetu význam života vo vzťahu jedného človeka k druhému, ako žijú tri osoby v Bohu jedna v druhej. Cirkev neexistuje inak ako skupina ľudí zjednotených vo svojej viere v Krista, lebo „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Tak ako identita Otca, Syna a Svätého Ducha vychádza zo vzťahu, ktorý má každý z nich s ostatnými, tak aj identita členov Cirkvi vyplýva zo vzťahu lásky, ktorá plodí život a produkuje dobré skutky. Týmto spôsobom predstavujú Cirkev ako obraz Trojice.

Západná kultúra v modernej dobe oprávnene zdôrazňuje hodnotu jednotlivca. Bohužiaľ, tento dôraz často minimalizoval alebo eliminoval oceňovanie spoločenstva. Ľudia sa často rozhodujú pre členstvo v cirkvi pre jej prínos k ich vnútornému životu zbožnosti: „niečo z toho majú.“ Málo premýšľajú o záväzku voči ostatným ľuďom, ktorí do tejto cirkvi patria. Vo svete, ktorý je často nepriateľský voči náboženstvu, musíme byť schopní odrážať základnú jednotu Cirkvi tým, že budeme uznávať a podporovať našich bratov a sestry vo viere. Náš vnútorný život viery nemôže prekvitať v izolácii od spoločenstva. Niektorí ľudia môžu snívať o kresťanskej výchove svojich detí a o praktizovaní viery mimo inštitucionálnej Cirkvi, ale v priebehu dvoch generácií stratia všetky vedomosti a tradíciu. Vnútorný život Cirkvi pôsobí v srdciach ľudí, ale presahuje jednotlivcov.

Kristovo Telo – Ježiš Kristus, vtelené Slovo, je viditeľným výrazom vnútorného, láskyplného Božieho života a viditeľná Cirkev je rovnako vyjadrením trvalej prítomnosti nášho Pána. Svätý Pavol opakovane hovorí o Cirkvi ako Kristovom „tele“, v ktorom majú jednotlivé údy rôzne úlohy, podobne ako majú jednotlivé časti ľudského tela rôzne úlohy alebo funkcie, ktorými prispievajú k životu celého tela (1 Kor 12, 12 – 27; Ef 1, 22 – 23; 4, 15 – 16; 5, 23; Kol 1, 18; 2, 19; Rim 12, 4). Obraz Cirkvi ako tela podčiarkuje zjednotenie jej členov s Bohom a medzi sebou navzájom prostredníctvom Krista, ktorý je nazývaný „zmierenie“ (2 Kor 5, 19). Svätý Pavol osobitne stotožňuje Cirkev s Kristovým telom (Ef 1, 23). Prostredníctvom Cirkvi sa stávame Kristom, ale zachovávame si vlastnú identitu, pretože Kristus je „hlavou“ Cirkvi. Svätý Maxim Vyznávač vo svojej Mystagógii ukázal, že toto stotožnenie je jedným z kľúčových bodov teológie Otcov:

„Všetci sa narodili do Cirkvi a skrze ňu sú znovuzrodení a znovustvorení v Duchu… skrze ňu absolútne nikto sám osebe nie je oddelený od spoločenstva, pretože každý sa zbližuje so všetkými ostatnými a spája sa s nimi pomocou jedinej, jednoduchej a nedeliteľnej milosti a sily viery. Takto byť a javiť sa ako jedno telo utvorené z rôznych údov je hodné samého Krista, našej pravej hlavy… svätá Cirkev je obrazom Boha, pretože uskutočňuje rovnaké zjednotenie veriacich s Bohom.“

Spoločenstvo Svätého Ducha – Ak je Kristus hlavou Cirkvi, potom jej „dušou“ je alegorickým spôsobom Svätý Duch, „Duch pravdy“, ktorého prisľúbil Kristus (Jn 14, 16 – 17; 16, 13; Sk 1, 8). Duch udeľuje jednotlivým veriacim svätosť (1 Kor 3, 15; 6, 19), robí ich adoptívnymi deťmi a dedičmi Boha (Gal 4, 6; Rim 8, 15 – 17), uvádza ich do pravdy (Jn 16, 13), udeľuje dary služby, ktoré budujú Kristovo telo (Ef 4, 11 – 13), a dynamicky zjednocuje všetky rozličné údy do jedného Tela (1 Kor 12, 13). Keďže je len jeden Duch, všetky údy Kristovho tela sú jedno v Bohu a jedno medzi sebou. Inými slovami, Cirkev je sviatosťou jednoty, povolaná k tomu, aby jednotu, ktorú vyjadruje, skutočne sprítomňovala vo svete a aby demonštrovala, že je skutočne spoločenstvom Svätého Ducha.

Cirkev uskutočnená v Eucharistii

Proces stávania sa Božím príbytkom v Duchu, Kristovým telom, sa najplnšie uskutočňuje v Eucharistii. Ježiš prirovnal Božie kráľovstvo k hostine (Mt 22, 1 – 14; Lk 14, 16 – 24). Pri Poslednej večeri zjavil, že Eucharistia je pamiatkou jeho prítomnosti a zároveň závdavkom budúcej hostiny (Mt 26, 29; Mk 14, 25; Lk 22, 18; 1 Kor 11, 26). Ježiš si vybral tento pokrm ako jednu z posledných vecí, ktoré bude robiť so svojimi učeníkmi. Po tom, čo prišiel vytvoriť nový poriadok vo svete, ustanovil znamenie, ktoré má pripomínať a pokračovať v jeho diele. Eucharistia poskytuje tým, ktorí sa na nej zúčastňujú, pokrm a pocit spoločného zjednotenia prostredníctvom prirodzeného významu jedla, ktoré prijímajú spoločne ako rodina alebo spoločenstvo.

Spôsob, akým používame chlieb na božskej liturgii, naznačuje jednotu Cirkvi. Eucharistický chlieb, nazývaný „Baránok“, – Kristus, „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ – spočíva na diskose, obklopený menšími časticami, ktoré predstavujú Bohorodičku, anjelov a svätých a tých, za ktorých sa modlíme. Toto usporiadanie symbolizuje celú Cirkev, telo Krista, ktorý obetuje a je obetovaný. Po Pánovej modlitbe (Otče náš) sa Baránok láme na štyri časti, ktoré sa rozdajú prijímajúcim. Tak sa v obrade uskutočňuje to, čo učil svätý Pavol: „A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10, 16 – 17).

Eucharistia buduje Cirkev. Svätý Pavol nazýva Eucharistiu aj Cirkev Kristovým telom. Jedno bez druhého nie je možné. Na božskej liturgii sa chlieb a víno, ktoré sa obetujú „za všetkých a pre všetko“, stávajú Kristovým telom a krvou. Tak ako sa chlieb a víno mocou Svätého Ducha premieňajú na Kristovo telo a krv, tak sa aj celá Cirkev a napokon celý svet premieňa na Boží obraz a podobu prostredníctvom slávenia Eucharistie. Cirkev je viditeľným znakom pokračujúcej Božej prítomnosti a činnosti vo svete a nikdy nie je viac sama sebou, ako keď vzýva Kristovu prítomnosť pod viditeľným znakom Eucharistie.

Druhý vatikánsky koncil uznáva základnú jednotu, ktorá existuje medzi Cirkvou a Eucharistiou, táto téma je tak veľmi v centre východného myslenia. Vo svojom dekréte o službe a živote kňazov Presbyterorum ordinis koncil označuje Eucharistiu za „stredobod spoločenstva veriacich“ (čl. 5) a hovorí, že „budovať kresťanské spoločenstvo… vôbec nie je možné, ak nemá svoje korene a svoj stredobod v slávení najsvätejšej Eucharistie“ (čl. 6). Eucharistia „zdokonaľuje Cirkev“ (Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi Ad gentes, 39), je prostriedkom, ktorým „sa naznačuje a uskutočňuje jednota Cirkvi“ (Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio, 2).

Misia Cirkvi

Eucharistia je znakom Kristovej lásky a sebaobetovania za druhých. Cirkev pokračuje v prejavovaní tejto lásky, v konaní dobra v sebe aj mimo seba. Všetci veriaci ako jej členovia musia konať takisto. Cirkev žije z Božej lásky, ktorá tvorí a vykupuje. Na individuálnej úrovni môže konanie z lásky formovať osobnosť druhých a pozdvihnúť ich z neúspechu. Na úrovni spoločenstva môže začať uskutočňovať Božie kráľovstvo na zemi. Cirkev je rovnako ako apoštoli poslaná na misiu, ktorá zahŕňa štyri základné činnosti, nazývané v gréckom jazyku Nového zákona: kerygma, leitourgia, koinonia a diakonia.

Kerygma – Kerygma pôvodne znamenala ohlasovanie zvestovateľa alebo posla. V ranej Cirkvi to znamenalo prvé zvestovanie tajomstva Ježiša. Prví kresťania, ktorí žili vo svete nepoznajúcom Krista, si veľmi dobre uvedomovali svoj mandát ohlasovať Krista a hlásať blahozvesť o spáse. Tesne pred svojím nanebovstúpením k Otcovi Ježiš prikázal svojim nasledovníkom: „Učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha“ (Mt 28, 19 – 20). Povedal im: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).

Kresťania majú povinnosť byť svedkami (martyres) Kristovho evanjelia. Môžeme ho hlásať priamo slovami, ale potvrdzujeme ho aj spôsobom života. Vydávať svedectvo znamená viac ako učiť. Zahŕňa osobnú účasť na ohlasovanom posolstve. Evanjelium nie je len prednesom faktov; je to ohlasovanie udalosti, ktorá aktívne zapája poslucháča. Ježiš uzdravuje, odpúšťa, vychováva a učí nás takisto ako pôvodných poslucháčov. Učenie Cirkvi nie je zbierkou príbehov z minulosti, ale živou tradíciou, ktorá nás vyzýva k aktívnej viere v milosrdenstvo a spravodlivosť. Preto sa na každej liturgii čítajú spisy apoštolov a evanjelistov a s veľkou úctou sa zaobchádza s evanjeliárom. Po vypočutí kerygmy v našich srdciach sa naša odpoveď stáva podobnou Petrovej: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6, 68 – 69).

Leitourgia – Cirkev plní svoje poslanie najmä v slávení bohoslužieb. Tak ako vydávanie svedectva znamená viac ako vyučovanie, bohoslužba znamená viac ako vykonávanie rituálu. Možno ju definovať ako verejné slávenie Cirkvi, v ktorom sa jednotlivo i ako spoločenstvo obetujeme Bohu (Rim 12, 1 – 3). Zahŕňa rituálne konanie, ale presahuje vonkajšie znaky a stáva sa skutočnou „obetou chvály“, ktorá sa uskutočňuje pôsobením Svätého Ducha (Rim 8, 26).

„Liturgia“ pochádza z dvoch gréckych slov: laos (ľud) a ergon (dielo). V klasickej gréčtine označovalo verejnú prácu, ktorú vykonával občan pre dobro spoločenstva, často vrátane verejnej slávnosti. Použitie termínu Leitourgia najmä na Eucharistiu výstižne vyjadrovalo totožnosť medzi Kristovým dielom spásy a slávením tohto diela v Cirkvi. Tu nás pamiatka smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána oslobodzuje od hriechu a zároveň sprítomňuje Pána a jeho spásonosné dielo. Liturgiou sa členovia Cirkvi zjednocujú s Bohom a pôsobením Ducha sa stávajú svätými. Týmto procesom sa formuje ľud a buduje sa Kristovo telo (1 Pt 2, 5).

Koinonia – Pred eucharistickou modlitbou kňaz požehnáva ľud slovami: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo (koinonia) Svätého Ducha nech je s vami všetkými“ (2 Kor 13, 13). Primárny význam slova koinonia je priateľský vzťah či spoločenstvo v Pánovi. Je to základná charakteristiku Cirkvi a poslania Ježiša, ktorý sa modlil: „aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe“ (Jn 17, 21). Priateľský vzťah s Kristom zahŕňa účasť na jeho tele a krvi (1 Kor 10, 16 – 17) a na jeho umučení a vzkriesení (Fil 3, 10; Hebr 3, 14; 1 Pt 4, 13). Zahŕňa aj spoločenstvo v jednom živote viery (Tim 1, 4; 1 Jn 1, 3, 7), v božskej prirodzenosti (2Pt 1, 4) a vo Svätom Duchu (2 Kor 13, 13; Fil 2, 1; Hebr 6, 4).

Takýto priateľský vzťah alebo spoločenstvo je hlavným účinkom božskej liturgie. Otca prosíme, aby posvätil a premenil dary „pre spoločenstvo v tvojom Svätom Duchu“. Modlíme sa, aby sa vzťahy, ktoré máme v Kristovom tele – s Bohom i medzi sebou navzájom –, prehlbovali prostredníctvom našej účasti na svätých tajomstvách.

Diakonia – Finálnym znakom misie Cirkvi je diakonia, čo je služba alebo úrad. Ježišov život bol v podstate životom služby: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45). Pri Poslednej večeri Ježiš zdôraznil túto úlohu tým, že svojim učeníkom umyl nohy. Povedal im, že on ako „Učiteľ a Pán“ vykonal úlohu sluhu a oni musia konať takisto (Jn 13, 12 – 17). Cirkev, vedená Pánovým príkladom, ustanovila svoje hlavné služby: službu modlitby a kázania a službu kresťanskej charity (porov. Sk 6, 12 – 4).

Služba kresťanskej charity zahŕňa skutky, ktoré prispievajú k materiálnemu alebo duchovnému blahu iných. Medzi takéto skutky patrí almužna, pohostinnosť, napomínanie, povzbudzovanie, podpora a trpezlivosť (Sk 11, 29; Rim 12, 6; 15, 23. 31; 2 Kor 8, 4. 19n; 9, 1. 12n; 1 Sol 5, 12. 14). Skutky charity sú dôsledkom Eucharistie, charakteristickým znakom Cirkvi a znakom Kristovho vlastného poslania (Mt 11, 4 – 5). Prispievajú k uskutočňovaniu Božieho kráľovstva, nového neba a novej zeme, ktoré boli prisľúbené Kristovým nasledovníkom.

Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

Please follow and like us:
Počet videní: : 13


Svetlo pre život I.: Zdieľané tajomstvo – Dary Svätého Ducha; Tradícia, dielo Svätého Ducha; Autorita a svätosť; Bohorodička, predobraz Cirkvi



Svetlo pre život I.: Zjavené tajomstvo – Budúce kráľovstvo; Duch ako prvý závdavok; Naša nádej na vzkriesenie; Súdiť živých i mŕtvych; Modlitba za zosnulých






Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings