Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá kresťanskej iniciácie
408 Účasť na živote Najsvätejšej Trojice sa pre nás stáva skutočnosťou prostredníctvom svätých tajomstiev krstu, myropomaznia a eucharistie. Inými slovami, na Božom živote sa zúčastňujeme tým, že sa zjednocujeme s Kristom, prijímame pečať Svätého Ducha a máme účasť na Kristovom tele a krvi v spoločenstve, ktoré sa nazýva Cirkev. Tak ako človek po narodení začína dýchať a potom prijíma potravu, aby mohol žiť, tak aj novopokrstený, ktorý sa v krstiteľnici zrodil k novému životu, začína dýchať Svätým Duchom a prijíma potravu svätého prijímania, aby mohol rásť v Kristovi. Prostredníctvom modlitieb a posvätných úkonov liturgického obradu každého z týchto tajomstiev Cirkev vedie veriacich (grécki Otcovia hovoria o mystagógii – uvádzaní do tajomstva) k pochopeniu tajomstva a jeho vnímaniu ako jediného, jednotného pôsobenia Božej milosti. Preto sa v tradícii východnej cirkvi tieto tri sväté tajomstvá slávia spoločne.[1]
Sväté tajomstvo krstu
Krst je zrodenie k novému životu v Kristovi
409 Otec nám zjavuje a darúva večný život skrze svojho Syna vo Svätom Duchu. Tento život nového stvorenia sa nám stáva prístupným nielen po smrti, ale aj teraz. Prostredníctvom svätých tajomstiev krstu a myropomazania spolu s Eucharistiou sme zjednotení s Kristom. V ňom sa stávame dedičmi božského života, nositeľmi Svätého Ducha, ktorý nám zjavuje plnú Kristovu pravdu. Duch nás vedie po cestách Kristových prikázaní a modlí sa v nás: „Abba, Otče!“ (Rim 8, 15). Prostredníctvom týchto svätých tajomstiev sa stávame údmi Kristovho tela a chrámami Svätého Ducha.
410 V rozhovore s Nikodémom Kristus hovorí o zahájení nového života ako o procese „znovuzrodenia“ alebo „narodenia zhora“ (porov. Jn 3, 3). Toto nové narodenie je narodením „z vody a z Ducha“ (Jn 3, 5). Vykonáva sa vodou v liturgickom obrade, stáva sa skutočnosťou prostredníctvom moci Svätého Ducha. Krst je pre nás začiatkom plnosti života, pre ktorú sme boli stvorení:
Ján hlásal krst pokánia a celá Judea sa k nemu vydala. Pán ohlasuje krst adopcie synov. Kto z tých, čo vkladajú svoju nádej do [Pána], neposlúchne? Jánov krst bol predbežný, Ježišov krst bol zavŕšením. Jánov krst bol rozchodom s hriechom, Ježišov krst bol zjednotením s Bohom.[2]
V krste nás Boh nielen zachraňuje od hriechu, ale zároveň nám dáva neoceniteľné poklady nového života.
Krst je odumretie a zmŕtvychvstanie v Kristovi
411 Aby nás Kristus urobil účastnými na božskom živote a umožnil nám žiť v slobode Božích detí, oslobodzuje nás od otroctva hriechu. Do tohto otroctva sme upadli Adamovým pádom a vlastnými hriechmi. Keď Kristus vzal na seba hriech sveta, prijal aj konečný dôsledok tohto hriechu, ktorým je smrť. Premohol ju však smrťou, ktorú dobrovoľne prijal na kríži. V krste nás Kristus robí účastnými na svojom víťazstve nad hriechom a smrťou.
412 Náš vstup do nového života sa začína aj naším odumretím hriechu (porov. Rim 6, 2), ktoré je odumretím s Kristom. Toto odumretie však vrcholí v našom vzkriesení s ním: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4). Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním a zoslaním Svätého Ducha nás Kristus uviedol do božského života. Do tohto života vstupujeme svojou smrťou a vzkriesením v Kristovi a prijatím daru Svätého Ducha. Iba skrze smrť „starého ja“ sa človek môže stať „novým človekom“ – „novým stvorením“ v Kristovi (porov. 2 Kor 5, 17; Kol 3, 9 – 10; Gal 6, 15).
Náš krst je „požehnanie Jordána“
413 V obrade krstu sa Cirkev modlí, aby „milosť vykúpenia, požehnanie Jordána“[3] boli zoslané vode. Modlíme sa, aby sa v tomto krste teraz uskutočnilo to, čo sa zjavilo pri rieke Jordán. Tam Otec prostredníctvom Svätého Ducha vyhlásil Ježiša za svojho milovaného Syna. To, čo sa zjavilo v Kristovi – že je Boží Syn – sa stáva skutočnosťou všetkých pokrstených.
Aj na teba, ak máš úprimnú zbožnosť, zostúpi Svätý Duch a zhora bude nad tebou počuť Otcov hlas, ktorý povie nie: „Tento je môj Syn“, ale: „Tento sa teraz stal mojím synom.“ Lebo len Kristovi patrí to „je“… Tebe patrí „teraz sa stal“, pretože synovstvo nemáš od prirodzenosti, ale dostávaš ho prostredníctvom adopcie. On je Synom od večnosti, ale ty túto milosť dostávaš povýšením.[4]
414 Krst je prvé tajomstvo, ktoré musí človek prijať, aby vstúpil do Cirkvi, archy spásy. Je to prostriedok, ktorým sa človek stáva údom Cirkvi, Kristovho tela. „Odkiaľ to je, že sme kresťania? Prostredníctvom našej viery by bola všeobecná odpoveď. A akým spôsobom sme spasení? Veľmi jednoducho, pretože sme boli obnovení milosťou danou v krste.“ (Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 10, 26: PG 32, 113). Krst odomyká prístup k ostatným svätým tajomstvám a posvätným obradom v Cirkvi, prostredníctvom ktorých Pán posväcuje, oživuje a vedie svoju Cirkev ako celok a každého veriaceho osobitne. Preto sa pokrstení už teraz stávajú „dedičmi kráľovstva“ a dostávajú „blaženosť svätých“.[5]
Jeden krst na odpustenie hriechov
415 V krste človek dostáva odpustenie všetkých hriechov: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Po zjednotení s Kristom a po tom, ako sa kresťan stal chrámom Svätého Ducha, je pôsobením Božej milosti oslobodený od otroctva hriechu a smrti. Stáva sa schopným rásť do podoby Boha. Božské synovstvo a schopnosť pripodobniť sa Bohu prostredníctvom Krista vo Svätom Duchu je pokrstenému človeku daná raz a navždy. Preto možno toto tajomstvo prijať len raz za život. Aj po krste však človek, ktorý ešte nie je skrotený vo výbere toho, čo je dobré, má sklon k hriechu. Preto sa človek uchyľuje k tajomstvu pokánia. V tomto svätom tajomstve človek pokračuje na ceste pokánia, obrátenia, očisťovania od hriechu a posilňovania v cnostiach.
Nevyhnutnosť viery
416 Keď Kristus posiela svojich učeníkov kázať, uisťuje ich: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 16). Na prijatie spásneho daru krstu je podstatná viera – viera v Krista, Božieho Syna, „v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1,14) a dar božského synovstva: „Ak veríš z celého srdca, môžeš byť pokrstený“ (Sk 8, 37). „Skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 26 – 27).
417 „Viera a krst sú dve príbuzné a neoddeliteľné cesty spásy: viera sa zdokonaľuje krstom a krst je založený na viere… Najprv prichádza vyznanie [viery], ktoré nás uvádza do spásy, a po ňom nasleduje krst, ktorý spečaťuje náš súhlas.“[6] Po prijatí daru ako akéhosi semena sme povolaní spolupracovať so Svätým Duchom, aby sme prinášali hojné ovocie: „Lebo hoci sa odpustenie hriechov udeľuje všetkým rovnako, komunikácia Svätého Ducha sa udeľuje úmerne viere každého… Bežíte sami za seba, preto hľadajte svoj vlastný prospech.“[7]
Krst detí
418 Cirkev krstí dospelých i deti, aby ich uviedla do nového Kristovho života. Cirkev krstí deti, nositeľov Božieho obrazu, aby mohli prijať milosť Božej podoby. Spolu s darom života je najvzácnejším darom, ktorý môžu rodičia dať, priviesť svoje dieťa k tajomstvu krstu. Keď sú deti krstené, cirkevné spoločenstvo, zastúpené krstnými rodičmi, vyjadruje v ich mene vieru v Krista. Spolu s otcom a matkou prijímajú zodpovednosť pred Bohom a Cirkvou za kresťanskú výchovu dieťaťa. Dieťa má v cirkevnom spoločenstve rásť vo viere, ako aj v kresťanskom životnom štýle a v poznaní Boha. Aby sa človek mohol stať krstným rodičom, či už detí alebo dospelých, je potrebné, aby bol veriaci, aby sa jeho viera a spôsob života stali vzorom pre budúce krstné dieťa. Duchovný vzťah medzi krstnými rodičmi a krstnými deťmi pretrváva po celý ich život. Krst dieťaťa nemožno považovať za porušenie jeho práv alebo slobôd, pretože tak ako rodičia alebo opatrovníci živia a učia ho pre jeho dobro, tak aj veriaci rodičia tým, že privádzajú svojho dieťa k tajomstva krstu, ho otvárajú životu v Bohu.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Kongregácia pre východné cirkvi, Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, 51.
[2] Bazil Veľký, Homília 13, Protreptikum o svätom krste, 1: PG 31, 425.
[3] Trebnik, Obrad krstu, Pokojná ekténia.
[4] Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, 3, 14: PG 33, 444 – 445.
[5] Trebnik, Obrad krstu, Modlitba exorcizmu.
[6] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 12, 28: PG 32, 117.
[7] Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, 1, 5: PG 33, 377.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha II.: Celebrant krstu (10. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá kresťanského života (8. časť)
