Svetlo pre život: Dary Svätého Ducha (28. časť)
Krst uvádza kresťana do života Trojice. Zároveň sa človek stáva členom Cirkvi. Tieto dva prechody – prvý z obmedzenosti nášho prirodzeného života do božského života a druhý zo sebeckej individuality do Kristovho tela, ktorým je Cirkev (Kol 1, 18) – sú neoddeliteľné. Autentická kresťanská viera a účasť na božskom živote predpokladajú členstvo v Cirkvi a účasť vo spoločenstve veriacich. Život v Trojici je skutočný. Skutočne sme sa stali deťmi Otca; Kristus je naším bratom; Svätý Duch napĺňa naše životy. To spôsobuje skutočný rozdiel v tom, ako žijeme a konáme a ako sa správame k druhým.
Pán Ježiš prisľúbil Svätého Ducha svojim nasledovníkom (Jn 15, 16 – 17. 26; 16, 4 – 16). Evanjelisti opisujú naplnenie jeho prísľubu rôznymi spôsobmi. Svätý Matúš hovorí o krste v „mene Otca i Syna i Svätého Ducha“ (Mt 28, 19). Svätý Ján rozpráva o Ježišovi, ktorý sa zjavil po svojom zmŕtvychvstaní a vdýchol do svojich učeníkov Svätého Ducha s darom moci nad hriechom (Jn 20, 22 – 23). Svätý Lukáš rozpráva o päťdesiatom dni, keď Svätý Duch zostúpil na prvé kresťanské spoločenstvo v podobe ohnivých jazykov (pripomínajúc starozákonné teofánie) a umožnil apoštolom dorozumieť sa v rôznych jazykoch (Sk 2, 1 – 12). Opisuje údiv poslucháčov: „Ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény“ (Sk 2, 8 – 10). Od tohto začiatku sa ukazuje, že Svätý Duch udeľuje svojmu ľudu mnohoraké dary podľa jeho potrieb, lebo miluje a chce spásu každého a všetkých.
„Každý dobrý dar je od Svätého Ducha, v ktorom žije a hýbe sa všetko stvorenie“ (Prvá antifóna Nedeľnej utierne, 3. hlas). Prostredníctvom Svätého Ducha dostávame dary spoločné pre všetkých veriacich: dôveru v Otca (Rim 8, 15 – 16), vieru v Krista (1 Kor 12, 3) a samotnú schopnosť „modliť sa, ako treba“ (Rim 8, 26). Nasledovanie vedenia Svätého Ducha v každodennom živote plodí „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22).
Apoštolská tradícia potvrdzuje, že každý veriaci je povolaný byť chrámom Svätého Ducha. Preto novopokrstení prijímajú dar Svätého Ducha vo svätom tajomstve myropomazania. V tejto sviatosti je veriaci pomazaný myrom (olivovým olejom, ktorý je zmiešaný s mnohými vôňami) na viacerých častiach tela. Množstvo vôní symbolizuje rozmanitosť darov Svätého Ducha a rôzne pomazania symbolizujú, že veriaci kresťan dostáva Svätého Ducha pre všetky potreby života. Svätý Simeon Solúnsky poznamenal, že v tomto svätom tajomstve pokrstený a myropomazaný človek dostal všetky božské dary s výnimkou svätého kňazstva (O svätých tajomstvách 66, PG 155, 229). Takto sa celá Cirkev buduje vďaka rôznorodosti darov, ktoré dostáva nový úd Kristovho tela. Prostredníctvom týchto darov Svätého Ducha je jednotlivec jedinečným spôsobom pripojený k Telu ako jeho neoddeliteľná súčasť, ktorá napomáha jeho rastu a zdokonaľovaniu.
Cirkev zvoláva Svätého Ducha na začiatku každej bohoslužby. Hymnom „Kráľu nebeský“ prosíme Ducha, ktorý sa v nás modlí (Rim 8, 26), aby bol s nami, keď sa zhromažďujeme v Pánovom mene. Prítomnosť a pôsobenie Svätého Ducha v bohoslužbe Cirkvi slúži na jej spojenie s Kristovým vlastným klaňaním sa Otcovi.
Najmä v božskej liturgii sa obnovuje dar Svätého Ducha, ktorý bol daný v krste a myropomazaní. V epikléze vzývame Otca, aby na nás a našu obetu nanovo zoslal Svätého Ducha. Svätý Ján Zlatoústy to opisuje takto: „Kňaz stojí a privádza dolu nie oheň, ale Svätého Ducha: a dlhú modlitbu neprednáša preto, aby sa roznietil oheň a zničil obetu (porov. 1Kr 18, 34 – 39), ale aby skrze túto modlitbu padla na obetu milosť a zapálila duše všetkých“ (O kňazstve 6, 4). Svätý Duch je v Cirkvi skutočne v liturgii, „predsedá a očisťuje poklesky, je Boh a zbožšťovateľ, oheň vychádzajúci z ohňa, hovorí, pôsobí, rozdeľuje dary“ (Stichira na Chválach, Utiereň na Päťdesiatnicu). My to potvrdzujeme, keď po svätom prijímaní spievame päťdesiatnicový hymnus: „Prijali sme nebeského Ducha.“ Prostredníctvom Svätého Ducha, ktorý pôsobí v liturgii, sa buduje Cirkev: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“ (1 Pt 2, 5).
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Tradícia a pôsobenie Svätého Ducha a Sväté písmo ako najpoprednejší písomný prejav Tradície (29. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Misia Cirkvi (27. časť)
