Sviatok Nanebovstúpenia nášho Pána podľa tradície byzantského obradu
„Velebíme ťa, Kriste, Darca života, a oslavujeme tvoje božské nanebovstúpenie v tvojom najčistejšom tele.“
(Velebenie na utierni)
Sviatok Nanebovstúpenia nášho Pána je v byzantskom obrade jedným z dvanástich veľkých sviatkov a je prikázaným sviatkom pre všetkých katolíkov byzantského obradu.
V tento deň si pripomíname zavŕšenie Kristovho diela našej spásy, slávny vstup nášho Pána v jeho ľudskej prirodzenosti do neba, ako aj Pánov prísľub nášho oslávenia s ním.
Sviatok Nanebovstúpenia sa slávi na štyridsiaty deň po Nedeli Paschy, pretože vo Svätom písme čítame, že Ježiš sa po svojom slávnom zmŕtvychvstaní ešte „štyridsiatich dní“ zjavoval svojim učeníkom a hovoril im o „Božom kráľovstve“. Na štyridsiaty deň vzal náš Pán svojich učeníkov na vrchol Olivovej hory, odkiaľ vystúpil do svojej nebeskej slávy, ako to predpovedal prorok Zachariáš: „Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ“ (Zach 14, 4).
Po tom, čo náš Pán pripomenul učeníkom, aby neopúšťali Jeruzalem, kým nepríde Svätý Duch, ktorého sľúbil poslať, „zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba“ (Lk 24, 50 – 51).
V Skutkoch apoštolov čítame, že učeníci sa pozerali, ako bol Ježiš Kristus vyzdvihnutý, ale potom „oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9). Tak sa doslova naplnil prísľub, ktorý dal Ježiš Židom, že uvidia „Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým“ (Jn 6, 62). Náš Pán skutočne „vzatý bol do slávy“ (1 Tim 3, 16).
Chrám Kristovho nanebovstúpenia na Olivovej hore
Svedectvo o Kristovom slávnom nanebovstúpení sa nachádza nielen vo Svätom písme, ale je podložené aj historickými pamiatkami. Podľa svedectva Euzébia Cézarejského († 339) svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, „vztýčila na Olivovej hore majestátnu stavbu na pamiatku nanebovstúpenia toho, ktorý je Spasiteľom ľudstva, keď postavila posvätný chrám na samom vrchole hory“ (Euzébius, Život Konštantína, zv. III, kap. 43).
Bohužiaľ, túto pamätnú baziliku na Olivovej hore zničili Peržania v roku 614. Vo 8. storočí bola znovu postavená, aby ju opäť zničili inoverci. V 12. storočí sa úlohy obnoviť baziliku ujali križiaci, ale skôr, ako ju stihli dokončiť, opäť ju zničili moslimovia, a už nikdy nebola obnovená. Do dnešných čias sa zachovala len malá osemuholníková kaplnka, ktorá pokrýva presné miesto, odkiaľ podľa tradície náš Pán skutočne vystúpil do neba.
Potom máme svedectvo sv. Cyrila Jeruzalemského († 386), ktorý vo svojich katechetických poučeniach uvádza Olivovú horu ako svedectvo o nanebovstúpení nášho Pána, keď hovorí: „Z neba zostúpil na zem v Betleheme, ale do neba vystúpil z Olivovej hory. Olivová hora stojí dodnes a ukazuje očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na oblaku. Toto je nebeská brána jeho nanebovstúpenia“ (Katechetické poučenia XIV, 23). Potom Cyril opäť hovorí o Olivovej hore ako o tom „svätom vrchu, z ktorého Kristus vystúpil k svojmu Otcovi“ (tamtiež, X, 19).
Prax slávenia sviatku Nanebovstúpenia
Slávenie sviatku Nanebovstúpenia Pána je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha pripustiť, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). V skutočnosti však nemáme žiadne historické dôkazy o jeho slávení ako samostatného sviatku až do konca 4. storočia.
Krátko nato sa Sväté Nanebovstúpenie začalo sláviť v celej Cirkvi ako slávnostný sviatok na Východe aj Západe.
Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Keďže Sväté písmo spája zostúpenie Svätého Ducha so slávnym nanebovstúpením nášho Pána, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. To je dôvod, prečo cirkevný historik Euzébius Cézarejský († 339) dosvedčuje, že svätá a slávna slávnosť Paschy sa končila po „období siedmich týždňov a spečaťovala sa veľkým sviatkom Päťdesiatnice, v ktorý sa podľa Svätého písma uskutočnilo nanebovstúpenie nášho Spasiteľa a zostúpenie Svätého Ducha medzi ľudí“ (porov. Život Konštantína IV, 64).
Koncom 4. storočia sa Nanebovstúpenie Pána začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tej dobe sa paschálne obdobie skrátilo na štyridsať dní, ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov. Podľa Skutkov apoštolov sa Ježiš po svojom slávnom zmŕtvychvstaní svojim učeníkom ešte „štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve“ (Sk 1, 3).
Zostávajúcich desať dní pred Päťdesiatnicou bolo venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14). Takto nám okolo roku 380 Egeria, slávna hispánska pútnička do Svätej zeme, hovorí, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie Pána pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“.
Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže zo Svätého písma, spievali sa hymny, ktoré sa prelínali s modlitbami, a zazneli aj príslušné antifóny“ (porov. Egeria, Denník púte, kap. 43).
Ale v Betleheme však podľa svedectva tej istej Egerie slávili Sväté Nanebovstúpenie už na štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa (tamže, kap. 42).
Tam sa sviatok Nanebovstúpenia slávil ako veľká slávnosť, ktorej predchádzalo bdenie (lítia). Koncom 4. storočia sa teda Nanebovstúpenie začalo sláviť už samostatne a nakoniec sa stalo jedným z najslávnostnejších sviatkov liturgického kalendára s vlastným bdením a osemdňovým posviatkom.
Homílie na sviatok Nanebovstúpenia
Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už na štyridsiaty deň po Pasche, predniesli svätý Gregor Nysský († 394) a svätý Ján Zlatoústy († 407). Svätý Gregor nazýva deň, „v ktorý bol Pán vzatý od nás“, Spása, čím naznačuje, že vystúpením do nebeskej slávy náš Pán zavŕšil dielo našej spásy (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 46, 689 – 690). A svätý Ján Zlatoústy hovorí o tomto sviatku ako o dobre ustanovenom a všeobecnom (Tamže, zv. 50, 441 – 452). A tak koncom 4. alebo začiatkom 5. storočia Apoštolské konštitúcie (V, 19) stanovili nasledujúce pravidlo:
„Počítajte štyridsať dní od prvého Pánovho dňa (= Nedele Paschy) do piateho dňa (= štvrtka) šiesteho týždňa a slávte sviatok Nanebovstúpenia Pána, pretože v tento deň Pán zavŕšil celý plán a celé svoje dielo spásy a vrátil sa k Bohu Otcovi, ktorý ho poslal, a sedí po pravici Otca“ (Kniha V, kap. 19).
Slávenie Nanebovstúpenia Pána bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako o tom svedčí pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. V sýrskej Antiochii ľud šiel v procesii k chrámu v predmestí Romanesia, kde svätý Ján Zlatoústy predniesol svoju slávnu homíliu „Na Nanebovstúpenie nášho Pána“. Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439) v Konštantínopole sa veriaci schádzali a slávili tento sviatok v chráme Elaea, ktorý sa nachádzal hneď za mestským prístavom (porov. Socrates, Cirkevné dejiny VII, 26). Tieto procesie len umocňovali slávnostnosť slávenia tohto sviatku.
Hymnografia sviatku
Slávnostnosť tohto sviatku výrazne zvýšili inšpirovaní hymnografovia, ktorých mená sú nám väčšinou neznáme. Najstarší hymnus – „Narodil si sa, Bože náš“ – sa pôvodne spieval na Päťdesiatnicu. Ale niekedy v 5. storočí, keď sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, bola táto stichira prenesená na Nanebovstúpenie.
Autor tropára na tento sviatok nie je známy, ale kondák sa pripisuje svätému Romanovi Sladkopevcovi, známemu hymnografovi zo 6. storočia. Existujú dva kánony na slávenie utierne sviatku. Prvý skomponoval svätý Ján Damaský († 749), slávny hymnograf Monastiera svätého Sábu pri Jeruzaleme. Druhý sa pripisuje mníchovi známeho monastiera Studion v Konštantínopole – svätému Jozefovi Studitovi († 832), ktorý bol prenasledovaný za uctievanie svätých ikon.
Liturgické hymny na sviatok Nanebovstúpenia Pána boli inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných otcov. Podrobne opisujú nielen nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom. Náš Pán Ježiš Kristus svojím slávnym nanebovstúpením zavŕšil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému rodu, ako to dosvedčuje svätý Ján Zlatoústy: „A teraz my, ktorí sme predtým boli považovaní za nespôsobilých prebývať dokonca aj na zemi, sme vyzdvihovaní do neba a spolu s Kristom vystupujeme do nebeského kráľovstva“ (Homília na Nanebovstúpenie, 1).
7. Náš Pán a Spasiteľ, hoci vystúpil do neba a sedí po pravici Otca, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 – 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a povedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom. Preto nás Cirkev prostredníctvom jednej zo sviatočných stichír pozýva:
„Poďte, veriaci, a vystúpme na Olivovú horu a s apoštolmi pozdvihnime svoje mysle a srdcia do výšin. Pozrime sa na nášho Pána, ako je vynášaný do neba, a s radosťou a vďačnosťou prevolávajme: Sláva tvojmu nanebovstúpeniu, Najmilosrdnejší“ (večierňový hymnus).
Tropár, 4. hlas
Vystúpil si do slávy, Kriste, Bože náš, a naplnil si radosťou svojim učeníkom prísľubom Svätého Ducha, ktorého si im zaručil svojím požehnaním; pretože ty si Boží Syn, Vykupiteľ sveta.
Kondák, 4. hlas
Keď si naplnil plán spásy pre nás a spojil všetko na zemi s tým, čo je v nebi, Kriste, Bože náš, vystúpil si v sláve, ale neopustil si nás, zostávaš stále s nami; tým, ktorí ťa milujú, si zvestoval: „Ja som s vami a nikto vás nepremôže.“
Najstarší hymnus na Nanebovstúpenie
Narodil si sa, Bože náš, spôsobom, ktorý si sám zvolil. Zjavil si sa a trpel v tele, ako si chcel. Svojím zmŕtvychvstaním si premohol smrť a vystúpil si do slávy a všetko si naplnil; zoslal si na nás božského Ducha, preto v piesňach chválime tvoje božstvo.
Zdroj obrázkov: https://en.wikipedia.org/wiki/Chapel_of_the_Ascension,_Jerusalem
Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista: Aký je zmysel tohto sviatku?Šiesta nedeľa po Pasche: O slepom
