Svetlo pre život: Obrazy Cirkvi (25. časť)
V Starom zákone bola „Cirkev“ ľudom vyvoleným Bohom a zhromaždeným v jeho prítomnosti. Hebrejské slovo pre tento vyvolený ľud bolo qahal (v gréčtine ekklesia) Jahve, čo znamená „Božie zhromaždenie.“ Strediskom tohto zhromaždenia bola ústredná svätyňa Izraela, Boží príbytok na zemi, kde sa nachádzala najmä jeho prítomnosť: pôvodne stánok na púšti a neskôr jeruzalemský chrám.
V Novom zákone bol chrám Božej prítomnosti zvnútornený. Svätý Pavol učil: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy“ (1Kor 3, 16 – 17). Aj svätý Peter prirovnáva Cirkev k chrámu z kameňov: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“ (1 Pt 2, 5). Je tu podstatná jednota: Cirkev je postavená zo živých ľudí; Boh je prítomný medzi ľuďmi ako v každom jednotlivcovi, ako aj v zhromaždenom spoločenstve.
Jednota je kľúčovým znakom Cirkvi, v ktorej sme navzájom spojení v Kristovom tele (porov. 1Kor 12, 12). To je odpoveď na Kristovu modlitbu, aby sme boli jedno, ako On a Otec sú jedno (Jn 17, 10). V Cirkvi sme tiež zjednotení s Bohom. Pretože Božie Slovo sa stalo človekom, stávame sa Božími bratmi a sestrami, lebo „aj ten, čo posväcuje, a tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného“ (Hebr 2, 11). Všetky tieto diela sa uskutočňujú prostredníctvom Ducha, ktorý je „všade a všetko naplňuje“ (Hymnus: „Kráľu nebeský“).
Cirkev vyjadruje svoje myšlienky o vlastnej identite najmä prostredníctvom obrazov. V rôznych ideových obrazoch Tradície sa Cirkev snaží konkretizovať svoju skúsenosť zjednotenia s Bohom. Niekoľko najvýznamnejších obrazov:
Ikona Trojice – Jednota Cirkvi je postavená na pevnom základe: jednota Boha v Presvätej Trojici. Cirkev je historickým vyjadrením pôsobenia Trojice a jej život je zrkadlom Božieho života. Preto je náš pohľad na Cirkev úzko spätý s tým, čo vieme o tajomstvách Trojice. Cirkev je ikonou Trojice a vo veľmi reálnom zmysle zrkadlí a odráža život Otca, Syna a Svätého Ducha. „Cirkev má sprítomňovať, ba priam zviditeľňovať Boha Otca a jeho vteleného Syna tým, že sa pod vedením Svätého Ducha neprestajne obnovuje a očisťuje“ (Gaudium et spes, 21). Druhý vatikánsky koncil učil: „Celá Cirkev sa javí ako ‚ľud zhromaždený jednotou Otca, Syna a Svätého Ducha‘“ (Lumen gentium, 4).
Cirkev musí ukazovať svetu význam života vo vzťahu jedného človeka k druhému, ako žijú tri osoby v Bohu jedna v druhej. Cirkev neexistuje inak ako skupina ľudí zjednotených vo svojej viere v Krista, lebo „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Tak ako identita Otca, Syna a Svätého Ducha vychádza zo vzťahu, ktorý má každý z nich s ostatnými, tak aj identita členov Cirkvi vyplýva zo vzťahu lásky, ktorá plodí život a produkuje dobré skutky. Týmto spôsobom predstavujú Cirkev ako obraz Trojice.
Západná kultúra v modernej dobe oprávnene zdôrazňuje hodnotu jednotlivca. Bohužiaľ, tento dôraz často minimalizoval alebo eliminoval oceňovanie spoločenstva. Ľudia sa často rozhodujú pre členstvo v cirkvi pre jej prínos k ich vnútornému životu zbožnosti: „niečo z toho majú.“ Málo premýšľajú o záväzku voči ostatným ľuďom, ktorí do tejto cirkvi patria. Vo svete, ktorý je často nepriateľský voči náboženstvu, musíme byť schopní odrážať základnú jednotu Cirkvi tým, že budeme uznávať a podporovať našich bratov a sestry vo viere. Náš vnútorný život viery nemôže prekvitať v izolácii od spoločenstva. Niektorí ľudia môžu snívať o kresťanskej výchove svojich detí a o praktizovaní viery mimo inštitucionálnej Cirkvi, ale v priebehu dvoch generácií stratia všetky vedomosti a tradíciu. Vnútorný život Cirkvi pôsobí v srdciach ľudí, ale presahuje jednotlivcov.
Kristovo Telo – Ježiš Kristus, vtelené Slovo, je viditeľným výrazom vnútorného, láskyplného Božieho života a viditeľná Cirkev je rovnako vyjadrením trvalej prítomnosti nášho Pána. Svätý Pavol opakovane hovorí o Cirkvi ako Kristovom „tele“, v ktorom majú jednotlivé údy rôzne úlohy, podobne ako majú jednotlivé časti ľudského tela rôzne úlohy alebo funkcie, ktorými prispievajú k životu celého tela (1 Kor 12, 12 – 27; Ef 1, 22 – 23; 4, 15 – 16; 5, 23; Kol 1, 18; 2, 19; Rim 12, 4). Obraz Cirkvi ako tela podčiarkuje zjednotenie jej členov s Bohom a medzi sebou navzájom prostredníctvom Krista, ktorý je nazývaný „zmierenie“ (2 Kor 5, 19). Svätý Pavol osobitne stotožňuje Cirkev s Kristovým telom (Ef 1, 23). Prostredníctvom Cirkvi sa stávame Kristom, ale zachovávame si vlastnú identitu, pretože Kristus je „hlavou“ Cirkvi. Svätý Maxim Vyznávač vo svojej Mystagógii ukázal, že toto stotožnenie je jedným z kľúčových bodov teológie Otcov:
„Všetci sa narodili do Cirkvi a skrze ňu sú znovuzrodení a znovustvorení v Duchu… skrze ňu absolútne nikto sám osebe nie je oddelený od spoločenstva, pretože každý sa zbližuje so všetkými ostatnými a spája sa s nimi pomocou jedinej, jednoduchej a nedeliteľnej milosti a sily viery. Takto byť a javiť sa ako jedno telo utvorené z rôznych údov je hodné samého Krista, našej pravej hlavy… svätá Cirkev je obrazom Boha, pretože uskutočňuje rovnaké zjednotenie veriacich s Bohom.“
Spoločenstvo Svätého Ducha – Ak je Kristus hlavou Cirkvi, potom jej „dušou“ je alegorickým spôsobom Svätý Duch, „Duch pravdy“, ktorého prisľúbil Kristus (Jn 14, 16 – 17; 16, 13; Sk 1, 8). Duch udeľuje jednotlivým veriacim svätosť (1 Kor 3, 15; 6, 19), robí ich adoptívnymi deťmi a dedičmi Boha (Gal 4, 6; Rim 8, 15 – 17), uvádza ich do pravdy (Jn 16, 13), udeľuje dary služby, ktoré budujú Kristovo telo (Ef 4, 11 – 13), a dynamicky zjednocuje všetky rozličné údy do jedného Tela (1 Kor 12, 13). Keďže je len jeden Duch, všetky údy Kristovho tela sú jedno v Bohu a jedno medzi sebou. Inými slovami, Cirkev je sviatosťou jednoty, povolaná k tomu, aby jednotu, ktorú vyjadruje, skutočne sprítomňovala vo svete a aby demonštrovala, že je skutočne spoločenstvom Svätého Ducha.
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Cirkev uskutočnená v Eucharistii (26. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: „Súdiť živých i mŕtvych“ (24. časť)
