Svetlo pre život: Budúce kráľovstvo (21. časť)
Pán Ježiš neustále kázal o Božom kráľovstve alebo Nebeskom kráľovstve a ohlasoval, že je „blízko“. V božskej liturgii sa modlíme s istotou jeho prítomnej skutočnosti: „Ty si nás voviedol do neba a daroval nám svoje budúce kráľovstvo“ (anafora). Aby sme toto kráľovstvo pochopili, nesmieme dovoliť, aby naše predsudky zaslepili naše chápanie. Keďže monarchie už nie sú bežnou formou vlády, nemáme už priamu skúsenosť s tým, čo je to kráľ.
Kristus jasne povedal, že jeho kráľovstvo sa líši od vlád sveta (Jn 18, 36). Boh je kráľom v analogickom zmysle. Presnejšie povedané, každá ľudská autorita je len odrazom Božej autority. Niekedy učeníci nesprávne chápali kráľovstvo ako trvalú politickú dynastiu, ktorú Mesiáš ustanoví tu na zemi, aby priniesol večný pokoj tým, že zhromaždí všetkých ľudí pod Božou zvrchovanosťou. Kristus odmietol predstavu kráľovstva založeného silou. Všetkým ľuďom ponechal slobodu, aby si ho buď vybrali, alebo odmietli, a aby prijali dôsledky tohto rozhodnutia.
Božie kráľovstvo „nie je z tohto sveta“ (Jn 18, 36). Je to návrat k starovekému poňatiu, podľa ktorého je kráľom všetkého jedine Pán. Ako Stvoriteľ a Milovník ľudstva má jedine on absolútnu autoritu, ktorú vykonáva len vo vzťahu k absolútnemu daru slobody, ktorý nám dal. Pozemskí králi môžu panovať nad ostatnými, ale v Bohu sú si všetci ľudia rovní. Všetci si musia navzájom slúžiť podľa daru, aký im bol daný (porov. 1 Kor 12).
O Božej vláde netreba uvažovať v zmysle sily a moci, ale osvietenia, spravodlivosti a lásky. Jeho kráľovstvo je Zasľúbenou zemou, kam Svätý Duch vedie srdce každého človeka, ako spievame v Päťdesiatnicu: „Na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch“ (Ž 142/143, 10). Dnešný sekulárny svet často považuje svätosť a spravodlivosť za charakterové slabosti. Evanjelium ich vidí ako hlavné charakteristiky Božieho ľudu a ako nádej, že spravodlivosť môže zvíťaziť. Ako Ježiš prisľúbil: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Mt 5, 5 – 6).
Božie kráľovstvo je jadrom Ježišovho evanjelia. Jeho prvé kázanie je zaznamenané takto: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17). Božská liturgia sa začína slovami: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha.“ Zdá sa však, že zjavenie niekedy naznačuje, že kráľovstvo je blízko, a inokedy, že je v budúcnosti. V Ježišovom kázaní sa zdá, že kráľovstvo je bezprostredné: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve“ (Mt 16, 28). Evanjelium svätého Lukáša v zložitej pasáži hovorí: „Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je už medzi vami“ (17, 21).
Na druhej strane sa zdá, že plnosť Božieho kráľovstva musí čakať na nejakú neurčitú budúcnosť. Preto sa denne modlíme v Pánovej modlitbe: „Príď kráľovstvo tvoje.“ Pri Poslednej večeri Ježiš povedal svojim učeníkom: „Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca“ (Mt 26, 29), a „o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36).
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Duch ako prvý závdavok (22. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Ježiš, nová Pascha (20. časť)
