Polovica Päťdesiatnice
Pri väčšine sviatkov v našom cirkevnom roku vystavujeme ikonu, ktorá zobrazuje pripomínanú udalosť a vysvetľuje jej teologický význam. Inak je tomu na sviatok Polovice Päťdesiatnice, ktorý slávime v tomto týždni. Ikona zobrazuje Krista, ktorý káže v chráme, ale to nám nedáva ani náznak hĺbky významu, ktorý je obsiahnutý v tomto sviatku.
Tento sviatok sa slávi v 25. deň nášho 50-dňového paschálneho obdobia: je to skutočný stred tohto slávenia. Slúži na to, aby sme upriamili našu myseľ na vrchol týchto päťdesiatich dní – vyliatie Svätého Ducha pri Päťdesiatnici. Keďže vrcholom Pánovej prítomnosti medzi nami bola jeho smrť a zmŕtvychvstanie, jej zavŕšením bola udalosť, ktorá nám priniesla účasť na jeho vzkriesenom živote: zostúpenie Ducha na ľudstvo v Cirkvi. Slovami, ktoré sa pripisujú svätému Atanázovi: „Boh sa stal človekom, aby sme my mohli prijať Svätého Ducha.“
Prameň živej vody
V Jánovom evanjeliu 7,14 – 30, ktoré sa číta na božskej liturgii tohto sviatku, počúvame, že Ježiš učil v chráme „uprostred sviatkov“ stánkov (14. verš) a konfrontoval židovských vodcov, ktorí ho spochybňovali. Azda táto udalosť podnietila výber tohto dňa na slávenie jeho učenia. Avšak jadro jeho učenia pri tejto príležitosti malo prísť až v čase, keď sa tento sviatok končil: „V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: ‚Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.‘ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený“ (Jn 7, 37 – 39).
V tomto úryvku Kristus hlása – a v tento sviatok slávime – niekoľko prepojených aspektov Božieho plánu našej spásy:
– „Prúdy živej vody” majú vytekať zo sŕdc tých, ktorí veria v Krista.
– Toto sa stane, keď veriaci prijmú Ducha.
– Toto sa stane až po tom, čo Ježiš bude „oslávený“.
V teológii Jánovho evanjelia sa na opis Kristovej smrti a zmŕtvychvstania používa pojem „povýšenie“ alebo „oslávenie“. Toto vychádza z Kristových slov v Betánii, ktorými predpovedal svoje umučenie: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“ (Jn 12, 23). To, čo sa bude zdať jeho ponížením, bude v skutočnosti jeho oslávením. Túto pravdu hlásajú naše ikony ukrižovania, kde obvinenie proti Kristovi, ktoré nadiktoval Pilát („Kráľ Židov“), je nahradené vyhlásením „Kráľ slávy“.
Obraz „živej [teda tečúcej] vody“, ktorý sa používa na opis moci Svätého Ducha a Pána ako jej zdroja, je prevzatý z Jeremiášovho proroctva: „Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení … lebo opustili prameň živých vôd, Pána“ (Jer 17, 13). Tento obraz bol stále silný v mysliach prvých kresťanov, ktorí z tohto dôvodu uprednostňovali, aby sa krst udeľoval v tečúcej („živej“) vode.
V tropári sviatku je Kristus hlásaný ako zdroj tejto živej vody: „Keď nastala polovica sviatku, moju smädnú dušu napoj vodami zbožnosti, lebo si ku všetkým volal, Spasiteľ: ‚Kto je smädný, nech príde ku mne a pije!‘ Prameň nášho života, Kriste Bože, sláva tebe!“
Kristus ako prameň živej vody je ústrednou témou Jánovho evanjelia, ktoré čítame počas troch nedieľ paschálneho obdobia. Kristus uzdravil ochrnutého muža pri nádrži Betsaida (porov. Jn 5, 1 – 15). Kristus uzdravil slepca pri rybníku Siloe (porov. Jn 9, 1 – 38). Samaritánke Kristus povedal: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4, 14). Všetky tieto úryvky, ako aj čítanie vo sviatok Polovice Päťdesiatnice, budú mať osobitný význam pre novopokrstených v živej vode vo sviatok Paschy.
Vodiče Ducha
Kristove slová, že tomu, kto verí v neho, „z jeho vnútra potečú prúdy živej vody“ (Jn 7, 38), poukazujú na ďalší dôležitý prvok v Kristovom učení. Veriaci nemajú prijať Svätého Ducha, ako keby boli uzavretými nádobami. Skôr majú byť kanálmi, ktorými sa milosť Ducha dotýka ostatných. Preto svätý Serafín Sarovský, keď ukazoval Mikulášovi Motovilovovi, čo sa stane, keď človek získa Svätého Ducha, zdôrazňoval: „Toto nie je dané len tebe, ale prostredníctvom teba je to pre celý svet!“ Ak veriaci skutočne prijal Svätého Ducha, ovplyvní to aj ostatných. Ako to sformuloval svätý Serafín: „Získaj Ducha pokoja a tisíce ľudí okolo teba budú spasené.“
Ikona sviatku
Ikona tohto sviatku zobrazuje evanjeliovú scénu dospelého Krista, ktorý vyučuje v chráme počas židovského sviatku. Často sa však na ikone, ktorá sa uctieva vo sviatok Polovice Päťdesiatnice, zobrazuje dvanásťročný Ježiš, ktorý „sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky“ (Lk 2, 46), a toto naznačuje, že Kristus je v každom čase a v každom smere Prameňom múdrosti, Osvietiteľom našich duší.
Vývoj tohto sviatku
O počiatkoch tohto sviatku nemáme žiadne dokumenty, ale v piatom storočí bol už všeobecne známy. Ravennský biskup Peter Chryzológ (asi 380 – 450) ho nazýval božským sviatkom z tradície apoštolských Otcov. Existoval už v dobe svätého Jána Zlatoústeho a jeho slávenie možno doložiť v Antiochii v šiestom storočí a v Jeruzaleme v siedmom storočí. Hymny pre tento sviatok napísali svätý Eliáš, jeruzalemský patriarcha v rokoch 494 až 513, Anatolios, konštantínopolský patriarcha (449 – 458), Andrej Krétsky (7. storočie), Ján Damaský (8. storočie) a Teofan Vyznávač (9. storočie).
Dnes sa tento sviatok slávi len v byzantských cirkvách, ale nebolo to tak vždy. Vyššie citovaný Peter Chryzológ bol západným biskupom a tento sviatok sa slávil v ambroziánskom obrade a v ostatných západných zvykoch.
V niektorých cirkvách sa pri tomto sviatku vykonáva menšie posvätenie vody, pokiaľ možno v rieke alebo potoku („živá voda“) a vtedy sa požehnávajú aj polia a záhrady.
Svätý Teofán Zátvorník na tento sviatok
„V Polovici Päťdesiatnice počujeme Pánovo volanie: „Kto je smädný, nech príde ku mne a nech pije“ (Jn 7, 37). Ak je to tak, všetci sa rozbehnime k nemu. Nech už máš smäd po čomkoľvek – pokiaľ to nie je v rozpore s duchom Pána –, nájdeš úľavu v Pánovi. Ak túžiš po poznaní, bež k Pánovi, lebo On je jediné Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Ak túžiš po očistení od hriechu a uhasení plameňov svojho svedomia, bež k Pánovi, lebo On na kríži roztrhol súpis našich hriechov. Ak máš smäd po pokoji vo svojom srdci, bež k Pánovi, lebo On je pokladnicou všetkého dobra, ktorého hojnosť ťa naučí zabúdať na všetky nedostatky a pohŕdať všetkými pozemskými dobrami, aby si sa naplnil jedine Ním. Ak potrebuješ silu, On je všemohúci. Ak potrebuješ slávu, Jeho sláva prevyšuje svet. Ak túžiš po slobode, On dáva skutočnú slobodu. On vyrieši všetky naše pochybnosti, uvoľní putá našich vášní, rozptýli všetky naše problémy a ťažkosti, umožní nám prekonať všetky prekážky, pokušenia a intrigy nepriateľa a urobí hladkou cestu nášho duchovného života. Utekajme všetci k Pánovi!“
Zdroj: https://melkite.org/faith/mid-pentecost Preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://orthodoxtimes.com/feast-of-mid-pentecost/
Piata nedeľa po Pasche: O SamaritánkeŠtvrtá nedeľa po Pasche – o porazenom
