Nedeľa 5. týždňa Veľkého pôstu – pamiatka našej prepodobnej matky Márie Egyptskej
Veľký Pôst sa chýli ku koncu a nám Cirkev prezentuje príbeh svätej Márie Egyptskej. Jej Život spísal jeruzalemský patriarcha svätý Sofrón a číta sa vo štvrtok piateho veľkopôstneho týždňa spolu s Veľkým kajúcim kánonom svätého Andreja Krétskeho. V nedeľu piateho veľkopôstneho týždňa, ktorá je poslednou nedeľou Veľkého pôstu, sa slávi pamiatka samotnej prepodobnej Márie Egyptskej. Príbeh jej najskôr zhýralého života a následného pozoruhodného obrátenia a askézy, ktorou sa vyznačoval zvyšok jej života, z nej urobil klasický vzor pokánia na kresťanskom Východe i Západe.
Druhá postava v spomenutom Živote, ktorý spísal svätý Sofrón, je v úplnom protiklade k Márii. Svätý Zosima (jeho pamiatka sa slávi 4. apríla) je opísaný ako zbožný mních v jednom nemenovanom palestínskom monastieri. Zatiaľ čo Mária pred svojím obrátením žila neviazaným a nedisciplinovaným životom, Zosimu od detstva vychovávali v monastieri. Táto prax nebola ničím výnimočným pred nástupom novoveku.
V Živote sa píše, že Zosima „…prešiel celým školením o asketickom živote a vo všetkom sa držal pravidiel duchovného života, ktoré mu odovzdali jeho učitelia. Ba aj sám veľa pridal vo svojom úsilí podriadiť svoje telo vôli ducha“. A tak zatiaľ čo Mária sa oddávala každej svojej telesnej túžbe, uspokojovala svoje „neukojiteľné túžby a nezadržateľné vášne“ (ako to sama opísala), Zosima sa učil podriadiť svoje vášne duchu.
Život zdôrazňuje, že „ Zosima nezlyhal vo svojom zámere. Bol taký slávny pre svoj duchovný život, že za ním prichádzali mnohí zo susedných monastierov a niektorí aj zďaleka.“ Zosima, ako sa dozvedáme zo Života, „nikdy neprestal študovať Sväté písmo… jeho jediným zámerom bolo ospevovať Boha a praktizovať učenie Svätého písma“.
Zosimova dilema
Keď Zosima, vtedy už ako mníšsky kňaz, strávil v monastieri približne päťdesiat rokov, dospel k názoru, že v asketickom živote už dosiahol úroveň, ktorá prevyšuje jeho spolubratov. Zosima vedel, že ešte nevyčerpal cestu duchovného života, ale nevedel, kam ďalej. „Existuje na zemi mních, ktorý mi môže byť prospešný a môže mi ukázať nejaký druh askézy, ktorý som ešte nedosiahol? Nájde sa na púšti človek, ktorý ma prekonal?“
Bol Zosima pyšný?
Zosima nebol samoľúby pre svoje úspechy, ani sa nepovyšoval nad ostatných, ktorí boli menej pokročilí ako on. Zosima sa viac podobal mladíkovi, ktorému Kristus povedal, aby zachovával prikázania, a on odpovedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ (Mt 19, 20). Zosima chcel prehĺbiť svoj duchovný život, ale bol frustrovaný, že nemohol nájsť duchovného učiteľa, ktorý by mu pomohol napredovať.
Boh odpovedal Zosimovi prostredníctvom anjela, ktorý sa mu zjavil a povedal mu, že v duchovnom živote ešte existujú zápasy, ktoré sú väčšie ako výzvy, ktorým už čelil. „Aby si sa mohol dozvedieť, koľko ďalších ciest vedie k spáse, opusti svoju rodnú krajinu podobne ako slávny patriarcha Abrahám a choď do monastiera pri rieke Jordán.“ Tam Zosima nakoniec stretol nie mnícha alebo nejakého iného muža, ale ženu, ktorej svedectvo obnovilo jeho duchovný život, ako aj životy nespočetných veriacich od tej doby. Zosima zostal vo svojom monastieri a dožil sa viac ako 100 rokov. Jeho poslušnosťou bolo rozprávať Máriin príbeh svetu.
Zosimovi nebolo povedané, aby napodobňoval Máriinu radikálnu askézu, ale aby uznal, že „koľko iných ciest vedie k spáse“. V tomto sa jeho príbeh podobá príbehu, ktorý sa pripisuje svätému Antonovi Veľkému, ktorý žil v samote v Egypte. „Otcovi Antonovi bolo na púšti zjavené, že v meste je niekto, kto sa mu vyrovná. Dotyčný bol povolaním lekár a všetko, čo mal nad svoje potreby, rozdával chudobným a každý deň spieval Trojsvätú pieseň s anjelmi.“
Cesty vedúce k spáse dnes
Keď sa Veľký pôst chýli ku koncu, môžeme mať pocit, že sme naplno žili veľkopôstne pozvanie k modlitbe a almužne. A predsa existujú medzi nami takí, ktorí nás podobne ako svätá Mária Egyptská svojím príkladom vyzývajú, aby sme preskúmali možnosti napnúť svoje duchovné svaly viac, ako si dokážeme predstaviť.
Losangeleský právnik Tony Tolbert spomína, že v dome jeho rodičov sa vždy našlo miesto pre niekoho, kto mal smolu. Táto spomienka ho podnietila k tomu, aby sa presťahoval späť do domu svojich rodičov a rodine bez domova dal na jeden rok k dispozícii svoj vlastný, plne zariadený dom, aby sa mohli pozviechať a vykročiť ďalej. „Nemusíte byť Bill Gates, Warren Buffet alebo Oprah,“ povedal Tolbert. „Môžeme to urobiť kdekoľvek sme, s čímkoľvek, čo máme, a ja osobne vlastním dom, ktorý som mohol dať k dispozícii.“
Keď zomrel lekár Richard Lewis z Palm Beach, priatelia a kolegovia sa zhromaždili v miestnej márnici, aby mu vzdali úctu. Boli prekvapení, keď sa otvorili dvere a dnu vstúpila skupina telesne a mentálne postihnutých ľudí, ktorí sa k nim pridali. Nikto – vrátane jeho vlastného brata-dvojčaťa – nevedel o tom, že doktor Lewis podporoval niekoľko domovov v oblasti, ktoré sa starali o zdravotne postihnutých.
Švédske turistky Annis Lindkvistová a jej sestra Emma boli práve na návšteve škótskeho Edinburghu, keď im náhodné stretnutie zmenilo život. Jimmy Fraser, nezamestnaný a bezdomovec po krachu manželstva, žobral na ulici, keď sa ho ženy spýtali na cestu. Nadviazali známosť a napokon aj priateľstvo. Ženy pre Frasera vybavili pas a zaplatili mu letenky, aby sa mohol počas Vianoc pripojiť k ich rodine. Ženy ho vzali na prehliadku mesta, na hokejový zápas a na polnočnú omšu. Fraser sa vyjadril: „Ľudia na ulici vám stále niečo sľubujú, ale nikdy sa to nezrealizuje… Byť bezdomovcom je chladné, osamelé a depresívne a ľudia vás veľmi urážajú. Toto bol neuveriteľný skutok láskavosti!“ Spomenuté ženy zaranžovali podobnú návštevu aj na Paschu/Veľkú noc.
Mimoriadne skutky týchto svetských „Márií“ oživujú tieto slová ruského svätca z 19. storočia Jána z Kronštadtu: „A Boh zjavuje svojich skrytých svätých, aby ich niektorí napodobňovali a iní nemali výhovorku, že tak nerobia. Za predpokladu, že žijú dôstojným životom, môžu dosiahnuť spásu tak tí, ktorí sa rozhodli žiť uprostred hluku a zhonu, ako aj tí, ktorí prebývajú v monastieroch, horách a jaskyniach. Len vďaka ich viere v Boha im Boh udeľuje veľké požehnania. Tí, ktorí pre svoju lenivosť nedosiahli spásu, nebudú mať žiadnu výhovorku v Súdny deň.
Ak miluješ svojho blížneho, aj celé nebo ťa bude milovať. Ak budeš duchovne zjednotený so svojimi blížnymi, budeš zjednotený s Bohom a celou nebeskou spoločnosťou. Ak budeš milosrdný k blížnemu, bude k tebe milosrdný Boh a všetci anjeli a svätí. Ak sa budeš modliť za druhých, potom bude za teba orodovať celé nebo. Pán, náš Boh, je svätý, aj vy buďte svätí!“
Z Triódy
Ten, ktorý prebýval v Egypte ako malé Dieťa, Ten, ktorého vesmír nemôže obsiahnuť, Pán, ktorý vie všetko, ťa zjavil ako hviezdu, ktorá zažiarila z Egypta. V tebe máme vzor pokánia. Pros Krista, Mária, aby sme ťa v tomto veľkopôstnom čase chválili vo viere a láske.
Zdroj: https://melkite.org/faith/mary-of-egypt Preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.oca.org/saints/lives/2023/04/02/18-5th-sunday-of-great-lent-st-mary-of-egypt
Kvetná nedeľa – deti a Cirkev dnesŠtvrtá veľkopôstna nedeľa – pamiatka nášho prepodobného Otca Jána, autora spisu Rebrík
