Katechéza pre deti: Učíme sa odpúšťať (15. časť)
Boh nás stvoril, aby sme milovali. Boh nechce, aby sme druhým ubližovali alebo aby nám bolo ubližované. Keď sa s nami priateľ nedelí, cítime sa zranení. Keď nás niekto udrie, bolí nás to. Keď nám niekto, koho milujeme, ubližuje, sme smutní.
Musíme odpustiť druhým, ktorí nám ublížili. Ježiš nás učil, že láska a odpustenie patria k sebe. Ako dve strany mince. Musíme milovať, musíme odpúšťať. Aj keď je to ťažké, musíme si navzájom odpúšťať, ak chceme byť Ježišovými nasledovníkmi. Toto je Božia cesta.
Chcem vám povedať dôležitý príbeh. Myslíte si, že Ježišov priateľ by niekedy urobil niečo, čo by Ježišovi ublížilo? Počúvajte tento príbeh:
Peter bol Ježišovým nasledovníkom. Peter miloval Ježiša. Jedného dňa povedal Ježiš Petrovi niečo zvláštne. „Skôr ako kohút zakikiríka, tri razy povieš, že ma ani nepoznáš.“ Stalo sa to, čo Ježiš povedal.
Pred ukrižovaním bol Ježiš zatknutý. Peter a ostatní učeníci to videli. Báli sa, že ich zatknú. Ježiša odviedli. Peter ich sledoval z diaľky.
Petra uvidela jedna žena. „Nevidela som ťa s Ježišom?“ spýtala sa.
„Nie,“ povedal Peter. Rovnakú otázku položila aj ďalšia žena. Peter povedal druhý raz: „Nie.“
Zástup ľudí pristúpil k Petrovi a povedal: „Ty si Ježišov priateľ.“ „Nie!“ povedal Peter tretí raz. „Ja toho človeka ani nepoznám.“ V tej chvíli zakikiríkal kohút.
Keď Peter počul kohúta, zaplakal. Nemohol uveriť, že tri razy klamal. Rozmýšľal, či mu Ježiš niekedy odpustí.
Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní dostal Peter odpoveď. Ježiš prišiel k Petrovi, ktorý kráčal po pláži. „Miluješ ma?“ spýtal sa ho.
Peter povedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa milujem.“ Ježiš položil tú istú otázku tri razy. Peter tri razy povedal: „Áno.“
Ježiš odpustil Petrovi. Ježiš mal čoskoro odísť do neba, aby bol so svojím Otcom. Požiadal Petra, aby bol zodpovedný za jeho nasledovníkov. Urobil Petra vodcom svojich nasledovníkov. Peter vedel, že mu bolo odpustené. Peter viedol Ježišových nasledovníkov.
Ježiš nás učil o láske a odpustení. Patria k sebe.
Niekedy rodičia prosia svoje deti o odpustenie. Milujeme svojich rodičov a hovoríme: „Odpúšťam ti.“
Niekedy brat, sestra alebo priateľ prosí o odpustenie. Milujeme svojich bratov, sestry a priateľov. Hovoríme: „Odpúšťam ti.“
Učíme sa odpúšťať chyby druhých ľudí.
Keď milujeme a odpúšťame, kráčame po Božej ceste.
Ježiš nám ukázal, ako odpúšťať. Robíme to, čo robil Ježiš. Odpúšťame tým, ktorí nám ubližujú.
Zopakujme si to: Ježiš nás naučil milovať a odpúšťať a potom nám ukázal, že aj keď sme veľmi zranení, môžeme odpustiť. Komu Ježiš odpustil? (Petrovi) Keď nám niekto ublíži, čo povieme? (Odpúšťam ti.)
Vyber vhodné slovo a doplň do vety:
Boh nás stvoril, aby sme __________.
Boh nechce, aby sme druhým ____________ alebo aby nám bolo ubližované.
Musíme __________ druhým, ktorí nám ubližujú.
Ježiš nás učil, že láska a ____________ patria k sebe.
Aj keď je to ťažké, musíme si navzájom odpúšťať, ak chceme byť Ježišovými _______________.
Toto je Božia _______.
ubližovali / milovali /odpúšťať / odpustenie / cesta / nasledovníkmi
Pre rodičov:
Obnovený obraz
„Obnoviť obraz v padlom Adamovi“: takto cirkevní Otcovia opísali cieľ Kristovho príchodu. On obnovuje tento obraz v nás, keď sme v iniciačných tajomstvách včlenení do Kristovho tela. Keď zaťažení a skúšaní hriechom potrebujeme jeho uzdravujúci dotyk, stretáva sa s nami v dvoch tajomstvách obnovy: pokánie a pomazanie chorých.
Sme povzbudzovaní, aby sme vyznávali svoje hriechy vždy, keď si uvedomíme, že sme vážne zišli z Pánovej cesty. Tradične pristupujeme k tajomstvu pokánia počas pôstnych období cirkevného roka a mnohé farnosti majú v tomto období kajúce bohoslužby. Niektorí kňazi sú k dispozícii na spoveď po večierni alebo pred liturgiou v Pánov deň alebo na požiadanie, v závislosti od ich ďalších povinností.
Byzantský štýl spovede zdôrazňuje, že sa spovedáme Kristovi prostredníctvom Cirkvi. Kajúcnik stojí pred krížom, ikonou Krista alebo evanjeliárom a vedľa kňaza. Kajúcnik vyznáva svoje hriechy, po čom dostáva duchovné poučenie od kňaza, ktorý má pôsobiť skôr ako lekár než ako sudca. Keď kňaz prednáša modlitbu rozhrešenia, kajúcnik skloní hlavu, aby ho kňaz mohol prikryť koncom epitrachila. Je to symbolické a hmatateľné znamenie, že Božia milosť zastrela kajúcnika a navrátila ho do stavu priateľstva s Bohom.
Zdroj: God Is Love, Grade 1, God with us Publications 2001. Vybral a preložil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Katechéza pre deti: Božia rodina miluje Boha (16. časť)Predchádzajúce: Katechéza pre deti: Je nám odpustené (14. časť)
