Život a bohoslužba: Duch liturgie (1. časť)
„Dobrorečíme ti, Pane Bože všetkých mocností, že nám aj v tejto chvíli dovoľuješ pristupovať k tvojmu svätému žertveníku, zvelebovať tvoje milosrdenstvo a odprosovať za naše neprávosti i za poklesky ľudu. Prijmi, Bože, našu modlitbu a urob nás hodnými predkladať ti prosby, žiadosti a nekrvavé žertvy za všetok tvoj ľud. Uschopni nás, ktorých si ustanovil na túto svoju službu, mocou svojho Svätého Ducha, aby sme ťa v čistom svedectve nášho svedomia bez odsúdenia a bezúhonne vzývali v každom čase a na každom mieste. Vypočuj nás a buď nám milostivý pre svoju veľkú dobrotu. Lebo Tebe patrí všetka sláva, česť a poklona Otca, Syna a Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen“
Prvá modlitba veriacich, božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho
Prečo liturgia?
Liturgia: čo je to? Čo pre mňa znamená? Čo znamená pre kohokoľvek? Východní kresťania často počujú toto slovo, pretože opisuje niečo, čo je ústredným bodom života našich cirkví, bohoslužbu, ktorá je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi. Zároveň je prameňom, z ktorého vyviera všetka jej sila.
Slovo „liturgia“ pochádza z gréckeho sveta. V časoch pred Kristom to bolo všeobecné slovo (leitorugia) pre verejnú službu. Keď človek s prostriedkami v rámci komunity vykonal niečo v prospech celej komunity, nazývalo sa to liturgiou. Mohlo ísť o stavbu nemocnice, lode alebo čokoľvek v prospech ostatných. Samozrejme, že sa to týkalo len tých, čo mali peniaze alebo talenty na realizáciu takýchto projektov. Tento spoločný dar sa potom oslávil hostinou a ďakovnými modlitbami.
Ako kresťania sme dostali špeciálnu liturgiu. Náš Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, zomrel na kríži a tretieho dňa vstal z mŕtvych, aby nás zjednotil so svojím Otcom. Toho dôsledkom je, že teraz môžeme pristupovať k Otcovi s našou bohoslužbou a spájať ju s Kristovou bohoslužbou. My, Cirkev, sme sa stali svätým kňazstvom, aby sme „prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“ (Prvý Petrov list 2, 5). Hlavnou medzi týmito „duchovnými obetami“, ktoré prinášame, je obeta chvály, ktorou je liturgická bohoslužba Cirkvi.
A tak bohoslužba je pre nás dnes špeciálnou, posvätnou a symbolickou činnosťou, slávenou Božím ľudom. Je to ohlasovanie Božej prítomnosti uprostred jeho ľudu. Preto sú naše bohoslužby navrhnuté tak, aby nám otvárali skúsenosť s úžasným Božím spôsobom konania s nami. Sprítomňuje sa nám celý Boží plán spásy vrátane našej nádeje na budúce veci. Slová, gestá, zvuky, vizuálny dojem a dokonca aj vône sa spájajú, aby sa celej našej bytosti dotkli posolstvom večného života.
Všetci sme povolaní vážiť si liturgiu, lebo je to krásny Boží dar pre nás, za ktorý musíme byť vďační, ako sa modlí kňaz počas božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho: „Velebíme ťa aj za túto službu, ktorú si sa rozhodol prijať z našich rúk.“ Božská liturgia, v ktorej slávime paschálne tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána v tajomstve, ktoré zjavil na Veľký štvrtok, je najväčším darom, z ktorého pramenia všetky ostatné a ktorého sú tieto dary vrcholom. Celá spoločná modlitba Cirkvi je však liturgiou: spoločným dielom Boha a ľudstva, v ktorom sa premieňame na Božiu podobu. Okrem božskej liturgie teda bohoslužba v našej Cirkvi zahŕňa aj sviatostné tajomstvá a cyklus každodennej modlitby.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Ako ste dosiaľ chápali liturgiu?
Prečo ľudia považovali za potrebné sláviť liturgiu?
Prečo slávime liturgické bohoslužby?
Zdroj: Katechizmus Život a bohoslužba: Tajomstvo Krista medzi nami, God with us publications 1986. Z angličtiny preložili Juraj Šipula a Ján Krupa.
Nasledujúce: Život a bohoslužba: Liturgia – vznešené poverenie (2. časť)
