Svätá a Veľká Štyridsiatnica z perspektívy Italo-albánskej cirkvi
Čo je Štyridsiatnica?
Štyridsiatnica – obdobie štyridsiatich dní pred Paschou – sa zrodila na prípravu katechumenov na krst, ktorých sprevádzalo celé kresťanské spoločenstvo. Boli formovaní a poučovaní pre slávenie tejto udalosti vo veľký sviatok Paschy. Keď zanikla prax krstenia dospelých, Štyridsiatnica bola vykladaná ako čas intenzívnej prípravy, prísneho pôstu, obrátenia, pokánia a silného očakávania Kristovho vzkriesenia.
V byzantskom liturgickom roku sa Štyridsiatnica začína slávnostnou večierňou v Syropôstnu nedeľu. Počas tohto obdobia sú dni týždňa aliturgické, t. j. je zakázané sláviť božskú liturgiu, s výnimkou soboty a nedele. V sobotu sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho a v nedeľu liturgia svätého Bazila Veľkého, s výnimkou Kvetnej nedele.
Predsa len v stredu a piatok sa večer slávi liturgia svätého prijímania, nazývaná Liturgia vopred posvätených darov (Proghiasmena). V piatok sa prednáša aj hymnus Akathistos k Božej Matke. Streda tohto prvého týždňa zodpovedá Popolcovej strede v latinskej cirkvi. Najstaršie historické svedectvo o slávení obdobia Štyridsiatnice pochádza z prvej polovice 3. storočia.
Prečo nemožno sláviť Eucharistia vo všedné dni Štyridsiatnice?
Pre nezlučiteľnosť Eucharistie s pôstom. V byzantskej tradícii si Eucharistia vždy zachovala svoj radostný a sviatočný charakter. Je to sviatosť Kristovho príchodu a jeho prítomnosti uprostred učeníkov, a teda slávenie jeho vzkriesenia. Kristov príchod a prítomnosť v Eucharistii sú v skutočnosti pre Cirkev „dôkazom“ jeho zmŕtvychvstania. Radosť a horiace srdce, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, keď sa im Pán zjavil „pri lámaní chleba“ (Lk 24, 13 – 35), predstavujú pre Cirkev skúsenosť vzkriesenia.
Eucharistia je teda pre Cirkev sviatkom Kristovej prítomnosti a anticipáciou večnej radosti Božieho kráľovstva. Je teda jasné, prečo je táto sviatosť nezlučiteľná s pôstom: pôst je hlavným prejavom Cirkvi, ktorá je ešte v stave putovania, ešte stále na ceste do Nebeského kráľovstva. A deti kráľovstva – hovorí Kristus – sa nemôžu postiť, kým je ženích s nimi (porov. Mt 9, 15).
Aký je zmysel pôstu počas Štyridsiatnice?
Pôst je hlavnou črtou Štyridsiatnice. Má rôzne aspekty.
Mesiášsky a eschatologický: pôst naznačuje neprítomnosť Mesiáša, vyjadruje bdelé očakávanie jeho príchodu v deň vzkriesenia a jeho návratu v posledný deň, je teda túžbou po prítomnosti, ktorá nasycuje. Tento význam očakávania sa neskôr rozšíril na eucharistické slávenie, ktorému sa nechalo predchádzať obdobie pôstu, ale už v 2. storočí sa pôst dodržiaval aj v stredu a piatok každého týždňa.
Asketický: postenie nie je len zdržiavaním sa potravy pre telo, ale aj všetkých vášní a márností, ktoré nás oddeľujú od Boha. „Nielen z chleba žije človek,“ pripomína nám Ježiš, „ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4). Fyzický pôst má teda svoju špecifickú duchovnú hodnotu.
Komunitný: pôst nie je súkromnou záležitosťou jednotlivca. Ak si ponecháme a „kapitalizujeme“ to, čo ušetríme tým, že si nekupujeme jedlo, tak v skutočnosti sme sa nepostili, a len sme sa obohatili o peniaze, ktoré sme neminuli. Namiesto toho treba tieto peniaze dať chudobnému na znak kresťanskej spolupatričnosti a lásky.
Čo je liturgia vopred posvätených darov (Proghiasmena)?
Nie je to plnohodnotné eucharistické slávenie, ale skôr obrad svätého prijímania, pri ktorom sa veriacim rozdávajú posvätené dary, konsekrované v predchádzajúcu nedeľu. Jej liturgická štruktúra pozostáva z interakcie prvej časti večierne s ostatnými prvkami schémy božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho a svätého Bazila. Avšak chýba v nej celá anafora.
Táto bohoslužba plná žalmov, kajúcnych piesní a biblických čítaní sa slávi po celodennom pôste, v polotme večera a pri zníženom osvetlení. Môžeme si všimnúť nasledovné charakteristické prvky pre túto liturgickú službu: medzi prvým a druhým čítaním dostáva ľud požehnanie od kňaza, ktorý drží v ruke kadidelnicu a zapálenú sviecu, pričom hovorí: „Svetlo Kristovo svetlo osvecuje všetkých.“
Po druhom čítaní nasleduje spev Kateffhinthito: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta,“ popretkávané veršami zo 140. žalmu, zatiaľ čo celebrant okiadza štyri strany oltára, ikony, veriacich.
Cherubínsky hymnus, ktorý sa spieva počas prenášania svätých darov, je celkom osobitý: „Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a láskou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.“ Početné sú veľké poklony účastníkov, ktoré označujú najdôležitejšie momenty slávenia, ako napríklad tie, ktoré sa vykonávajú počas spevu Katefthinthito a počas sprievodu so svätými darmi.
Aký je zmysel tohto obdobia Štyridsiatnice?
Štyridsiatnici možno porozumieť len vtedy, ak sa vzťahuje na Paschu. Predstavuje cestu pokánia, vnútorného ticha, predovšetkým modlitby, aby sme s očistenou dušou mohli dospieť k rozjímaniu o veľkom tajomstve spásy, aby sme s obnoveným duchom slávili radosť vzkriesenia, a aby sme sa úplne zjednotili s Kristom tým, že sa s Ním ukrižujeme a vstaneme z mŕtvych.
Existuje modlitba, zložená svätým Efrémom Sýrskym (4. storočie), ktorá nám plne ukazuje zmysel tohto obdobia liturgického roka: „Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí; daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen.“[1] Táto nádherná kajúcna modlitba udáva takt bohoslužbám Štyridsiatnice. Opakuje sa trikrát, pričom sa robia tri veľké poklony, až sa čelom dotkneme zeme na znak kajúcnosti.
Modlitba sv. Efréma, ktorá zhrňuje zmysel vnútorného boja, nám súčasne ukazuje prekážky a ťažkú cestu, ktorú treba prejsť, aby sme dospeli k tej láske, syntéze všetkých čností, ktorej podstatou je Kristus. Oslobodiť sa od „netrpezlivých a zúfalých“ vášní prostredníctvom trpezlivosti a nádeje umožňuje postupne nadobudnúť vnútornú slobodu a účasť na Božej láske k jeho stvoreniam. Človek, ktorý sa posväcuje, stáva sa „chudobným človekom naplneným bratskou láskou“, opakuje svätý Simeon Nový Teológ. Chudobným, pretože sa zbavuje seba a svojich ambícií, a súčasne sa otvára Bohu a bratovi v modlitbe a službe.
Aké sú témy nedieľ Štyridsiatnice?
Štyridsiatnica má celkovo päť nedieľ. Kvetná nedeľa nás uvádza už do atmosféry Svätého a Veľkého týždňa. Nasledujú jedna po druhej rôzne témy, ktoré sú zamerané najmä na vieru, ducha kajúcnosti, hodnotu kríža, spásu, obrátenie srdca prostredníctvom pokánia a umŕtvovania.
Ako je pomenovaná prvá nedeľa Štyridsiatnice?
Prvá nedeľa sa nazýva Nedeľa ortodoxie. Pripomína sa totiž triumf pravej viery, dosiahnutý obnovením kultu obrazov, potvrdený Siedmym ekumenickým koncilom (Druhý nicejský koncil v roku 787), ktorého rozhodnutia odsudzujúce obrazoboreckú herézu boli definitívne verejne vyhlásené na poslednom zasadaní, ktoré sa konalo na Konštantínopolskej synode (r. 843). Prvá nedeľa Štyridsiatnice bola zvolená za deň spomienky na túto udalosť, lebo verejné vyhlásenie synodálneho dokumentu sa konalo práve v prvú veľkopôstnu nedeľu počas slávnostného sprievodu z blachernského chrámu do chrámu Svätej Múdrosti v Konštantínopole.
Preto na konci utierne sa nesú v sprievode sväté ikony počas spevu tropárov: „Dnes svitá deň radosti, plný veselosti. Kristova cirkev žiari a svieti svetlom najpravdivejších dogiem, ozdobená výstavou a jasom obrazov svätých, dnes nanovo namaľovaných. A víťazne sa vrátila svornosť veriacich.“ Pred ikonami sa trojnásobným zvolaním „Večná im pamiatka“ pripomínajú ortodoxní/pravoverní cirkevní Otcovia, zástancovia viery, ktorí „bojovali“, prelievajúc svoju krv počas dvoch storočí násilného prenasledovania kultu obrazov, „aby umlčali lož“ a „dosvečili múdrosť Krista“. Z tohto dôvodu sa spomienka na obnovenie ortodoxie neoddeľuje od spomienky na týchto mučeníkov, ktorých List Hebrejom (11, 24 – 26 a 32 – 40), čítaný v tento deň, opisuje pre časy minulé „pravú vieru“ v Boha Starej zmluvy a pre časy nasledujúce „pravú vieru“ vo vtelené Slovo, dokonalú ikonu Otca a znamenie Novej zmluvy.
Aj evanjelium tohto dňa (Jn 1, 43 – 51) je zviazané s témou viery: Pánovo dvojaké stretnutie, najprv s Filipom, ktorý ho na Ježišovo pozvanie ticho a pokorne nasleduje, a potom s Natanaelom, „pravým Izraelitom, v ktorom niet lesti“, ako ho opisuje sám Ježiš. Natanaelovi, ktorý vyzná svoju vieru: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si Kráľ Izraela,“ Pán zjavuje, že učeníci uvidia Syna človeka v nádhere božského majestátu: otvorené nebo a anjelov zostupujúcich a vystupujúcich, aby sa mu poklonili. Kristus je teda bránou do neba, jedinou cestou, ktorá vedie k Otcovi, jedinou pravdou a jediným životom. „Klaniame sa tvojmu prečistému obrazu, Dobrotivý, prosiac odpustenie našich prehrešení, Kriste Bože. Veď ty si dobrovoľne dovolil pribiť svoje telo na Kríž, aby si vyslobodil svoje stvorenie z otroctva nepriateľa. Preto ti vďačne spievame: ‚Spasiteľ náš, všetko si naplnil radosťou, keď si prišiel spasiť svet‘“ (tropár sviatku).[2]
Existujú nejaké ikonografické zobrazenie, ktoré pripomína túto nedeľu?
Áno. Ikona sviatku predstavuje spomenutý veľký sprievod, ktorý sa konal 11. marca 843. V strede dvaja anjeli podopierajú Pannu Máriu Hodigitriu. Vľavo je so svojím synom Michalom III. cisárovná Teodora, ktorá zvolala Konštantínopolskú synodu. Vpravo je patriarcha Metod. V dolnej časti sa objavuje patriarcha Tarasios v biskupskom odeve, na ktorého žiadosť cisárovná Irena v roku 787 zvolala Siedmy ekumenický koncil (Druhý nicejský koncil), na ktorom bola prvý raz odsúdená obrazoborecká heréza. V ľavom dolnom rohu rozoznávame svätú Teodoru v mníšskom odeve, ktorá drží ikonu Krista, a ďalších Otcov, medzi ktorými je Teodor Studita.
Aká je téma druhej nedele Štyridsiatnice?
Pripomína sa uzdravenie ochrnutého (Mk 2, 1 – 11) v Kafarnaume. Štyri osoby, ktoré pomáhajú úbožiakovi, sú pre zástup, ktorý sa tlačil predo dvermi, nútené spustiť lôžko, na ktorom ležal chorý, cez otvor v streche domu, v ktorom sa nachádzal Ježiš. Ešte pred uzdravením tela: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď,“ Ježiš ho uzdraví z nemoci ducha: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Pred prítomnými zákonníkmi, ktorých ohromili a prekvapili tieto slová, sa Pán zjaví ako ten, ktorý má moc uzdraviť celého človeka: dušu aj telo, oslobodiť ho od každého ochrnutia, od ochrnutia, ktoré mu bráni kráčať po Božích cestách, a od ochrnutia, ktoré ho núti byť „závislým“ od druhých z dôvodu invalidizujúcej choroby. Hľa, obdivuhodné Kristovo dielo: jednému zo svojich bratov, malému, chudobnému a bezmennému, v ktorom sa my všetci spoznávame, vracia seba samého ako vykúpenú ikonu Boha a v plnosti svojich telesných a duchovných schopností, vracia ho rodine, svojmu ľudu, celému spoločenstvu. Preto je úryvok o ochrnutom vhodne zaradený do štruktúry slávení Štyridsiatnice.
Čo nám pripomína tretia nedeľa Štyridsiatnice?
Táto nedeľa je venovaná poklone vzácnemu a životodarnému Krížu. Téma kríža je neustále prítomná v slávení Cirkvi, v jej spiritualite, v každodennom živote každého človeka. Kríž je predmetom úcty 14. septembra, deň jeho povýšenia, a vo Veľký a Svätý piatok. Pripomína sa každú stredu a piatok počas celého liturgického roka.
V polovici Štyridsiatnice sa kríž pripomínaná slávnostným obradom, pretože kríž je vstupom do „spoločného“ vzkriesenia nás všetkých. Na konci utierne celebrant nesie relikviu Svätého ríža v sprievode, počas ktorého sa spievajú stichiry sviatku: „Raduj sa, kríž, nositeľ života, nepremožiteľná trofej zbožnosti, brána raja, opora veriacich, bašta Cirkvi. Cez teba bola sňatá kliatba a pohltená moc smrti a my sme pozdvihnutí zo zeme do nebies. Nebojovná zbraň, protivník démonov, sláva mučeníkov, skutočná ozdoba svätých, prístav spásy, ktorý dáva svetu veľké milosrdenstvo.“ Kríž sa umiestňuje do stredu chrámu, kam si ho veriaci prichádzajú uctiť za spevu: „Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“
V evanjeliu tohto dňa (Mk 8, 34 – 36), ktoré sa ohlasuje na božskej liturgii, Ježiš dobre vysvetľuje, kto je pravým učeníkom: ten, kto akceptuje zaprieť sám seba a vziať na seba kríž, aby ho nasledoval všade, kam pôjde, od smrti k vzkrieseniu: „Deň poklony drahocennému Krížu: všetci sa k nemu zbehnite, lebo, hľa, teraz sa vystavuje, žiari nádherou Kristovho zmŕtvychvstania, pozdravme ho s plesajúcim duchom“ (z utierne sviatku).
Aká je téma štvrtej nedele Štyridsiatnice?
V túto štvrtú nedeľu si pripomíname svätého Jána Klimaka, cirkevného Otca, pustovníka, igumena Sinajského gréckeho monastiera, autora slávneho asketického diela Rebrík do raja, v ktorom opisuje ťažkú a namáhavú úlohu „výstupu“ k dokonalosti. Iba Kristus Pán, ktorý je cesta, pravda a život, nám môže ukázať cestu a s láskou nám pomáhať počas celej našej existencie, aby sme zvládli tento náročný „výstup“. „Prúdmi svojich sĺz si, otec náš svätý Ján, zúrodnil neplodnú púšť a hlbokými vzdychmi si stopercentne zúročil svoju námahu a stal si sa žiarivým svietnikom pre svet v zázrakoch. Prihováraj sa u Krista Boha, aby boli spasené naše duše“ (tropár sviatku).
Evanjelium tejto nedele (Mk 9, 16 – 30) nám pripomína tému viery, vďaka ktorej „všetko je možné tomu, kto verí“. „Verím [Pane]. Pomôž mojej nevere.“ Takto vykríkne otec chlapca posadnutého „nemým“ duchom, ktorý ho od detstva sužoval a zhadzoval na zem uprostred mnohostranného utrpenia. Pán pohnutý súcitom vypočuje otcovo volanie, uzdraví chlapca a takto napomenie učeníkov, ktorí sa ho udivení pýtajú, prečo oni nedokážu vyhnať tohto zlého ducha: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom.“
Vo štvrtok, ktorý nasleduje po tejto nedeli, na utierni sa recituje „Veľký kajúcny kánon“, rozsiahla skladba svätého Andreja Krétskeho: „Príď, duša moja nešťastná, spolu so svojím telom, chváľ Stvoriteľa všetkých vecí, zanechaj už bláznovstvo minulých čias a obetuj Bohu slzy pokánia“ (z 1. ódy Veľkého kánonu).
Čo sa pripomína v piatu nedeľu Štyridsiatnice?
Táto nedeľa je venovaná svätej Márii Egyptskej ako postave dokonalej kajúcnice a obdivuhodnému príkladu hriešnice obrátenej k Pánovi, ktorému s láskou zasvätila celú svoju existenciu a učila pohŕdať pozemskými, márnymi a pominuteľnými rozkošami. Preto je navrhovaná ako vzor, ktorý treba napodobňovať. „V tebe, prepodobná matka, sa presne zachoval božský obraz. Vzala si kríž a nasledovala Krista, svojím príkladom si učila pohŕdať telom, lebo je pominuteľné, a starať sa o dušu, ktorá je nesmrteľným dielom. Preto, Mária, tvoj duch plesá s anjelmi“ (tropár sviatku).
Evanjelium dňa (Mk 10, 32 – 35) sa začína druhým ohlásením Kristových strastí a zmŕtvychvstania apoštolom a pokračuje hádkou dvoch bratov, Jakuba a Jána, o obsadenie prvých miest v Kristovom kráľovstve. Ježiš odpovedá, že na rozdiel od pozemských kráľov, ktorí prikazujú a panujú nad národmi mocou, medzi nimi to tak nemá byť. Kto chce byť prvý, musí sa stať služobníkom svojich bratov a napodobňovať jeho príklad: „Syn človeka neprišiel, aby si dal obsluhovať, ale aby slúžil.“ V sobotu tohto týždňa, pred Kvetnou nedeľou, si pripomíname vzkriesenie Lazára.
Aké posolstvo prináša pre náš život tento čas Štyridsiatnice?
Bohatstvo bohoslužieb, liturgických textov a navrhovaných tém, ktoré sprevádzajú toto dlhé obdobie prípravy na Paschu, nás vyzýva k vnútornej askéze, ktorá je nevyhnutná, aby sme mohli hodne sláviť vzkrieseného Pána. Pôst, pokánie, ľútosť, modlitba ako oslobodenie od našich hriechov a bratská láska nám umožňujú stretnúť sa s Kristom v jeho božskom milosrdenstve. Kristus posilňuje našu vieru, uzdravuje naše „ochrnutie“, pomáha nám niesť náš každodenný kríž, podporuje nás na ceste obrátenia, sprevádza nás v pokornej službe bratom a sestrám, aby sme mohli mať účasť na jeho sláve a mohli vstúpiť do Otcovho kráľovstva.
Počas Štyridsiatnice sa spieva hymnus Akathistos. Čo je tento hymnus?
Akathistos (po grécky: po stojačky) je hymnus k Božej Matke, ktorý sa pôvodne spieval pri príležitosti sviatku Zvestovania. Dnes sa slávi v piatky prvých piatich týždňov Štyridsiatnice, najslávnostnejšie v piaty piatok Štyridsiatnice. Nevieme presne, kto je jeho autorom, zdá sa, že vznikol okolo 8. storočia. Jeho liturgické používanie má vraj pôvod v oslobodení Konštantínopolu vďaka ochrane Panny Márie od nepriateľského obliehania, ako sa recituje v kondáku: „Ako neporaziteľnej vojvodkyni spevy víťazstva, ako našej osloboditeľke od súžení patričné poďakovania vznášam ja, tvoje mesto, tebe, Matka Božia. Pretože máš moc, proti ktorej je márne bojovať, osloboď ma od nebezpečenstiev každého druhu, aby som ti mohlo prevolávať: Raduj sa neporušená nevesta.“
Tento hymnus vo svojom pôvodnom obsahu slávi vtelenie Krista v lone Panny Márie, ktorú oslavuje sériou cherétizmov (pozdravov). Panna Mária je tu pozdravovaná takými vycibrenými a významnými básnickými výrazmi a starostlivým jazykom, že tento hymnus je považovaný za azda najkrajší z hymnov zložených na počesť Božej Matky: „Raduj sa, hviezda, ktorá zjavuje slnko…. Raduj sa, prelúdium Kristových zázrakov… Raduj sa, Kráľovná, ohnivý voz Slova… Raduj sa, hviezda bez západu, ktorá na svete otvára cestu veľkolepému slnku… Raduj sa, vôňa Kristovho parfumu… Raduj sa, neporušená nevesta.“
Ako je štruktúrovaný tento hymnus?
Skladá sa z kondáku a 24 ďalších strof, ktorých je toľko, koľko je písmen gréckej abecedy; je rozdelený na štyri časti alebo stanice; počas spevu mu predchádza alebo sa s ním prelína Kánon Jozefa Hymnopisca. Každý piatok Štyridsiatnice sa spieva časť alebo stanica, avšak v piaty piatok Štyridsiatnice sa prednáša celý, čo sa koná pred ikonou Panny Márie, umiestnenou v strede chrámu, ktorú potom na konci slávnosti celebranti a veriaci uctievajú poklonou a bozkom, pričom spievajú: „Gabriel, nadšený krásou tvojho panenstva a nádherou tvojej čistoty, ti povedal: Ako ti vzdám hodnú chválu? Ako ťa nazvem? Som v rozpakoch a vzdávam sa; ale podľa príkazu ťa pozdravím: Raduj sa, milostiplná!“
Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.
[1] Slovenský preklad prevzatý z modlitebníka Hore srdcia.
[2] Slovenský preklad z Hore srdcia
Veľký pôst v Ruténskej gréckokatolíckej cirkvi v USAPredstavenie nášho Pána Ježiša Krista v chráme (2. február)
