Kristus naša Pascha: Posvätná Tradícia a Sväté písmo (3. časť)
37 Cirkev verí a učí:
Posvätná tradícia a Sväté písmo navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa… a smerujú k tomu istému cieľu. Sväté písmo je totiž Božie slovo, keďže bolo napísané z vnuknutia Svätého Ducha; a posvätná Tradícia zasa Božie slovo, ktoré Kristus Pán a Svätý Duch zveril apoštolom, neporušene odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojou kazateľskou činnosťou verne zachovávali, vysvetľovali a šírili.[1]
Na základe Svätého Písma Cirkev potvrdzuje pravdu ústnej Tradície, ktorá zasa vykladá a vysvetľuje Sväté písmo. Ústna Tradícia je vyjadrená náukami svätých Otcov, hlavne na ekumenických a miestnych konciloch. Z tohto dôvodu nás Cirkev učí, aby sme s vierou prijímali a rešpektovali Sväté písmo aj ústnu Tradíciu.
Sväté písmo
38Vo svojej prozreteľnosti Boh naplánoval odovzdávanie svojho Zjavenia aj v písomnej podobe. Toto poskytuje možnosť uchovávať jeho zjavenie bez zmeny a odovzdávať ho z generácie na generáciu počas ľudských dejín. Bohom inšpirovaní ľudia zachytili písomne Božie slovo a vytvorili Bibliu (z gréckeho slova Biblia – knihy), ktorú nazývame Sväté písmo. „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné“ (2 Tim 3, 16). Sväté písmo je Božie slovo adresované každej ľudskej bytosti. Preto je platné v každej dobe a na každom mieste. Sväté písmo je zbierkou kníh, ktoré napísali pod inšpiráciou Svätého Ducha svätí ľudia a ktoré Kristova Cirkev prijala a uchováva ako Božie slovo. Tieto knihy tvoria kánon Svätého písma, ktorý Cirkev určila vo svetle apoštolskej Tradície. Tento kánon zahŕňa 47 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona.
39 Starý zákon obsahuje Zjavenie, ktoré Boh dával ľudstvu od počiatku sveta až po príchod Spasiteľa. Starý zákon zahrňuje: Pentateuch (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium); Historické knihy (Jozue, Sudcovia, Rút, dve knihy Samuelove, dve knihy Kráľov, dve knihy Kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester a dve knihy Machabejcov); Poetické knihy (Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť a Sirachovec) a Prorocké knihy (Izaiáš, Jeremiáš, Náreky Jeremiáša, Baruch, List Jeremiáša, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš a Malachiáš). Dávidove žalmy sa používajú na všetkých bohoslužbách Cirkvi, zatiaľ čo vybrané texty z ostatných kníh sa používajú ako čítania na večierňach a hodinkách.
40 Sväté písmo Nového zákona obsahuje Zjavenie, ktoré Boh dal ľudstvu prostredníctvom svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista a jeho apoštolov. Nový Zákon sa skladá z 27 kníh: štyri evanjeliá – podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ktoré zvestujú Kristov pozemský život a jeho náuku; Skutky apoštolov, ktoré opisujú rast Kristovej Cirkvi, hlavne službu a kázanie najvyšších apoštolov Petra a Pavla; štrnásť listov svätého apoštola Pavla (jeden Rimanom, dva Korinťanom, po jeden Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, dva Solúnčanom, dva Timotejovi, po jeden Titovi, Filemonovi a Hebrejom); sedem katolíckych [univerzálnych, všeobecných] listov, ktoré napísali ďalší apoštoli rôznym kresťanským spoločenstvám (jeden Jakub, dva Peter, tri Ján a jeden Júda); a Zjavenie Jána Teológa.
Božské a ľudské aspekty Svätého písma
41 Plnosťou Božieho zjavenia je Ježiš Kristus, Bohočlovek, v ktorom spolu s ľudskou prirodzenosťou „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). Ako sú božská a ľudská prirodzenosť neoddeliteľne zjednotené v Kristovi, tak sa nám vo Svätom Písme ľudským jazykom odovzdáva božské Božie Slovo. Božie slová, vyjadrené v ľudských slovách, sa prispôsobili ľudskému jazyku rovnako ako Slovo večného Otca, keď na seba vzalo slabé ľudské telo a žilo ako ľudská bytosť.[2] „Božie Slovo preniká celé Sväté písmo. Toto jedno Slovo zaznieva z úst všetkých svätých posvätených služobníkov; toto Slovo, ktoré bolo u Boha od počiatku, nevyžaduje slabiky, pretože toto Slovo nie je závislé od času.“[3]
42 Pri čítaní a výklade Svätého písma má Cirkev stále na zreteli dva dôležité rozmery: božský a ľudský. Opomínanie ľudského rozmeru Svätého písma vedie k literalizmu [= k doslovnému čítaniu], pri ktorom sa ľudským podobám odovzdávania Božieho slova pripisuje božský charakter. Na druhej strane odmietanie božského rozmeru redukuje Sväté písmo na obyčajné historicko-literárneho dielo.
Jednota Starého a Nového zákona
43 Od najranejších čias Cirkev starostlivo uchovávala Božou múdrosťou naplnené bohatstvo Starého zákona a považovala ho za svoje dedičstvo. „Jednota Starého a Nového zákona vyplýva z jednoty Božieho plánu a Božieho zjavenia. Starý zákon pripravuje Nový a ten je splnením Starého; obidva sa navzájom objasňujú a sú pravým Božím slovom.“[4] Boh si najskôr vyvolil Izrael, aby prijal a niesol pravdu Zjavenia, potom, v Novom zákone, túto pravdu prijala Cirkev, ktorá sa nazýva Nový Izrael.
44 Boh, inšpirátor a autor kníh obidvoch Zákonov, múdro zariadil, aby bol Nový zákon skrytý v Starom, a Starý manifestovaný v Novom.[5] Lebo hoci Kristus uzavrel novú zmluvu vo svojej krvi (porov. Lk 22, 20; 1 Kor 11, 25), predsa boli knihy Starého zákona úplne absorbované do ohlasovania evanjelia; starozákonné knihy dosahujú a odhaľujú svoj plný význam v Novom zákone (porov. Mt 5, 17; Lk 24, 27; Rim 16, 25 – 26; 2 Kor 3, 14 – 16). A starozákonné knihy vrhajú svetlo na Nový zákon a vysvetľujú ho.[6]
45 Vo svetle apoštolskej Tradície Cirkev používa typológiu, aby objasnila jednotu Božieho plánu spásy (z gréckeho slova oikonomia – ekonómia spásy) v obidvoch Zákonoch. Typológia je taký spôsob čítania Svätého písma, ktorý nám umožňuje rozoznávať v dielach, ktoré Boh vykonal za čias Starej zmluvy, predobrazy toho, čo Boh uskutočnil v plnosti času v osobe svojho vteleného Syna.[7] V osobách a udalostiach Starého zákona svätí Otcovia videli predobrazy a ikony udalostí zo života Krista a jeho Cirkvi. A tak kresťania, ktorí čítajú Starý zákon vo svetle paschálneho tajomstva, odkrývajú jeho hlbší význam.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Aktualizované 3.1.2023.
[1] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 9.
[2] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 13.
[3] Augustín, Výklad 103. žalmu, Kázeň 4: PL 37, 1348.
[4] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 140.
[5] Porov. Augustín, Sedem kníh otázok týkajúcich sa Heptateuchu (= siedmich biblických kníh – Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia) 2, 73: PL 34, 623.
[6] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 16.
[7] Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 128.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Čítanie a výklad Svätého písma (4. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Posvätná Tradícia (2. časť)
