Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Päťdesiatnica; Prisľúbenie zoslania Svätého Ducha; Zoslanie Svätého Ducha; Oživujúci Duch je Darcom milosti
Päťdesiatnica
255 V päťdesiaty deň po Kristovom zmŕtvychvstaní Cirkev slávi Zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov (porov. Sk 2, 1 – 4). Toto zoslanie Svätého Ducha signalizuje naplnenie Božej blahosklonnosti voči stvoreniu, blahosklonnosti, ktorá sa začala pri stvorení sveta. Vo Svätom Duchu sa Boh ponúka ľudskému rodu. Tento dar Božieho života je pre nás vždy požehnaním, a preto ho označujeme ako milosť. Dar Svätého Ducha nám dáva možnosť stať sa účastnými na Božej prirodzenosti, byť zbožšťovaní, vstúpiť do spoločenstva osôb Najsvätejšej Trojice. Svätý Duch napĺňa stvorenie svojou milosťou a zdokonaľuje ho v súlade s Božím plánom: „Boží Duch mal zduchovniť temnotu matérie, osvietiť ju a vtiahnuť do sféry Božieho života.“[1]
256 Svätý Duch nás obdarúva bohatstvom darov. A hoci je jeden Duch, darov je mnoho (porov. 1 Kor 12, 4). „Stvorenie nemá jediný dar, ktorý by nepochádzal od Svätého Ducha.“[2] Svätý Duch vnáša do dejín ľudstva zmysel a cieľ, smeruje ho ku Kristovi, božskému Logu. Svätý Duch je zdrojom a darcom každého ľudského života. Svätý Duch tvorí človeka na Kristov obraz, robí z neho živú dušu, svoj chrám a príbytok Najsvätejšej Trojice.
Prisľúbenie zoslania Svätého Ducha
257 Vtelenie Božieho Syna a Zostúpenie Svätého Ducha tvoria jednu spásonosnú udalosť. V Starom zákone je Zostúpenie Svätého Ducha predobrazené viacerými spôsobmi: oblakom, ktorý zakryl stánok (porov. Ex 40, 34 – 38); ohňom, ktorý zostúpil na obetu prinesenú prorokom Eliášom (porov. 1 Kr 18, 30 – 40); „vetrom s rosou“ (Dan 3, 50), ktorý predobrazoval „dych“ životodarného Ducha. V opise Päťdesiatnice v Novom zákone boli znameniami, ktoré svedčili o zostúpení Svätého Ducha na apoštolov, „ohnivé jazyky“ a „hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor“ (Sk 2, 2).
258 SamotnýKristus predpovedal zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Svätý Duch, ktorý vychádza z Otca, príde na žiadosť Syna: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy“ (Jn 14, 16 – 17). Zmŕtvychvstalý Kristus začala túto Päťdesiatnicu tým, že udelil svojim apoštolom moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23).
259 Svätý Duch zostúpil, aby svedčil o Kristovi: „On o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Podľa slov apoštola Pavla nikto nemôže povedať „Ježiš je Pán“ inak ako vo Svätom Duchu (porov. 1 Kor 12, 3). Svätý Duch učil apoštolov všetko, čo učil Kristus: „Svätý Duch… naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26). „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). „Každá pravda, ktorú niekto hovorí, sa hovorí pomocou Svätého Ducha.“[3]
260 Milosť Svätého Ducha je nevyhnutná pre spásu ľudstva. Hoci je človek obdarený rozumom a voľou, bez milosti je len dušou a telom, pretože nerozumie Božiemu Duchu.[4] Cirkev si uvedomuje absolútnu potrebu Božej milosti, a preto každú bohoslužbu začína modlitbou „Kráľu nebeský“, ktorou zvoláva Svätého Ducha. Liturgické zvolávanie Svätého Ducha (po grécky epiklesis) „na nás i na predložené dary“ završuje posvätenie svätých darov i nás samotných.
Hľa, Oheň a Duch sú v lone tej, ktorá ťa porodila; hľa, Oheň a Duch sú v rieke, v ktorej si bol pokrstený. Oheň a Duch sú v našej krstiteľnici; v Chlebe a Kalichu sú Oheň a Svätý Duch. V tvojom Chlebe je ukrytý Duch, ktorý neubúda; v tvojom Víne prebýva Oheň, ktorý neubúda; Duch je v tvojom Chlebe, Oheň v tvojom víne – zjavný zázrak, ktorý prijali naše ústa.[5]
Zoslanie Svätého Ducha
261 Svätý Duch zostúpil na apoštolov po tom, čo Kristus bol oslávený svojím vzkriesením, vystúpil do neba a zasadol po Otcovej pravici. Apoštoli boli učinení hodnými prijať Svätého Ducha a stali sa „novými tabuľami milosti, ktoré skutočne popísal Boh, živými zvitkami, ktoré sú zasvätené do Božích tajomstiev a držia slovo spásy, ktoré je napísané Otcovým prstom“[6]. Napĺňajú sa slová Jána Krstiteľa o očakávanom Spasiteľovi: bude krstiť „Svätým Duchom a ohňom“ (Lk 3, 16).
262 Svätý Duch udeľuje porozumenie medzi národmi, prekonáva odcudzenie a rozdelenia zasiate hriechom. Tie sú v Starom Zákone opísané v obraze Babylonskej veže (porov. Gn 11, 1 – 9). Duch pripravuje všetky národy sveta na stretnutie s Kristom:
A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch (Sk 2, 8 – 11).
263 Svätý Duch učil apoštolov, čo majú hovoriť (porov. Sk 4, 8 – 12). Ten istý Duch ich usmerňoval, aby viac počúvali Boha ako ľudí (porov. Sk 4, 19). Apoštoli boli inšpirovaní Svätým Duchom, aby smelo hlásali Krista: „Všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo“ (Sk 4, 31). Duch ich viedol k tomu, aby kázali aj medzi pohanmi a prekonávali ľudské výhrady (porov. Sk 10, 9 – 20).
264 Svätý Duch, ktorý zostúpil na apoštolov, buduje Kristovu Cirkev: „Vylej teraz moc, ktorá má svoj pôvod v tebe, zvrchovaného Ducha, ktorého si dal svojmu milovanému Synovi a ktorého on odovzdal svätým apoštolom, ktorí budovali Cirkev.“[7] Apoštoli na koncile v Jeruzaleme vyznali prítomnosť Svätého Ducha v Cirkvi: „Páčilo sa Svätému Duchu i nám…“ (Sk 15, 28).
265 Svätý Duch formuje Cirkev a oživuje ju ako Kristovo telo, robí z nej miesto spásy: „Lebo kde je Cirkev, tam je Boží Duch; a kde je Boží Duch, tam je Cirkev.“[8] Do Cirkvi sú povolaní všetci ľudia, „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7, 9; porov. Zjv 14, 6), bez ohľadu na kultúru a pôvod. Ten istý Duch v Cirkvi zjavuje kresťanom samotné tajomstvo spásy: „Za pokrok v poznaní pravdy vďačíme tomuto božskému a vznešenému Duchu, Pôvodcovi a Vodcovi Cirkvi.“[9]
Oživujúci Duch je Darcom milosti
266 Zdrojom všetkej milosti je Boh Otec. Od Otca skrze Syna vo Svätom Duchu zostupuje Božia milosť na celé stvorenie a udržiava jeho existenciu. Mocou milosti bolo múdro usporiadané bytie, boli stanovené prírodné zákony a bola vytvorená krása sveta a človeka. Zo všetkého, čo bolo stvorené, iba človeku, ktorý je povolaný k životu v Bohu, bola daná schopnosť spolupracovať so Svätým Duchom, ktorý je pokladnicou požehnaní a udeľuje Božiu milosť v rôzmanitých daroch (porov. 1 Kor 12, 4 – 13). V tejto spolupráci (po grécky synergia) sa prirodzené sily (po grécky energiai) človeka spájajú s božským a nestvoreným darom milosti Svätého Ducha.
267 Nositeľkou Božej milosti vo svete je Kristova Cirkev. Vysluhovaním svätých tajomstiev, posviacaním a požehnávaním Cirkev udeľuje milosť tým, ktorí veria v Krista. Pomocou modlitby, asketického úsilia a cnostného života kresťania rastú v milosti Svätého Ducha až do plnosti zbožštenia. Milosťou premenená ľudská prirodzenosť pobýva v Božej prirodzenosti „bez rozdelenia či zmiešania“[10]. Zároveň sa v človeku a prostredníctvom človeka premieňa prirodzenosť celého stvorenia až k svojmu konečnému zavŕšeniu ako „nové nebo a nová zem“ (Zjv 21, 1).
268 Ježiš Kristus svojím zmŕtvychvstaním zjavil nový život a vo Svätom Duchu nám tento život udeľuje. Svätý Duch je „Život i Darca života, Svetlo i Darca svetla; absolútny Boh i Prameň dobra“[11]. Kresťan je „pánom“ stvorenia“, ktoré posväcuje a pretvára vďaka milosti Svätého Ducha:
Keď sme totiž poslúchli Pána a v jeho Duchu sme na zemi pestovali hodnoty ľudskej dôstojnosti, spolupatričnosti a slobody a vôbec všetky dobré plody našej prirodzenosti a podnikavosti, nájdeme ich opäť, ale zbavené škvŕn, vyleštené a premenené.[12]
269 V modlitbách Päťdesiatnice, ktoré sa prednášajú pokľačiačky, Cirkev zvoláva Svätého Ducha, aby zostúpil na celé stvorenie i na všetkých ľudí, živých i zosnulých. Vo Svätom Duchu Ježiš Kristus, ktorý premohol smrť, teraz udeľuje nový život celému stvoreniu: „Vo Svätom Duchu sa obnovuje celé stvorenie a tlačí sa do svojho pôvodného stavu; lebo Svätý Duch je rovný v moci Otcovi a Slovu.“[13]
270 V životodarnom Duchu niet smrti ani rozdelenia. Preto na sviatok Päťdesiatnice navštevujeme hroby zosnulých a v modlitbe zažívame naše živé spojenie s nimi. „V tento úplne dokonalý a spásonosný sviatok si ráčil prijať prosebné modlitby za odpustenie pre tých, čo sú držaní v podsvetí (hádese); ty, ktorý nám dávaš veľkú nádej, že zosnulým, ktorí sú držaní v otroctve smútku, bude od teba poslaný odpočinok a občerstvenie.“[14] Na tento sviatok sa chrámy a domácnosti zdobia zeleňou, ktorá je znakom Života. Je to skutočne sviatok života – Zelený sviatok alebo „Sviatok zelene“, v ukrajinčine známy ako Zeleni sviata.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z marca 2024.
[1] Metropolita Andrej Šeptický, Dar Päťdesiatnice (máj – október 1937).
[2] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 19, 49:PG 32, 158.
[3] Ambróz Milánsky, Komentár k Prvému listu Korinťanom, 12, 3: PL 17, 245.
[4] Porov. Metropolita Andrej Šeptický, Dar Päťdesiatnice (máj – jún 1937).
[5] Efrém Sýrsky, Hymnus na vieru, 10.
[6] Oktoich, Druhý hlas, Štvrtok, Večiereň, Stichira na 140. žalm.
[7] Hipolyt Rímsky, Apoštolská tradícia, 3, 3.
[8] Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 24, 1: PG 7, 966.
[9] Didymos Slepý, Komentár k Druhému Petrovmu listu, 3, 5: PG 39, 1774.
[10] Chalcedónsky (Štvrtý ekumenický) koncil, Dekrét.
[11] Gregor Teológ, Reč 41: Na Svätú Päťdesiatnicu, 9: PG: 36, 441.
[12] Druhý vatikánsky koncil, Pastoračná konštitúcia o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes,39.
[13] Oktoich, Prvý hlas, Nedeľa, Utiereň, Stupňový hymnus, Druhá antifóna.
[14] Kvetná trióda, Pondelok Svätého Ducha, Večiereň, Tretia modlitba pokľačiačky.
Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Cirkev – ikona Najsvätejšej Trojice; Biblické obrazy Cirkvi; Cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolskáKristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Ohlasovanie Božieho kráľovstva; Znamenia príchodu Kráľovstva; Kristova Pascha; Pánov vstup do Jeruzalema; Umučenie; Vzkriesenie; Nanebovstúpenie