Katechéza pre deti: Je nám odpustené (14. časť)
Boh nás stvoril, aby sme milovali. Boh nechce, aby sme ubližovali. Boh nechce, aby sme ubližovali iným.
Keď druhým ubližujeme úmyselne, je to zlé. Je to chyba. Nazýva sa to hriech.
Hovoríme „prepáč, je mi to ľúto“ osobe, ktorej sme ublížili. Snažíme sa to napraviť.
Ak je ťažké povedať „prepáč, je mi to ľúto“, poprosíme Svätého Ducha, aby nám pomohol. Svätého Ducha sme dostali pri krste. Svätý Duch je poslaný Bohom, aby nám pomáhal milovať a starať sa o seba navzájom.
„Prepáč, je mi to ľúto“ hovoríme aj Bohu. Keď ubližujeme druhým, nekráčali sme po Božej ceste. Je nám ľúto, že sme nekráčali po Božej ceste.
Ježiš povedal, že keď hrešíme, sme ako stratené ovce. Ježiš nechce, aby sme boli stratení. Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier.“
Ježiš nás ako dobrý pastier bude hľadať, keď sa stratíme. Privedie nás späť k Otcovi.
Boh Otec nás miluje. Podobne ako otec márnotratného syna, aj Boh chce, aby sme sa vrátili domov k nemu.
Keď som zhrešil, Ježiš ma privedie späť k Otcovi. Boh, náš Otec, nám vždy odpustí. Je to úžasné, keď nám je odpustené.
Zopakujme si to: Dnes sme sa dozvedeli, že Ježiš sa nazval dobrým pastierom. Kam nás Ježiš povedie? (k Otcovi) Keď sme zhrešili, kto nám vždy odpustí? (Otec) Je úžasné, keď nám je odpustené!
Vyber vhodné slovo a doplň do vety:
Ježiš sa nazval dobrým ___________.
Nechce, aby ovce ___________.
Keď hrešíme, sme ako stratené ______.
Ježiš je dobrý pastier, ktorý nás vždy privedie späť k ________.
Keď zhrešíme, Otec nám vždy _________.
Otec nás nikdy neprestane _________.
zablúdili / pastierom / Otcovi / ovce / odpustí /milovať
Pre rodičov:
Stratená ovca
Hoci predstava o Ježišovi ako pastierovi nie je vo východnej teológii úplne rozvinutá, tento obraz je biblický (Ján 10, 11: „Ja som dobrý pastier“). Napriek našej neagrárnej spoločnosti deti chápu tento obraz a pastiera vnímajú ako rodičovskú postavu. V príbehu o stratenej ovci (Matúš 18, 12 – 13) sa Ježiš výslovne nespomína ako „dobrý pastier“ – táto zmienka je u Jána 10, 11. Tieto dva príbehy sú použité spoločne, aby predstavili obraz a príbeh, ktoré slúžia na poučenie o trvalej Božej láske k nám.
Pôstna večiereň s obradom zmierenia
V Syropôstnu nedeľu, ktorá je posledným dňom pred Veľkým pôstom, nám naša východná tradícia ponúka príležitosť zmieriť sa navzájom počas pôstnej večierne s obradom zmierania. Ako cirkevná rodina sa najmä na tejto bohoslužbe spoločne učíme milovať a odpúšťať.
Pokánie
Metanoia alebo pokánie je ústrednou témou východnej kresťanskej spirituality, pretože výstižne opisuje celý náš pohyb smerom k Bohu, priťahovaný a nesený jeho milosťou. Začína sa vnútornou zmenou postoja a prejavuje sa vonkajšou zmenou správania, čo vedie k neustálemu rastu.
Pokánie sa nikdy nekončí. Zahŕňa nielen odvrátenie sa od hriechu a nemorálnosti, ale aj kontinuálne zdokonaľované presmerovanie a zjednotenie celej našej bytosti smerom k samotnému Centru nášho bytia. Sme povolaní postupne podriaďovať svoju telesnosť svojmu rozumu a svoj rozum svojmu „srdcu/duchu“ a svojho ducha Božiemu Duchu. Práve za túto kontinuálnu zmenu zamerania sa často modlíme na našich bohoslužbách: „Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána“ (božská liturgia)
Prosba o odpustenie je súčasťou kľúčovej zložky východného kresťanstva, totiž pokánia. Púštni a cirkevní Otcovia veľa písali o pokání alebo metanoii. Náš život má byť prežívaný s pokáním v jadre nášho života. Príkladom toho je Ježišova modlitba: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“
Zdroj: God Is Love, Grade 1, God with us Publication 2001. Vybral a preložil o. Ján Krupa.
Zdroj obrázka: https://www.uncutmountainsupply.com/icons/of-christ/icon-of-the-good-shepherd-20th-c-11s38/
Nasledujúce: Katechéza pre deti: Učíme sa odpúšťať (15. časť)Predchádzajúce: Katechéza pre deti: Robíme chyby (13. časť)
