Katechéza pre deti: Božia rodina spieva žalmy (17. časť)
Božia rodina uctieva Boha. Boha uctievame mnohými spôsobmi. Klaniame sa Bohu. Bohu sa klaniame, pretože nás stvoril. Spievame chvály Bohu. Bohu spievame chvály, pretože je veľký.
Dávno pred Ježišovým narodením vládol Božiemu ľudu kráľ Dávid. Miloval Boha. Hral na harfe. Napísal mnoho chválospevov. Dávidove piesne sa nazývajú žalmy.
V Biblii je celá kniha nazývaná Žalmy. Je plná piesní, ktoré Dávid a ďalší ľudia, ktorí milovali Boha, spievali Bohu.
Dodnes sa spievajú Dávidove piesne. Spievame: „Chváľ, duša moja, Pána!“ Keď spievame, chválime Božie meno. „Nech je požehnané Pánovo meno!“ Spievame: „Chváľte Pána z nebies! Aleluja!“
Raz musel Dávid prosiť Boha o odpustenie. Dávid hrozne zhrešil.
Dávid napísal: „Zmiluj sa nado mnou, Bože, pre svoje milosrdenstvo… znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.“
Dávid prosil Boha, aby sa nad ním zmiloval. O Božie milosrdenstvo prosíme neustále počas božskej liturgie. Hovoríme: „Pane, zmiluj sa.“
Dávid svojimi slovami prosil Boha, aby ho zbavil hriechu, tak ako my prosíme Boha, aby nám odpustil. Dávid sa cítil špinavý, keď zhrešil. Mnohí ľudia majú pocit, že Dávidove slová hovoria o tom, čo majú v srdci, keď zhrešili.
Dávid vedel, že keď hrešíme, odvraciame sa od Boha. Chcel byť opäť v Božej prítomnosti, preto napísal: „Neodvrhuj ma spred svojej tváre.“
Zopakujme si to: O kom sme sa dnes učili? (o Dávidovi) Čím prejavil svoju lásku k Bohu? (Písal žalmy) Hovoríme niekedy slová, ktoré napísal Dávid? (Áno) Povedz nejaký príklad? („Nech je požehnané Pánovo meno,“ „Aleluja“ a „Zmiluj sa nado mnou…“)
Vyber vhodné slovo a doplň do vety:
Dlho pred narodením Ježiša vládol Božiemu ľudu kráľ _______. Miloval ______. Hral na _______. Napísal mnoho ______________. Dávidove piesne sa nazývajú _______. Dávidove slová počúvame v __________.
Boha/ Dávid / harfe / žalmy / chválospevov / liturgii
Pre rodičov:
Kniha žalmov
Ústredným bodom dnešného poučenia je Kniha žalmov – Žaltár (cirkevnoslovansky: Psaltir). Mnohé žalmy, ale nie všetky, sa pripisujú izraelskému kráľovi Dávidovi. Kniha žalmov pochádza z roku 1000 pred Kristom (= pred naším letopočtom).
Dávid
Dávidov vzostup z pastiera na kráľa so všetkými farbistými a nezabudnuteľnými príbehmi o jeho činoch a útekoch pred smrťou sú zaznamenané v dvoch starozákonných Samuelových knihách. Dávid je synom Jesseho, potomka Júdu z dvanástich izraelských kmeňov. Z jeho pokolenia vzišiel Ježiš.
Žalmy
Kniha žalmov je jednou najobľúbenejších biblických kníh, ktorú dnes mnohí ľudia používajú ako osobnú modlitbovú knihu. Žaltár je zároveň knihou piesní a modlitieb Cirkvi. Žaltár je poézia a je široko používaný na bohoslužbách.
Bohoslužobné používanie
Cirkev používa všetkých 150 žalmov na bohoslužbách hodiniek počas liturgického roka. Vďaka krásnym poetickým slovám, rytmu a obrazom sa vety žalmov stali nezabudnuteľnými a často citovanými.
Božská liturgia používa vety zo žalmov v mnohých hymnoch a najmä v antifónach (žalmy 91(92), 92(93) a 94(95). Treba poznamenať, že počnúc 9. žalmom má každý žalm dve čísla: jedno označuje hebrejskú verziu a druhé poukazuje na grécku verziu zoradenia žalmov v Žaltári.
Liturgické uctievanie
Keď začneme čítať Starý zákon, všimneme si množstvo rôznych literárnych žánrov alebo metód, ktoré biblickí autori používajú: historické rozprávanie, zákon, proroctvo, poézia, didaktický príbeh, apokalyptická literatúra a iné. Každá literárna forma má osobitný význam a autor si ju vybral, aby vyjadril určité aspekty božskej skutočnosti, ktorá mu bola zjavená.
Autentický kresťanský život v sebe spája správne učenie, správny liturgický prejav, hlboké city a vzájomnú lásku. Viera v Boha nemôže byť len oddeleným intelektuálnym súhlasom, ale má byť záležitosťou srdca. Náš prístup k liturgickému uctievaniu by teda mal byť zbožnosťou: úprimným darovaním sa Bohu prostredníctvom prežívania bohoslužieb.
Liturgické vyjadrenie
Základný rozmer liturgickej zbožnosti zahŕňa schopnosť vyjadriť spoločnými slovami a gestami náš vzťah k Bohu, ktorý je hlboko osobný a zároveň zakorenený v Tradícii. Byť plne človekom si vyžaduje komunikáciu. Uvedomujeme si, že s človekom, ktorý by sa nikdy nerozprával s druhým ani slovami, ani znakmi, by bolo niečo veľmi zlé. Ako rozumné bytosti používame slová, aby sme vyjadrili význam, myšlienky, pocity a emócie, naše túžby a záľuby a naše vnímanie krásy, ktorú vidíme vo svete okolo nás. Často zisťujeme, že naše vlastné slová nestačia na vyjadrenie tých aspektov nášho najhlbšieho ja, o ktoré sa snažíme podeliť s druhým. Vtedy sa ľudia nevyhnutne uchyľujú k rituálu/obradu.
Zdroj: God Is Love, Grade 1, God with us Publications 2001. Vybral a preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.blessedmart.com/shop/hand-painted-icons/holy-prophet-king-david-raised-border/
Nasledujúce: Katechéza pre deti: Nášho presbytera voláme a oslovujeme „otec“ (18. časť)Predchádzajúce: Katechéza pre deti: Božia rodina miluje Boha (16. časť)