Katechéza pre mládež: Blažení chudobní v duchu (47)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Viem, že prvé blaženstvo znie takto: „Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Viem, kto sú chudobní. Ale prečo Ježiš spomína práve tých, ktorí sú chudobní v duchu?
V skutočnosti je toto prvé blaženstvo z Kázne na vrchu pre nás určitým druhom výzvy. Väčšina z nás má pravdepodobne úplne inú predstavu o šťastí, ktorá nemá absolútne nič spoločné s chudobou či biedou. Je to tak?
Za seba poviem toto. Nemyslím si, že človek môže byť chudobný a zároveň šťastný. Koniec koncov, práve preto chcem získať dobré vzdelanie, chcem mať dobre platenú prácu a nechcem byť na nikom závislý.
Do istej miery máš pravdu. Je to normálna túžba každého mladého človeka. Ale súhlasíš so mnou, že k šťastiu to nepostačuje. Pamätaj, že bohatstvo môže človeka zotročiť. Starosť o bohatstvo sa môže premeniť na vášeň pre hromadenie majetku a viesť ku konzumnému životu.
Šťastný je ten, kto nie je pripútaný k materiálnym statkom. V takom prípade je človek, hoci má obrovské bohatstvo, chudobný v duchu. Ako vidíš, ten, kto vlastní veľa, i ten, kto nevlastní nič, môžu byť rovnako chudobní na duchu.
Možete uviesť nejaký príklad, aby to bolo zrozumiteľnejšie?
Tento príklad všetci poznáte. Spomeniem podobenstvo o boháčovi a Lazárovi (porov. Lk 16, 19 – 31). Lazár trpel chudobou, chorobou a osamelosťou, ale svoje utrpenie znášal bez sťažovania sa. Keď zomrel, „anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona“ (Lk 16, 22). Naopak boháč, ktorý žil v luxuse, prejedal sa a sledoval svoje vlastné záujmy, pričom zabúdal na potreby druhých, bol odsúdený. Keby Lazár závidel boháčovi, keby sa sťažoval Bohu na svoju chudobu, keby sa snažil zbohatnúť za každú cenu, po smrti by skončil presne tam, kde skončil boháč. A keby si boháč všímal Lazárove potreby, keby sa nevenoval len životu v luxuse, ale by aj robil niečo pre svojich susedov, dosiahol by Božie kráľovstvo.
Takže toto blaženstvo hovorí o tom, že nemáme byť pripútaní k materiálnym veciam?
Áno, ale nejde len o to. Ježiš nás nabáda, aby sme sa nikdy neuspokojili s tým, čo sme dosiahli v našom duchovnom živote, ale aby sme neustále hľadali Boha, ktorý sa má stať pre nás všetkým. Chudobný v duchu je ten, kto žije v Božej milosti s pokorným srdcom. Ale ten, kto si vystačuje sám, nie je chudobný v duchu.
Byť chudobný v duchu nie je zbabelosť. Len silný človek dokáže uznať autoritu Boha vo svojom živote. Takými ľuďmi boli chudobní pastieri a traja mudrci, ktorí sa poklonili novorodenému Kristovi. Skutočne bohatými sa môžete stať len v Bohu. Jeho kráľovstvo je pokladom, ktorý musíme hľadať.
Nebude v rozpore s chudobou v duchu moja túžba študovať na univerzite a získať vyššie vzdelanie?
Nebude. Cirkev ťa všetkými možným spôsobmi podporuje v tomto úsilí. Je vzrušujúce, keď sa mladý človek snaží realizovať prostredníctvom štúdia a usilovnej práce. Napriek tomu si myslím, a verím, že so mnou budete súhlasiť, že chudoba v duchu sa vzťahuje aj na intelektuálny rozvoj. Človek sa prestane učiť, keď si začne myslieť, že už vie všetko. Grécky filozof Sokrates kedysi povedal: „Viem, že nič neviem.“ Preto je vnútorná pokora stimulom pre intelektuálny rast.
Už som vyštudoval a pracujem v jednej spoločnosti. Ako môžem vo svojej situácii dosiahnuť túto Kristovu blaženosť?
Na živobytie si zarábame prácou. Prácou prospievame svojim blížnym i celej spoločnosti. Byť chudobný v duchu vo svojej práci znamená vnímať ju nielen ako prostriedok sebestačnosti, ale aj ako príležitosť slúžiť ostatným. Aj pri kariérnom raste je potrebné zostať skromný vo všetkom: v našom spôsobe života, v spôsobe, ako komunikujeme, v našej rekreácii atď. Nám všetkých dnes chýba táto skromnosť.
| Chudobní v duchu sú tí, ktorí nie sú pripútaní k materiálnym statkom a s pokorným srdcom hľadajú Boha. Lazár z Ježišovho podobenstva je najlepšou ilustráciou človeka, ktorá je chudobný v duchu a získava nebeské kráľovstvo. Kresťan sa musí neustále usilovať o dokonalosť bez straty svojej chudoby v duchu. Intelektuálny rast je vždy spojený s pokorným prijímaním obmedzení vlastného poznania. Chudobou v duchu pri profesijnom raste je motivácia slúžiť druhým. Skromnosť vo všetkom je prejavom chudoby v duchu. |
Zdroj: We walk with Christ 2023. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Kresťanské chápanie šťastia – evanjeliové blaženstvá (46)
