Katechéza pre mládež: Kristovo nanebovstúpenie a druhý príchod (14)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Vo vyznaní viery hovoríme: „A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca.“ Znamená to, že Kristus vystúpil do kozmického priestoru?
Kristovo nanebovstúpenie nie je nejaký nadprirodzený jav, výnimka z prírodných zákonov. Boží Syn, neoddeliteľne zjednotený s ľudskou prirodzenosťou, vystúpil k Otcovi vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti. „Sedenie po pravici Otca“ znamená nové a neohraničené možnosti pre zbožštené človečenstvo, ktoré Boh zjavuje v Ježišovi Kristovi. V podstate „pravica“ je symbolom sily (silná ruka) a „sedenie“ na tróne (intronizovaný) znamená, že táto sila je uplatňovaná v praxi.
Udalosť Nanebovstúpenie sa udiala na štyridsiaty deň po Kristovom zmŕtvychvstaní. Kristus vystúpil od nás do neba, aby, keďže bol poslaný Svätý Duch, zostal s nami na zemi.
Vychádzajúc z tajomstva svojho utrpenia a smrti, Kristus pozdvihuje apoštolov k tajomstvu vzkriesenia z mŕtvych. Pozdvihuje ich zo strachu („Nebojte sa!“) k radosti („Radujte sa!“). Vyznávaním našej viery v Kristovo nanebovstúpenie uznávame, že sami nedokážeme pozdvihnúť ľudstvo k lepšej budúcnosti, a zároveň uznávame, že v Kristovi máme jasnú os vývoja – nielen osobného a spoločenského, ale aj materiálneho a ekonomického.
Z evanjelia som sa dozvedel, že po tom, ako Kristus odišiel od apoštolov, oni sa vrátili do Jeruzalema naradovaní. Prečo sa radovali, keď zostali sami?
Pred svojím nanebovstúpením Kristus povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Vystúpil z Olivovej hory, aby nebol obmedzený na jedno miesto, ale aby bol prítomný na každom mieste a v každom čase. Kristus, ktorý sa vtelil, sa narodil v Betleheme, vyrastal v Nazarete, zomrel a bol vzkriesený v Jeruzaleme. Po svojom nanebovstúpení Kristus slobodne zjavuje svoju prítomnosť všade tam, kde sa hlása Jeho slovo alebo kde sa láme eucharistický chlieb Jeho vzkrieseného tela.
Kristovo nanebovstúpenie je kľúčom k úspešnému postupu ľudstva do Božieho kráľovstva, napriek všetkým ťažkostiam a prekážkam, ktoré „sily temnoty“ kladú na túto cestu: „Idem vám pripraviť miesto. … Aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2 – 3). Význam Kristovho nanebovstúpenia spočíva v príprave toho, čo je pre nás, ľudí, najlepšie: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo“ (1 Kor 2, 9; porov. Iz 64, 3).
Keď bol Kristus vzatý do neba a stal sa neviditeľným pre apoštolov, oni nemohli odtrhnúť oči od neba. A potom počuli toto uistenie: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1, 11).
A kedy presne príde Kristus „druhý raz“? Je jeho druhý príchod to isté ako koniec sveta? Je možné nejako predpovedať alebo odhadnúť tento deň v dejinách, čas a miesto druhého príchodu Krista?
Sám Kristus odpovedá na túto otázku takto: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Mk 13, 32; porov. Mt 24, 36). Tieto slová znamenajú, že žiaden z falošných prorokov, futuristov a veštcov, akými sú oni, v skutočnosti nevie, čo hovorí, keď sa pokúša vypočítať dátum Pánovho dňa, ale oni jednoducho špekulujú na základe ľudskej zvedavosti, aby pritiahli pozornosť. V dôsledku toho druhý príchod nie je koncom sveta.
Prinesie druhý príchod niečo nové?
Slová „a zasa príde v sláve“ poukazujú predovšetkým na to, čo sa začalo Kristovým vzkriesením. Veď on vzal na seba hanbu smrti, aby sa následne na tretí deň zjavil apoštolom v sláve svojho vzkriesenia. Z tohto víťazstva nad smrťou vychádza druhý príchod Krista, takže plnosť tohto príchodu sa zjaví vo vzkriesení všetkých mŕtvych.
Apoštoli videli nové stvorenie v tele svojho vzkrieseného Majstra. Novinkou je tu to, že „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6, 9). Svojím zmŕtvychvstaním Kristus premohol moc času nad ľudstvom, ktoré čas odsúdil na starnutie, choroby a smrť. Vzhľadom na svoju závislosť od času je celé ľudstvo „starým stvorením“, inými slovami, stvorením, ktoré sa mení a je pominuteľné.
V eucharistickom Kristovi sa ľudskému rodu v plnom zmysle zjavuje „nové stvorenie“, ktoré nikdy nezostarne ani nezomrie. Ak teda pri „prvom príchode“ Boží Syn prijal „podobu otroka“ a stal sa bezmocným dieťaťom v starostlivosti Márie a Jozefa, tak potom jeho zmŕtvychvstanie začalo „druhý príchod“ a zjavilo dokonalý ľudský život, v ktorom „niet bolesti, zármutku ani stonania“.
Kristovo zmŕtvychvstanie pokračuje v čase neustále a premáha beh dejín. Zmŕtvychvstanie je v plnom zmysle slova udalosť, ktorá sa naďalej odohráva. Stalo sa v čase, pričom prekonalo akékoľvek časové obmedzenia. To znamená, že aj teraz vzkriesený Kristus prichádza ku každému z nás podľa našej schopnosti prijať Ho. Prichádza k nám tak v eucharistickom chlebe a víne, ako aj v osobe nášho blížneho, najmä toho, kto je v núdzi: Bol som hladný, bol som smädný, bol som nahý, bol som cudzinec, bol som chorý… (pozri Mt 25, 35 – 36). Kristus, prítomný v dejinách, nás pripravuje na plnosť svojho príchodu v sláve.
Už prišiel Kristus, alebo ešte len príde?
Pán, ktorý prišiel vo svojom slávnom zmŕtvychvstaní, čaká na chvíľu, keď budeme pripravení prijať ho v plnosti jeho slávy. Preto voláme v nádeji: „Príď, Pane!“ a zároveň očakávame „koniec sveta“ bez akéhokoľvek strachu a úzkosti. Boh, ktorý chce, aby sa všetci obrátili a dospeli k poznaniu pravdy, vytvára podmienky a príležitosti na to tým, že nám prikazuje, aby sme išli a hlásali evanjelium „všetkému stvoreniu“.
| Kristovo nanebovstúpenie zjavuje nové možnosti, ako môže Kristus byť s každým človekom, vždy a všade. Druhý príchod Krista v sláve sa začal Kristovým vzkriesením, aby Kristus jedného dňa prišiel v plnosti svojej slávy. Kristus vstupuje do života každého človeka v takom rozsahu, v akom ho ten človek dokáže „pojať“. Kristus očakáva duchovné dozretie ľudstva, ktoré sa prejaví intenzívnym „očakávaním“ dňa druhého príchodu Pána. |
| „Svojím nanebovstúpením Kristus pozdvihol obnovenú ľudskú prirodzenosť do božskej slávy.“ (Kristus – naša Pascha, 237) „Pane, keď tvoji apoštoli videli, ako ťa zdvíhajú oblaky, naplnil ich smútok a trúchlili. A so slzami v očiach ti, Kriste a Darca života, povedali: Učiteľ, neurob sirotami nás, svojich služobníkov, ktorých si miloval vo svojom milosrdenstve. Ale, ako si sľúbil, pošli nám svojho Najsvätejšieho Ducha, aby osvietil naše duše.“ (Večiereň sviatku Nanebovstúpenia Pána, Stichira na Pane, ja volám) |
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa. Aktualizované19.9.2025.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Cirkev – spoločenstvo veriacich. Najsvätejšia Bohorodička a všetci svätí (16)Katechéza pre mládež: Kristova pascha – utrpenie a zmŕtvychvstanie (13)
