Katechéza pre mládež: Otec a matka, rodina a vlasť (39)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Prostredníctvom svojich prikázaní Pán hovorí človeku: „Staň sa ako ja.“ Každé prikázanie ukazuje, akým spôsobom a ako človek môže byť ako Boh. Štvrté prikázanie o ctení rodičov pramení z našej lásky k Bohu.
A kto medzi vami vie presne odcitovať znenie štvrtého Božieho prikázania?
„Cti svojho otca i svoju matku.“
Rodičia sú základom spoločenstva, ktoré sa nazýva rodina. Vzťah medzi rodičmi a deťmi a medzi členmi rodiny je pozemským odrazom komunikácie božských osôb Svätej Trojice. Vzťah medzi rodičmi v ich láske zjavuje deťom Božiu lásku. A deti sa tiež učia milovať.
Je to jediný dôvod, prečo by sme mali rešpektovať svojich rodičov?
Sme povolaní ctiť a rešpektovať svojich rodičov aj preto, lebo nás priviedli na svet a vychovali nás. Rodičov si ctíme aj preto, lebo nám ich dal Boh. Nevyberáme si ich, ale prijímame ich ako dar od Boha. Veď práve prostredníctvom rodičov spoznávame Božiu lásku. Keď ich milujeme, budeme schopní milovať všetkých ostatných ľudí takou istou láskou, akou nás miluje Boh.
Viem, že Ježiš Kristus dodržiaval toto prikázanie!
To je skutočne pravda, Kristus ctil Jozefa a Máriu, bol im poslušný (porov. Lk 2, 51). Ježiš karhal farizejov za to, že sa odmietali starať o svojich rodičov (porov. Mk 7, 11 – 13).
Existuje nejaké Božie prikázanie alebo nejaké Božie slovo, ktoré hovorí o pozitívnom vzťahu medzi rodičmi a deťmi?
Sväté písmo často hovorí o zodpovednosti rodičov za svoje deti. Predovšetkým apoštol Pavol učí: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi“ (Ef 6, 4). Lebo rodičia prijali deti ako dar od Boha. Každý človek je predovšetkým synom alebo dcérou Boha a až potom dieťaťom svojich rodičov. Z tohto dôvodu deti nie sú majetkom rodičov, ale darom od Boha. Rodičia sú povolaní starať sa o svoje deti a vychovávať ich v kresťanskom duchu. Preto sú rodičia aj deti povolaní zaobchádzať so sebou navzájom s láskou.
Zdá sa mi však, že pre deti, ktoré boli opustené svojimi rodičmi, je veľmi ťažké alebo dokonca nemožné ctiť rodičov…
Aby som vám povedal pravdu, existujú aj nezodpovední rodičia. Príčinou sú hriechy, z ktorých sa nikto nekajal, a ich následky. Takýchto rodičov by sme však mali bezpochyby rešpektovať – aspoň za to, že dali život svojim deťom. Preto by sa deti mali modliť za svojich rodičov. A pre nás všetkých sú siroty a deti opustené rodičmi výzvou od Pána, aby sme im poskytli rodičovskú starostlivosť.
Niekedy je pre mňa ťažké komunikovať so svojimi rodičmi. Napriek tomu vynaložím všetko úsilie, aby som prekonal tieto ťažkosti.
Som z teba šťastný. Ale rád by som ti odhalil širšie horizonty chápania tohto Božieho prikázania. Je v ňom zakotvená úcta, rešpekt, poslušnosť a láska ku všetkým autoritám a starším v živote človeka: duchovným sprievodcom, učiteľom, profesorom a vládnym predstaviteľom.
Toto Božie prikázanie nás ďalej vyzýva, aby sme milovali našu cirkev, vlasť, ľud, jazyk, kultúru, ktorá súvisí s rodinou a pôvodom, ako aj naše hodnotné spoločenské a národné zvyky. Tak ako si nevyberáme svojich rodičov, tak si nevyberáme ani národ, do ktorého sme sa narodili. To je výber samotného Pána. Ten, kto nemiluje národ, do ktorého sa narodil, ten, kto túto lásku nevyjadruje svojimi konkrétnymi činmi, ten nerešpektuje Stvoriteľa. A tak si pamätajme: milovať svoj ľud, svoju vlasť – aj to je štvrté Božie prikázanie.
Existujú vo Svätom písme nejaké príklady porušenia tohto prikázania?
Áno. Hrubým porušením tohto prikázania je opovážlivosť. Vo Svätom písme je opísaná v správe o Noemovi a jeho synovi Chamovi (porov. Gen 9, 18 – 29), ktorý sa vysmieval otcovej neprístojnosti. Správa o Chamovi je poučný moment, ktorý potvrdzuje, že deti nemajú byť sudcami svojich rodičov. Jedine Boh je oprávneným sudcom.
Prečo sú deti často v konflikte so svojimi rodičmi?
Často je príčinou konfliktu pýcha, keď sa človek povyšuje nad Boha a pohŕda svojimi rodičmi. Niekedy sa hriechu pýchy dopúšťajú obe strany, inokedy len jedna strana. A vtedy sa ničia harmonické vzťahy.
Našich rodičov nepochopíme zo dňa na deň. Až keď sa sami staneme rodičmi, pochopíme ich lepšie. A keď príde tá doba, môžeme s nimi súcitiť v ich zlom zdravotnom stave v starobe a akoby si s nimi vymeniť roly.
Nezabúdajme sa modliť za svojich rodičov ani po ich smrti. A okrem toho nezabúdajme ani na povinnosť starať sa o ich hroby. Aj to je plnením štvrtého Božieho prikázania.
| Svojich rodičov milujeme z lásky k Bohu, bez ohľadu na to, ako sa k nám správajú. Otca a matku nám dal Boh. Oni nás priviedli na svet. Priviedli nás do života a odovzdávajú nám múdrosť a životné skúsenosti. Milovaním svojich rodičov sa učíme milovať aj ostatných ľudí. Toto prikázanie sa vzťahuje aj na: – zodpovednosť rodičov pred Bohom za narodenie detí, za starostlivosť o ich materiálne, psychické a duchovné potreby a za ich kresťanskú výchovu a vzdelávanie; – rešpekt k ľuďom vo vedúcich pozíciách a poslúchanie ich pokynov a rád, ak nie sú v rozpore s Božími prikázaniami; – lásku k svojej cirkvi, vlasti a národu. Medzi hriechy proti štvrtému Božiemu prikázaniu patrí pohŕdanie rodičmi a staršími, deťmi, Cirkvou a vlasťou. |
Zdroj: We walk with Christ 2023 Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Nezabiješ (40)Katechéza pre mládež: Pamätaj, že máš svätiť Pánov deň (38)
