Prúd živej vody: Čo je posvätná Tradícia? (1. časť)
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy,
ktorý si všade a všetko naplňuješ,
poklad dobra a darca života,
príď a prebývaj v nás, očisť nás od každej poškvrny
a spas, Dobrotivý, naše duše.
Väčšina z nás vyrastá s nejakým náboženstvom. Je to súbor názorov, postojov a presvedčení, ktoré nejaká skupina ľudí vyjadruje určitým spôsobom. Toto náboženstvo sme mohli brať veľmi vážne alebo naopak celkom ľahostajne. V určitom okamihu života sme ho možno odložili alebo sme zmenili jeho hodnotenie. Možno sme opustili jedno náboženstvo, aby sme sa pridali k inému – k takému, ktoré je bližšie k vyjadreniu našich osobných názorov, alebo jednoducho k takému, ktoré nám viac vyhovuje v súvislosti so spoločenskými zmenami v našom živote, ako napríklad v prípade manželstva.
Ak, z akéhokoľvek dôvodu, sa rozhodneme pátrať po koreňoch našich osobných názorov, zistíme, že v našom živote pôsobilo viacero vplyvov súčasne, ktoré viedli k vytvorenie tohto súboru názorov. Keď skúmame svoju minulosť, uvedomíme si, že naše predstavy sú často produktom skupinového myslenia. Táto skupina počas svojej existencie nazbierala bohaté skúsenosti a systematizovala ich. Skupina nám ich predkladá ako odkaz, ktorý môžeme prijať alebo odmietnuť alebo si ho upraviť pre seba. Kým si ho dostatočne uvedomíme, aby sme ho prijali alebo odmietli, už nás do značnej miery formuje a nikdy sa nemôžeme úplne oslobodiť od jeho vplyvov.
Ak sme napríklad vyrastali v určitej krajine, možno sme sa ju rozhodli z toho či onoho dôvodu opustiť; ale kultúra našej vlasti nás formovala. Aj keď ju možno odmietame, vo svojom vnútri sme deťmi tejto kultúry. Spoločnosť sa v priebehu rokov vyvinula a odovzdala súbor prijateľných spôsobov života a myslenia a táto kultúra formuje svojich dedičov, ktorí ju môžu prijať a odovzdať ďalej.
Formovanie našej Tradície
Náboženská skúsenosť ľudstva je podobná. Niektorí jedinci si v tomto svete uvedomujú stopy alebo dôkazy, že existuje vyšší rozmer. O toto presvedčenie sa delia s ostatnými, ktorí ho buď odmietajú, alebo sa ho snažia sami potvrdiť. Každá ďalšia skúsenosť má tendenciu posilniť tú pôvodnú a zintenzívniť túto vieru. Tento stále rastúci súbor dôkazov a presvedčení sa zdieľa s ostatnými v stále sa rozširujúcej špirále. Ako sa špirála rozširuje, pribúdajú prostriedky, ktoré tieto správy prenášajú, a vytvára sa sieť dôkazov. Vytvára sa sieť posilňujúcich prvkov – všetky vychádzajú z toho systému viery a podporujú ho.
V dejinách Božieho konania s jeho ľudom sa odovzdávalo oveľa viac než len vlastné predstavy ľudí o Bohu. Len v ilúzii našej ľudskej logiky sa my javíme objavovať Boha. Len čo „objavíme“ Boha, zistíme, že my – a nie Boh – sme objavení. Iniciatíva je vždy na strane Boha, ktorý používa dejiny, aby sa zjavil. Boh vtiahol určitých ľudí do priamych skúsenosti s ním a títo ľudia zasa zostavili ústne a potom písomné dejiny týchto skúseností. Tieto záznamy sa potom stávajú dverami, ktorými dospievame k podieľaniu sa na tejto pôvodnej skúsenosti.
V Cirkvi vnímame tento proces zdieľania a odovzdávania viery nielen ako prácu ľudských skupín. Boh nielenže iniciuje našu skúsenosť s ním, ale tiež sa podieľa na jej rozvoji a odovzdávaní. V Cirkvi žijeme z moci a pôsobenia Svätého Ducha, ktorý prebýva uprostred nás. On pôsobí v nás a skrze nás, keď žijeme v ňom. Ako Kristus prisľúbil svojim učeníkom:
„Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal…
Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“
Ján 14, 25 – 26 a 16, 12 – 13
Trvalá prítomnosť Krista a Svätého Ducha v Cirkvi je základom toho, čo nazývame posvätnou Tradíciou. Mnohí cirkevní Otcovia hovorili o Tradícii ako o „prítomnosti Svätého Ducha v Cirkvi“. Posvätná Tradícia je trvalá jednota v cirkevnom živote, prostredníctvom ktorej Svätý Duch neustále vyjadruje Božiu pravdu v nás a v každej nasledujúcej generácii. Tradícia, ktorá vznikla v Cirkvi, je teda jeho dielom, ako aj naším dielom. Posvätnú Tradíciu vnímame ako našu živú skúsenosť s Duchom v kresťanskom spoločenstve, ktorá nám umožňuje počuť, prijímať a poznávať spôsoby, akými s nami Boh koná. Keďže tento Duch, ktorý v nás pôsobí, je ten istý Duch, ktorý pôsobil v apoštolskej Cirkvi, neexistuje žiadne „nové evanjelium“: Tradícia je organickým a jednotným prúdom života, ktorý nás privádza do kontaktu s Prameňom živej vody, ktorý nás povolal žiť v Ňom.
Posvätná Tradícia sa prejavuje v našich životoch ako kresťanov v slovách a skutkoch ľudí, ktorí žijú život v Kristovi mocou Ducha, ktorý v nich prebýva. Tradícia má teda vnútornú jednotu založenú na Duchu Pravdy a diele, ktoré Duch umožňuje, verné svedectvo o Kristovi.
„Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.“
Ján 15, 26 – 27
Prejavy posvätnej Tradície sú však prirodzene rozmanité, pretože Duch Pravdy prebýva v rôznych ľuďoch na rôznych miestach a v rôznych dobách. Rozmanité prejavy Tradície však spája ich spoločný cieľ a inšpirácia. Tento cieľ je dnes ten istý ako na začiatku apoštolského veku. Je to ten istý Duch, ktorý dáva život autentickému vyjadreniu Tradície v každom veku.
„Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami… až po samý kraj zeme.“
Skutky apoštolov 1, 8
Tradícia a tradície
Musíme veľmi starostlivo poukázať na rozdiel medzi naším pojmom posvätnej Tradície ako „trvalej jednoty v cirkevnom živote, prostredníctvom ktorej Svätý Duch neustále vyjadruje Božiu pravdu v nás a v každej nasledujúcej generácii“ a všedným významom slova tradícia, ktorý by sme mohli charakterizovať ako „spôsob, akým sme to robili vždy“.
Je zrejmé, že každá ľudská spoločnosť ma takéto „tradície“. Je dôležité, aby sme si nezamieňali cirkevný pojem Tradícia (píše sa s veľkým „T“, aby sa zdôraznila osobitná povaha Tradície ako trvalej prítomnosti Svätého Ducha v živote Cirkvi) so širšou predstavou tradície ( malé „t“) ako zvyčajných spôsobov konania. Nový zákon nám ukazuje Ježiša a apoštolov, ktorí neustále spochybňujú „tradičné“ spôsoby chápania Boha. Nová americká Biblia to jasne rozlišuje, keď tento širší význam slova „tradícia“ prekladá ako „obyčajné ľudské zvyky“.
Tradícia je našou spoločnou skúsenosťou s Bohom, zatiaľ čo tradície (zvyky) sú prostriedkami, ktoré túto skúsenosť prenášajú ďalej. Tradičné zvyky môžu byť zmyslovými stelesneniami Tradície. Tieto zvyky tiež môžu časom zvädnúť a stratiť význam, a napriek tomu pokračovať ako prívlastky, napríklad ako označenie obradov prechodu. Spýtajte sa ľudí, prečo hádžeme ryžu na novomanželský pár, a málokto by vám povedal, že je to zvyk prevzatý z čínskeho náboženstva, v ktorom duchovia alebo plodnosť prebývajú v ryži. Hádzanie ryže obdarúva pár týmito duchmi plodnosti. Málokto vám povie, že sviečky na narodeninovej torte sú formou exorcizmu (vyháňania démonov). Tieto a podobné rituály pretrvali ako zvyky v našej sekulárnej kultúre, ale Tradícia (názory), ktoré ich pôvodne motivovala, je nefunkčná. Rovnakým spôsobom môžu kresťania priniesť mŕtvolu do chrámu na liturgickú bohoslužbu alebo pokrstiť dieťa na znak prechodu na tomto svete bez toho, aby tieto obrady niekedy brali vážne ako vyjadrenie názorov hlboko zakorenených v kresťanskej tradícii. Keď hovoríme o Tradícii, nehovoríme o týchto rituáloch, zvykoch a obyčajoch ako takých, hoci tieto prvky sú mimoriadne cenné pre vyjadrenie Tradície a dokonca (v istom zmysle) nevyhnutné pre jej zachovanie a odovzdávanie. Mohli by sme povedať, že zvyky – tradície sú rituály, ktoré na základe spoločného konsenzu majú schopnosť umožniť ľuďom zdieľať skúsenosti, aj keď sa takto nepoužívajú. Tradície (zvyky) teda môžu byť nositeľmi Tradície (viery), ale nemusia nimi byť nevyhnutne.
Osobná úvaha
Popremýšľajte o rôznych zvykoch cirkevných slávení. Prečo sa zúčastňuješ na týchto tradíciách? Akú úlohu zohrávajú v Tradícii našej Cirkvi?
Čo veríš o Otcovi, Synovi a Svätom Duchu? Kto alebo čo ovplyvnilo tieto názory? Ako?
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Prúd živej vody: Vývoj Tradície (2. časť)
