Prúd živej vody: Čo je posvätná Tradícia? – Formovanie našej Tradície; Tradícia a tradície; Vývoj Tradície; Vyjadrenia tejto Tradície; Tradícia nás vyzýva k viere

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy,

ktorý si všade a všetko naplňuješ,

poklad dobra a darca života,


Odber nových článkov


príď a prebývaj v nás, očisť nás od každej poškvrny

a spas, Dobrotivý, naše duše.

Väčšina z nás vyrastá s nejakým náboženstvom. Je to súbor názorov, postojov a presvedčení, ktoré nejaká skupina ľudí vyjadruje určitým spôsobom. Toto náboženstvo sme mohli brať veľmi vážne alebo naopak celkom ľahostajne. V určitom okamihu života sme ho možno odložili alebo sme zmenili jeho hodnotenie. Možno sme opustili jedno náboženstvo, aby sme sa pridali k inému – k takému, ktoré je bližšie k vyjadreniu našich osobných názorov, alebo jednoducho k takému, ktoré nám viac vyhovuje v súvislosti so spoločenskými zmenami v našom živote, ako napríklad v prípade manželstva.

Ak, z akéhokoľvek dôvodu, sa rozhodneme pátrať po koreňoch našich osobných názorov, zistíme, že v našom živote pôsobilo viacero vplyvov súčasne, ktoré viedli k vytvorenie tohto súboru názorov. Keď skúmame svoju minulosť, uvedomíme si, že naše predstavy sú často produktom skupinového myslenia. Táto skupina počas svojej existencie nazbierala bohaté skúsenosti a systematizovala ich. Skupina nám ich predkladá ako odkaz, ktorý môžeme prijať alebo odmietnuť alebo si ho upraviť pre seba. Kým si ho dostatočne uvedomíme, aby sme ho prijali alebo odmietli, už nás do značnej miery formuje a nikdy sa nemôžeme úplne oslobodiť od jeho vplyvov.

Ak sme napríklad vyrastali v určitej krajine, možno sme sa ju rozhodli z toho či onoho dôvodu opustiť; ale kultúra našej vlasti nás formovala. Aj keď ju možno odmietame, vo svojom vnútri  sme deťmi tejto kultúry. Spoločnosť sa v priebehu rokov vyvinula a odovzdala súbor prijateľných spôsobov života a myslenia a táto kultúra formuje svojich dedičov, ktorí ju môžu prijať a odovzdať ďalej.

Formovanie našej Tradície

Náboženská skúsenosť ľudstva je podobná. Niektorí jedinci si v tomto svete uvedomujú stopy alebo dôkazy, že existuje vyšší rozmer. O toto presvedčenie sa delia s ostatnými, ktorí ho buď odmietajú, alebo sa ho snažia sami potvrdiť. Každá ďalšia skúsenosť má tendenciu posilniť tú pôvodnú a zintenzívniť túto vieru. Tento stále rastúci súbor dôkazov a presvedčení sa zdieľa s ostatnými v stále sa rozširujúcej špirále. Ako sa špirála rozširuje, pribúdajú prostriedky, ktoré tieto správy prenášajú, a vytvára sa sieť dôkazov. Vytvára sa sieť posilňujúcich prvkov – všetky vychádzajú z toho systému viery a podporujú ho.

V dejinách Božieho konania s jeho ľudom sa odovzdávalo oveľa viac než len vlastné predstavy ľudí o Bohu. Len v ilúzii našej ľudskej logiky sa my javíme objavovať Boha. Len čo „objavíme“ Boha, zistíme, že my – a nie Boh – sme objavení. Iniciatíva je vždy na strane Boha, ktorý používa dejiny, aby sa zjavil. Boh vtiahol určitých ľudí do priamych skúsenosti s ním a títo ľudia zasa zostavili ústne a potom písomné dejiny týchto skúseností. Tieto záznamy sa potom stávajú dverami, ktorými dospievame k podieľaniu sa na tejto pôvodnej skúsenosti.

V Cirkvi vnímame tento proces zdieľania a odovzdávania viery nielen ako prácu ľudských skupín. Boh nielenže iniciuje našu skúsenosť s ním, ale tiež sa podieľa na jej rozvoji a odovzdávaní. V Cirkvi žijeme z moci a pôsobenia Svätého Ducha, ktorý prebýva uprostred nás. On pôsobí v nás a skrze nás, keď žijeme v ňom. Ako Kristus prisľúbil svojim učeníkom:

„Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal…

Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“

Ján 14, 25 – 26 a 16, 12 – 13

Trvalá prítomnosť Krista a Svätého Ducha v Cirkvi je základom toho, čo nazývame posvätnou Tradíciou. Mnohí cirkevní Otcovia hovorili o Tradícii ako o „prítomnosti Svätého Ducha v Cirkvi“. Posvätná Tradícia je trvalá jednota v cirkevnom živote, prostredníctvom ktorej Svätý Duch neustále vyjadruje Božiu pravdu v nás a v každej nasledujúcej generácii. Tradícia, ktorá vznikla v Cirkvi, je teda jeho dielom, ako aj naším dielom. Posvätnú Tradíciu vnímame ako našu živú skúsenosť s Duchom v kresťanskom spoločenstve, ktorá nám umožňuje počuť, prijímať a poznávať spôsoby, akými s nami Boh koná. Keďže tento Duch, ktorý v nás pôsobí, je ten istý Duch, ktorý pôsobil v apoštolskej Cirkvi, neexistuje žiadne „nové evanjelium“: Tradícia je organickým a jednotným prúdom života, ktorý nás privádza do kontaktu s Prameňom živej vody, ktorý nás povolal žiť v Ňom.

Posvätná Tradícia sa prejavuje v našich životoch ako kresťanov v slovách a skutkoch ľudí, ktorí žijú život v Kristovi mocou Ducha, ktorý v nich prebýva. Tradícia má teda vnútornú jednotu založenú na Duchu Pravdy a diele, ktoré Duch umožňuje, verné svedectvo o Kristovi.

„Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.“

Ján 15, 26 – 27

Prejavy posvätnej Tradície sú však prirodzene rozmanité, pretože Duch Pravdy prebýva v rôznych ľuďoch na rôznych miestach a v rôznych dobách. Rozmanité prejavy Tradície však spája ich spoločný cieľ a inšpirácia. Tento cieľ je dnes ten istý ako na začiatku apoštolského veku. Je to ten istý Duch, ktorý dáva život autentickému vyjadreniu Tradície v každom veku.

„Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami…  až po samý kraj zeme.“

Skutky apoštolov 1, 8

Tradícia a tradície

Musíme veľmi starostlivo poukázať na rozdiel medzi naším pojmom posvätnej Tradície ako „trvalej jednoty v cirkevnom živote, prostredníctvom ktorej Svätý Duch neustále vyjadruje Božiu pravdu v nás a v každej nasledujúcej generácii“ a všedným významom slova tradícia, ktorý by sme mohli charakterizovať ako „spôsob, akým sme to robili vždy“.

Je zrejmé, že každá ľudská spoločnosť ma takéto „tradície“. Je dôležité, aby sme si nezamieňali cirkevný pojem Tradícia (píše sa s veľkým „T“, aby sa zdôraznila osobitná povaha Tradície ako trvalej prítomnosti Svätého Ducha v živote Cirkvi) so širšou predstavou tradície ( malé „t“) ako zvyčajných spôsobov konania. Nový zákon nám ukazuje Ježiša a apoštolov, ktorí neustále spochybňujú „tradičné“ spôsoby chápania Boha. Nová americká Biblia to jasne rozlišuje, keď tento širší význam slova „tradícia“ prekladá ako „obyčajné ľudské zvyky“.

Tradícia je našou spoločnou skúsenosťou s Bohom, zatiaľ čo tradície (zvyky) sú prostriedkami, ktoré túto skúsenosť prenášajú ďalej. Tradičné zvyky môžu byť zmyslovými stelesneniami Tradície. Tieto zvyky tiež môžu časom zvädnúť a stratiť význam, a napriek tomu pokračovať ako prívlastky, napríklad ako označenie obradov prechodu. Spýtajte sa ľudí, prečo hádžeme ryžu na novomanželský pár, a málokto by vám povedal, že je to zvyk prevzatý z čínskeho náboženstva, v ktorom duchovia alebo plodnosť prebývajú v ryži. Hádzanie ryže obdarúva pár týmito duchmi plodnosti. Málokto vám povie, že sviečky na narodeninovej torte sú formou exorcizmu (vyháňania démonov). Tieto a podobné rituály pretrvali ako zvyky v našej sekulárnej kultúre, ale Tradícia (názory), ktoré ich pôvodne motivovala, je nefunkčná. Rovnakým spôsobom môžu kresťania priniesť mŕtvolu do chrámu na liturgickú bohoslužbu alebo pokrstiť dieťa na znak prechodu na tomto svete bez toho, aby tieto obrady niekedy brali vážne ako vyjadrenie názorov hlboko zakorenených v kresťanskej tradícii. Keď hovoríme o Tradícii, nehovoríme o týchto rituáloch, zvykoch a obyčajoch ako takých, hoci tieto prvky sú mimoriadne cenné pre vyjadrenie Tradície a dokonca (v istom zmysle) nevyhnutné pre jej zachovanie a odovzdávanie. Mohli by sme povedať, že zvyky – tradície sú rituály, ktoré na základe spoločného konsenzu majú schopnosť umožniť ľuďom zdieľať skúsenosti, aj keď sa takto nepoužívajú. Tradície (zvyky) teda môžu byť nositeľmi Tradície (viery), ale nemusia nimi byť nevyhnutne.

Osobná úvaha

Popremýšľajte o rôznych zvykoch cirkevných slávení. Prečo sa zúčastňuješ na týchto tradíciách? Akú úlohu zohrávajú v Tradícii našej Cirkvi?

Čo veríš o Otcovi, Synovi a Svätom Duchu? Kto alebo čo ovplyvnilo tieto názory? Ako?

Vývoj Tradície

Čo sa týka Tradície, je potrebné urobiť ešte jedno rozlišovanie. Minule sme videli, že toto vyjadrenie života Ducha nie je jednoducho rovné zvykom (tradíciám s malým „t“). Tradícia nie je ani jednoduchým opakovaním hoci aj platných vyjadrení činnosti Ducha z minulosti. Sterilné opakovanie slov a činností novozákonnej Cirkvi nezaručuje, že sme dnes verní Duchu. Ten istý Svätý Duch, ktorý umožnil apoštolom pochopiť zmysel ich skúsenosti s Kristom, a tak vydávať „verné svedectvo“ o Kristovi v ich službe druhým, je ten istý Svätý Duch, ktorý prebýva v Cirkvi a uschopňuje kresťanov všetkých dôb, aby plnili tú istú úlohu verného svedectva.

Táto vernosť si často vyžaduje zmenu. Cirkev nikdy nemôže jednoducho prijať akúkoľvek novú myšlienku alebo zvyk, ktorý spoločnosť vytvorí, pretože Cirkev sa musí vždy zaoberať úlohou vydávať verné svedectvo o Kristovi. Zároveň Cirkev nemôže jednoducho opakovať slová a činy z minulosti, keď sa objavia nové problémy, ktorým predtým nemusela čeliť. Ako sa má Cirkev rozhodnúť, kedy je vývoj potrebný a zároveň v súlade s Tradíciou, alebo kedy ide o deformáciu a treba sa jej brániť?

Sami od seba by sme nikdy nemohli urobiť takéto rozhodnutia, rovnako ako apoštoli nechápali plne, čo pre nich Boh robí, keď sprevádzali Krista pri jeho pozemskej službe. Život Cirkvi sa stáva posvätnou Tradíciou až v moci Päťdesiatnice, až vďaka prebývajúcemu Duchu Pravdy. Na každom jednom mieste, v každom jednom časovom okamihu, v každej jednej osobe alebo skupine osôb je posvätná Tradícia uchopená neúplne, často zmiešaná s „obyčajnými ľudskými zvykmi“. Všetci sa musíme snažiť rozlišovať povolanie Ducha, aby naše kresťanské spoločenstvá mohli vydávať verné svedectvo o Kristovi. Musíme si tiež uvedomiť svoje obmedzenia a byť ochotní zaujať svoje miesto v „konsenze Cirkvi“ v celom priestore a čase, ktorý poskytuje živý kontext a korekcie pre naše vlastné obmedzené rozlišovanie.

Ak si vernosť vyžaduje zmenu, verná zmena sa môže uskutočniť len prostredníctvom moci Svätého Ducha. Slovom inšpirácia označujeme proces, ktorým prebývajúci Duch vedie Cirkev k novým vyjadreniam, ktoré vydávajú verné svedectvo o Kristovi.

Apoštoli našli mnoho príležitostí, aby hľadali vedenie Božieho Ducha vo svojom svedectve o Kristovi. Skutky apoštolov nám ukazujú mnoho situácií, v ktorých boli apoštoli nútení robiť rozhodnutia v dôsledku meniacich sa okolností. V každom prípade sa tieto rozhodnutia snažili robiť tak, že rozlišovali, k čomu ich vyzýva Svätý Duch prítomný medzi nimi. Kristus ustanovil 12 apoštolov. Ako by mali vybrať náhradu za Judáša? (Skutky apoštolov 1, 15 – 26) Ako by mali zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie jedla spoločenstva? (Skutky apoštolov 6, 1 – 6) Aký vzťah by kresťania mali mať k svojej materskej viere, judaizmu? Aké povinnosti by sa mali ukladať pohanom, ktorí sa chcú stať kresťanmi? (Skutky apoštolov 15). Kam by sa Pavol a jeho spoločníci mali vydať na svojich misijných cestách? (Skutky apoštolov 16, 6 – 9)

V týchto a mnohých ďalších každodenných rozhodnutiach, ktoré boli nútení urobiť v snahe verne svedčiť o Kristovi, apoštoli nemohli jednoducho opakovať to, čo povedal Ježiš, alebo napodobňovať to, čo robil. Boli skôr vedení k tomu, aby hľadali vnuknutia Kristovho Ducha, aby rozlíši, aké rozhodnutia budú verne svedčiť o Kristovi.

Rovnako sa zmenil pohľad Cirkvi na to, kde sa nachádza Tradícia. Apoštoli sa pozerali na Starý zákon ako na svoje Písmo, vnímané vo svetle ich osobnej skúsenosti s Kristom. Čoskoro sa začal proces zostavovania „Nového“ zákona a s pribúdajúcimi rokmi sa za prítomnosť Svätého Ducha v Cirkvi, a teda za prvky Svätého Ducha, začali uznávať aj iné formy vyjadrenia.

Keď sa snažíme sledovať posvätnú Tradíciu od čias apoštolov až po naše časy, keď sa pozeráme na rozhodnutia, ktoré Cirkev urobila, aby si zachovala svoje verné svedectvo o Kristovi v meniacich sa okolnostiach času a miesta, prichádzame k vyjadreniam Tradície. Inšpirovaná Svätým Duchom sa Cirkev neustále usilovala vydávať verné svedectvo o Kristovi tým, že prijímala špecifické, konkrétne, historické rozhodnutia. Hoci sa tieto vyjadrenia Tradície čas od času a z miesta na miesto líšia, stále existuje ich základná jednota, ktorá pochádza z ich spoločného cieľa (vydávať verné svedectvo o Kristovi) a ich spoločného zdroja (Svätý Duch prebývajúci v Cirkvi).

Vyjadrenia tejto Tradície

Záznamov o pôsobení Božieho Ducha v Cirkvi je veľa a sú rozmanité. Môžeme ich tu len s nádejou naznačiť a v ďalšej časti tejto prezentácie sa každému z nich krátko venovať. Prostredníctvom každého z nich môžeme zažiť niečo z Pánovej prítomnosti, pretože nie sú len artefaktmi: pamiatkami na to, ako Boh pracoval so svojím ľudom v predchádzajúcich vekoch. Sú živým svedectvom jeho nepretržitého pôsobenia medzi nami. Prostredníctvom nich Boh môže a hovorí k svojmu ľudu aj dnes, rovnako ako komunikoval s tými, ktorí stáli na začiatku tohto procesu.

Základným vyjadrením Tradície je samotná Cirkev, ktorá je kontextom, v ktorom všetky ostatné vyjadrenia Tradície nachádzajú svoj pravý význam. Je nemožné plne pochopiť význam akéhokoľvek prvku Tradície mimo kontextu Cirkvi.

Historici umenia v Sovietskom zväze dnes prejavujú veľký záujem o ikony, ale mimo života Cirkvi, ktorej vieru tieto ikony vyjadrujú, nedokážu ikonopisectvu skutočne porozumieť. Politickí historici môžu objasniť historický faktor, ktorý viedol k formuláciám ekumenických koncilov, ale mimo života Cirkvi, ktorý tieto koncily vyjadrili a formovali, nie je možné posúdiť skutočný význam týchto zhromaždení.

V Severnej Amerike je silným zvykom oddanosť Biblii a jej učeniu, čo sa často prejavuje v opozícii voči organizovaným náboženským štruktúram. Naša cirkevná Tradícia určite dáva významné čestné miesto Biblii, ale vždy v živom kontexte spoločenstva viery, ktoré dalo vzniknúť Biblii a v ktorom možno pochopiť jej plný význam.

Tradíciu teda možno chápať len v Cirkvi, v spoločenstve viery. Tu prebývajúci Boží Duch dáva vzniknúť Tradícii. Rovnako tu veriaci vyjadrujú Tradíciu každodenným životom podľa evanjeliového posolstva.

Najdôležitejším vyjadrením Tradície v Cirkvi je Svätá Biblia. Sväté písmo, napísané v Cirkvi, pre Cirkev a Cirkvou, je písomným záznamom skúseností s Bohom, o ktoré sa delia veriaci vo vrcholných obdobiach dejín spásy. Sväté písmo nepredchádzalo Cirkvi: bolo napísané pre veriacich, o veriacich a veriacimi v spoločenstve viery. Autori Svätého písma žili životom spoločenstva a písali pre ľudí, ktorí žili jeho životom. Sväté písmo teda ľuďom hovorí, ako majú žiť. Spisy Biblie svedčia o spoločenstve s Bohom, o spoločenstve v jeho Duchu, ktoré žijú veriaci. Naďalej sú pozvaním pre neskorších veriacich, aby vstúpili do toho istého spoločenstva.

Ďalším vyjadrením tejto Tradície je doktrinálne učenie Cirkvi, ktoré syntetizuje a systematizuje skúsenosť s Bohom, ako je zaznamenaná vo Svätom písme. Toto učenie vyjadruje teologickými výrazmi to, čo Sväté písmo zaznamenáva jazykom skúsenosti. A tak, zatiaľ čo Sväté písmo nám na rôznych miestach hovorí, že Ježiš hovorí o Bohu ako svojom Otcovi a sľubuje, že pošle Svätého Ducha, je to Cirkev v neskorších storočiach, ktorá túto skúsenosť syntetizovala, aby povedala: „Boh je Trojica: Otec, Syn a Svätý Duch.“

Toto učenie sa nachádza vo viacerých prvkoch Tradície, pričom každý z nich je spôsobom, akým Duch buduje Cirkev. Prvým je učenie cirkevných Otcov. Otcovia, prví syntetizátori biblickej skúsenosti, vyjadrili vo svojich spisoch a svojím životom prebývanie v Boha v Cirkvi. Snažili sa vyjadriť slovami a myšlienkami zrozumiteľnými pre ľudí ich kultúry, čo pre nich môže znamenať Božie sebazjavenie. Zostali verní Tradícii Cirkvi známej v ich dobe – či už ústne alebo vo Svätom písme – a zároveň vyjadrovali vieru spoločenstva novým spôsobom.

Všetci títo „predkovia vo viere“ nám dali život v rovnakom zmysle, ako nám ho dali naši biologickí predkovia. Označujeme ich spoločným termínom „cirkevný Otec“. Patristické dedičstvo Cirkvi je konkrétnym dôkazom neustálej prítomnosti Ducha v živote Cirkvi, ktorý  nás vedie k vernému svedectvu o Kristovi. Je to najcennejšie vyjadrenie Tradície.

Niekedy sa učenie cirkevných Otcov vyjadrovalo pastoračným spôsobom prostredníctvom náuk a kázní alebo dokonca lyrickými spôsobmi prostredníctvom poézie a hymnov. Inokedy boli vyjadrené definitívne a presne v doktrinálnych formuláciách, ktoré Otcovia považovali za nevyhnutné pre ortodoxné chápanie evanjelia. Tieto vyjadrenia sa nachádzajú v dekrétoch cirkevných koncilov, najmä siedmich veľkých ekumenických koncilov. Tieto zhromaždenia sa spravidla zvolávali v časoch rozporných názorov na podstatné vyjadrenia základnej viery. Boli v istom zmysle nútené okolnosťami kategoricky vyhlásiť, že ak chceš byť kresťanom, musíš zastávať toto a opak je „anatémou“. Ak nevidíte, že je to pravda, nie ste v Tradícii: nemáte skúsenosť s Pánom, ktorú máme my ostatní.

Takéto ťažké rozhodnutia sa mohli prijať len vďaka inšpirácii Svätého Ducha a tieto koncily sú významným vyjadrením Tradície. Ako sa modlíme pri spomienke na koncilových Otcov:

Keď blažení Kristovi kazatelia úplne prijali pochodeň Svätého Ducha, hovorili s božskou intuíciou, s nadprirodzeným vnuknutím málo slov a veľa zmyslu, prinášali do popredia evanjeliové učenie a tradície pravej bohoslužby, ktoré, keď im boli jasne zjavené zhora, objasňovali a upevňovali vieru, ktorú prijali zhora.

Utreňová stichira

Pamiatka Siedmeho ekumenického koncilu (Nedeľa medzi 11. a 17. októbrom).

Najzákladnejšie učenie Otcov bolo vyjadrené v krédach, teda v stručných vyhláseniach o najzákladnejšej viere Cirkvi, ktoré mali byť verejnými vyjadreniami viery. Tieto súhrny, najmä najrozšírenejší z nich, Nicejské krédo, vyjadrujú v krátkej formule prístupnej každému veriacemu to, čo Tradícia predkladá v mnohých spisoch Svätého písma a cirkevných Otcov. Nicejské vyznanie viery je teda veľmi populárnym skúšobným kameňom, prvkom Tradície, prostredníctvom ktorého Duch utvrdzuje nespočetné generácie veriacich v pravde.

Byzantská prax hovorí o krédach ako o „symboloch viery“, čím naznačuje základný prístup k tomu, čím pre nás tieto doktrinálne formuly majú byť. Slová a vyjadrenia, akokoľvek sú presné, nie sú podstatou našej viery. Predstavujú vzťah viery, ktorý nemôže byť záležitosťou len slov. Napriek tomu tieto formuly správne vyjadrujú vieru Cirkvi, pretože sú vyjadrením života Ducha v nás.

Ďalším vyjadrením Tradície je liturgický život Cirkvi. Bohoslužby sú našimi oslavami Tradície. Keď slávime túto Tradíciu v našich bohoslužbách, táto Tradícia sa nám stáva skutočnou a dostupnou. Pripomíname si mnohé Božie skutky medzi nami a vstupujeme do nich mystickým spôsobom. Všetky naše bohoslužby – večierne, utierne, božská liturgia a ostatné – sú skúsenosťou Ducha, ktorý pôsobí uprostred nás, keď slávime skutočnosť nášho života v Kristovi. Celá autentická kresťanská liturgia, ale najmä vo východných cirkvách, je „tradičná“, jej formy zostávajú stabilné a zakorenené vo formách predchádzajúcich generácií. Presná podoba týchto liturgických slávení sa v priebehu času menila od miesta k miestu. Ich podstata verného plnenia Kristovho príkazu však zostáva vďaka sile Svätého Ducha nemenná. Cirkev preto zdôrazňuje, že vo svojej bohoslužbe neslávi „nové evanjelium“, rovnako ako nie je nové evanjelium, ktoré vyučujeme.

Tradícia vyjadruje túto jednotu prítomnosti Ducha aj v ikonopisectve východných cirkví. Ikony sú namaľované podľa „tradičných“ vzorov, pretože hovoria o realite života v Bohu z Tradície, nie z tvorivej vízie niektorého individuálneho umelca. Prostredníctvom ikon Duch hovorí Cirkvi o tom, kto je Boh, kto sme my a čo Boh robí v tomto svete. Preto majú východné cirkvi také prísne pravidlá týkajúce sa ikon. Ikony nie sú len náboženské dekorácie, ale umelecké stelesnenia Tradície Ducha.

Ikonopisectvo je teda viac ako len výzva na pripomenutie si osoby alebo udalosti. Okrem toho je to pokus o sprítomnenie významu toho, čo je zobrazené, aby sme sa mohli podieľať na skutočnosti toho, čo pre nás robí Boh. Takáto účasť je možná len v moci Svätého Ducha. Preto si disciplína Cirkvi vyžaduje modlitby za vnuknutie Ducha zo strany ikonopisca a tých, ktorí sa budú modliť prostredníctvom ikon. Ikonopisectvo je vyjadrením Tradície v tvare, farbe a forme, alebo ako povedal jeden teológ: „Ikony sú teológia vo farbe.“

Tradícia nás vyzýva k viere

Viera je našou odpoveďou z milosti Svätého Ducha na dobrú zvesť o tom, čo pre nás Boh urobil v Ježišovi Kristovi. Toto evanjelium nám predkladá posvätná Tradícia, trvalá jednota v živote Cirkvi, ktorou Svätý Duch neustále vyjadruje Božiu pravdu v nás každej nasledujúcej generácii. Vo veľmi reálnom zmysle je teda viera pre nás dnes možná len vďaka Tradícii, ktorá ľuďom všetkých čias predkladá apoštolské svedectvo o Ježišovi Kristovi.

Takto nás Svätý Duch, hovoriaci prostredníctvom rôznych prvkov Tradície, vyzýva k viere v Ježiša Krista. Tých, ktorí sú v Cirkvi, vyzýva k životu neustáleho obrátenia, vďaka ktorému sa evanjelium stane vierohodným pre svet, ktorý tak veľmi potrebuje jeho posolstvo. Tých, ktorí sú mimo Cirkvi, posvätná Tradícia vyzýva k viere v Božiu lásku, ktorá je medzi nami sprítomnená v Ježišovi Kristovi a pokračuje v Cirkvi prostredníctvom moci Svätého Ducha.

Tradícia teda nie je samoúčelná. Neveríme vo vonkajšie formy Tradície, pretože by to bolo modloslužobníctvo, ktoré by nahrádzalo živého Boha nejakou stvorenou skutočnosťou. Veríme v posolstvo Tradície: že Ježiš Kristus sa nám sprítomňuje v Cirkvi prostredníctvom Ducha.

Keď sa budeme zamýšľať nad týmito rôznymi aspektmi Tradície, je dôležité, aby sme sa pozerali na Ducha, ktorý pôsobí v Cirkvi prostredníctvom týchto prvkov. Bez tohto zmyslu pre Ducha ako jadro Tradície sa stretávame len doktrínami, obradmi, formulkami. Tradícia však nie je toto. Je to živá skúsenosť živého Boha, ktorý nás vyzýva, aby sme ho spoznali pri lámaní chleba, pri zdieľaní slova, pri pozdvihovaní spevu, pri pohľade na svätú ikonu: všade tam, kde nám Duch dáva pocítiť svoju prítomnosť.

Osobná úvaha

Uveďte rozličné vyjadrenia Tradície.

Ktorý vyjadrenie Tradície je vám najbližšie? Ktoré najmenej?

Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

Ján 21, 25

Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa





Prúd živej vody: Biblia – inšpirované Božie slovo – Ako vznikla Biblia; Živá v Cirkvi; Moje osobné slovo od Boha; Modlitbové čítanie Svätého písma; Meditovanie so Svätým písmom

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings