Počatie Bohorodičky / Sviatky

Nepoškvrnené počatie blahoslavenej Panny Márie

od autora: Ján Krupa · 7 decembra, 2022

„S anjelmi oslávme vše-slávne počatie Božej Matky“ (z utierne).

Sväté písmo mlčí o narodení a detstve blahoslavenej Panny Márie. Raní kresťania verili, že jej narodenie bolo zázračné podobným spôsobom ako narodenie svätého Jána Krstiteľa.

Jakubovo protoevanjelium

Podporte nás

Táto zbožná viera sa odrazila v niektorých raných spisoch, najmä v takzvanom Protoevanjeliu svätého Jakuba, ktoré zostavil neznámy autor v polovici 2. storočia.

Táto ľudová viera inšpirovala aj zavedenie osobitného sviatku, ktorý bol na Východe nazývaný Počatie svätej Anny [Materstvo svätej Anny], keď počala svätú Božiu Matku, zatiaľ čo na Západe bol premenovaný na Nepoškvrnené počatie blahoslavenej Panny Márie.

Anonymný autor Jakubovho protoevanjelia zakladá svoj príbeh na opise zázračného počatia svätého Jána Krstiteľa (Lk 1, 5 – 25) a rozpráva nám, že zbožní rodičia blahoslavenej Panny Márie, Joachim a Anna, boli tiež bezdetní a vystavení verejnej potupe.

Keďže v Starom zákone Boh vo svojich požehnaniach vždy zahrnoval prísľub početného potomstva, Židia dospeli k presvedčeniu, že bezdetnosť je znakom Božieho prekliatia. To je dôvod, prečo svätá Alžbeta, keď otehotnela, radostne zvolala: „Pánovi sa zaľúbilo odstrániť moju potupu medzi ľuďmi“ (Lk 1, 25).

Je nám povedané, že svätý Joachim po tom, ako mu to bolo verejne vytknuté v chráme, sa utiahol na púšť a počas štyridsaťdňového pôstu prosil Boha o požehnanie dieťaťa. V tom istom čase jeho manželka, svätá Anna, robila to isté vo svojom dome so slovami: „Bože našich otcov, vypočuj moju modlitbu a požehnaj ma, ako si požehnal lono Sáry a dal si jej syna Izáka.“

Na štyridsiaty deň, keď sa Anna modlila v záhrade, zjavil sa jej Pánov anjel a povedal: „Pán vypočul tvoju modlitbu, počneš a porodíš dieťa a o tvojom potomstve sa bude hovoriť po celom svete!“ Anna odvetila: „Ako žije Pán, môj Boh, ak porodím dieťa, obetujem ho ako dar Pánovi, môjmu Bohu, a ono mu bude slúžiť na svätom mieste po všetky dni svojho života.“

Zhruba v rovnakom čase sa anjel zjavil aj Joachimovi na púšti a povedal: „Joachim, Pán Boh vypočul tvoju modlitbu. Choď domov, lebo tvoja žena Anna počne.“ Keď sa Joachim so svojím stádom vracal domov, Anna zvolala: „Teraz viem, že nás Pán Boh mimoriadne požehnal!“

V nasledujúci deň priniesli v chráme ďakovnú obetu Bohu so slovami: „Teraz vieme, že Pán, náš Boh, sa zmiloval nad nami a odpustil nám všetky hriechy.“

Tento príbeh, ako je obsiahnutý v apokryfnom evanjeliu, sa verne odráža v liturgickej službe, zatiaľ čo byzantská ikonografia predstavuje svätých Joachima a Annu v radostnom objatí.

Monastier svätého Sábu

Prvý písomný údaj o slávení tohto sviatku možno nájsť v Typikone svätého Sábu z roku 485. Bohužiaľ, nemáme originálnu kópiu tohto Typikonu, ktorý bol následne viackrát revidovaný a boli doň doplnené mnohé nové sviatky a obrady, najmä medzi 9. a 12. storočím. Preto jeho svedectvo nemožno považovať za spoľahlivé.

Spoľahlivejší údaj o období zavedenia tohto sviatku v Byzantskej cirkvi možno nájsť v Kánone svätého Andreja Krétskeho († 740), ktorý bol napísaný v čase, keď bol Andrej ešte mníchom v monastieri svätého Sábu pri Jeruzaleme (pred rokom 685).

Ale Andrejov súčasník, biskup Ján z Eubóie († okolo 750), nás informuje, že v jeho dobe tento sviatok „ešte nebol známy všetkým veriacim“ (porov. P.G. 96, 1499).

O storočie neskôr nikomédijský metropolita Juraj vo svojich troch homíliách na tento sviatok dosvedčuje, že sa už „všeobecne slávil“ po celom kresťanskom Východe (porov. P. G., 100, 1335 – 1402).

A tak sa dá s istotou tvrdiť, že slávenie sviatku Máriinho počatia vzniklo v monastieri svätého Sábu najskôr v polovici 7. storočia. Začiatkom 8. storočia tento sviatok vyšiel z monastierov a vstúpil do katedrál, kde sa nakoniec, podporovaný inšpiratívnymi kazateľmi, ustálil ako sviatok v liturgickom kalendári Byzantskej cirkvi.

Tento sviatok je zapísaný v Konštantínopolskom kalendári, ktorý sa pripisuje cisárovi Levovi Múdremu (896 – 912). V roku 1166 cisár Manuel Komménos zaradil tento sviatok do zoznamu slávnostných dní.

Ján Damaský

Byzantská cirkev slávila sviatok Počatia svätej Božej Matky ako zázračnú udalosť. Svätý Ján Damaský († 749), ktorý verne odráža byzantskú tradíciu, vysvetľoval:

„Prečo sa panenská Matka narodila z predtým neplodnej matky? Jednoducho preto, lebo bolo potrebné, aby cestu k tomu, čo malo byť nové pod slnkom, a najväčší zo všetkých zázrakov (t. j. panenská Matka) vydláždili nejaké menšie zázrakmi, aby sa postupne stúpalo od nižšieho k vznešenejšiemu.

A môžem predložiť ešte ďalší dôvod, vznešenejší a božskejší. Príroda sa poddá milosti a stane sa nerozhodnou, prestane konať.

Keďže Božia Matka sa mala narodiť ako panna (t. j. bez hriechu) z Anny, príroda sa neodvážila brániť púčiku milosti, ale zostala bez ovocia (Annina neplodnosť), zatiaľ čo milosť priniesla ovocie, to znamená Máriu (porov. PG, 96, 663 – 664).

Z vyššie uvedených slov môžeme vidieť, že v súlade s tradíciou Byzantskej cirkvi svätý Ján Damaský pripustil tajomné pôsobenie Božej milosti v počatí blahoslavenej Panny Márie. Aby sa podčiarklo toto „tajuplné pôsobenie“ milosti v Máriinom počatí, slávenie tohto sviatku bolo zámerne posunuté o jeden deň, na 9. december, hoci Narodenie blahoslavenej Panny Márie sa slávilo 8. septembra.

Podľa byzantskej tradície obdobie tehotenstva svätej Anny bolo skrátené o jeden deň, aby naznačovalo zásah Božej milosti do Máriinho počatia, ktoré svätý Ján Damaský označuje ako púčik milosti. Tu, aspoň implicitne, byzantská tradícia anticipovala náuku o nepoškvrnenom počatí, ktorú opakovane dosvedčil svätý Ján Damaský: „Tvoje nepoškvrnené telo, ktoré bolo uchránené pred každou poškvrnou hriechu, nezostalo na zemi“ (porov. PG, 96, 719 – 720).

Na kresťanskom Západe

Ako mnohé iné sviatky, aj tento sviatok svätej Božej Matky prišiel na Západ z Východu. Zdá sa, že pod vplyvom Byzancie slávila Neapolská cirkev tento sviatok už v 9. storočí. V 11. storočí sa tento sviatok dostal do Anglicka. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do Francúzska, potom do Španielska a nakoniec do Talianska.

Rímska cirkev prijala tento sviatok ako posledná. Dekrétom z roku 1476 rímsky pápež Sixtus IV. „povolil jeho slávenie v celej cirkvi“.

Novovzniknutý františkánsky rád s veľkou horlivosťou propagoval tento sviatok po celej Európe. Tento devocionálny sviatok pochádzajúci z Východu vyvolal medzi západnými teológmi dlhotrvajúcu diskusiu o nepoškvrnenom počatí Márie.

Hoci Tridentský koncil (1546, ses. V) vylúčil „blahoslavenú a nepoškvrnenú Pannu Máriu, Matku Božiu, z dekrétu o dedičnom hriechu“, kontroverzia pokračovala až do roku 1661, keď pápež Alexander VII. zakázal akúkoľvek ďalšiu diskusiu o tejto záležitosti a vyhlásil, že Panna Mária bola vyňatá z prvotného hriechu od prvej chvíle svojho počatia.

Na počiatku aj cirkvi latinského obradu slávili tento sviatok 9. decembra, ako to bolo zvykom na Východe. Až oveľa neskôr, na začiatku 18. storočia, bol tento sviatok presunutý na 8. december v rímskom kalendári.

Avšak až 8. decembra 1854, keď pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí, sa 8. december stal prikázaným sviatkom v cirkvi latinského obradu.

Gréckokatolíci

V dávnej minulosti bol sviatok Máriinho počatia známy pod rôznymi názvami. Vo svojom zozname slávnostných dní v Byzantskej ríši, promulgovanom v roku 1166, ho cisár Manuel Komménos nazval „Počatie našej najsvätejšej Božej Matky/presvätej Bohorodičky“.

Po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí prijali ukrajinskí katolíci na Haliči moderný názov tohto sviatku – Nepoškvrnené počatie najsvätejšej Božej Matky a začali ho sláviť ako väčšiu mariánsku slávnosť, stále ešte 9. decembra.

V roku 1891 Ľvovská synoda schválila tieto inovácie a zaviedla nové bohoslužobné texty, ktoré napísal kňaz Izidor Dolnický († 1924).

V karpatsko-rusínskych eparchiách sa tento sviatok naďalej slávil ako menší sviatok, aj keď bol prevzatý moderný názov, totiž: Nepoškvrnené počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou (porov. Cerkovnyj Ustav, Ungvar 1910, s. 103).

Po prvej svetovej vojne prešovský biskup Peter Gojdič, OSBM (1927 – 1960) a križevacký biskup Dionýz Njarady z Chorvátska (1920 – 1940) zaviedli slávenie tohto sviatku podľa ustanovení Ľvovskej synody.

Keďže liturgické ustanovenia Ľvovskej synody neboli schválené Svätou stolicou, v roku 1944 Pápežská liturgická komisia v Ríme obnovila pôvodný spôsob liturgického slávenia tohto sviatku s tradičným názvom Počatie svätej Anny, keď počala najsvätejšiu Božiu Matku/presvätú Bohorodičku, táto udalosť sa mala sláviť 9. decembra.

V Spojených štátoch amerických bola Mária vyhlásená za hlavnú patrónku krajiny pod názvom Nepoškvrnené počatie a v roku 1884 Tretí baltimorský koncil vyhlásil jej sviatok za prikázaný.

Keď väčšina rusínskych farností v Spojených štátoch amerických prijala Gregoriánsky kalendár, tamojší biskupi od Svätej stolice požiadali a dostali povolenie sláviť tento sviatok pod moderným názvom Nepoškvrnené počatie a 8. decembra.

V Pittsburskej metropólii to nie je prikázaný sviatok, ale patrí medzi veľké sviatky blahoslavenej Panny Márie [Bohorodičky].

Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburgskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Na Slovensku publikované v denníku Postoj

Zdroj obrázku:

Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa