Katechéza pre mládež: Človek stvorený na obraz a podobu Boha: muž a žena (9)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Hovorili sme o boji medzi anjelmi. My ľudia však často zažívame boje vo svojom vnútri. Trápime sa nad tým, kým sme, trápime sa aj nad našimi prípadnými snami a plánmi. Niekedy o sebe zmýšľame vysoko, inokedy zase nízko. Záleží nám na tom, čo si o nás ľudia myslia, a sme znepokojení, ak nás posudzujú neférovo. Ale ako nás posudzuje Boh?
Boh nás vidí ako svoje deti, takže sme dobrí v jeho očiach. Pre Boha sme „jeho ľud“, on nám vždy praje dobro. V určitom momente histórie („v šiesty deň“) Boh stvoril človeka z „hliny“ (hmoty) zeme, o čom svedčí meno človeka „Adam“, ktoré znamená „vzatý zo zeme“. Človek je svojím telom spätý s prírodou. Boh „vdychuje“ svoj život do tohto tela. A práve vďaka Duchu, ktorý bol udelený človeku, vďaka nerozlučnej jednote fyzického a duchovného sa človek objavuje v dejinách. Boh stvoril človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby.
A ako treba chápať obraz Boha v človeku?
Ak všetky živé tvory každého druhu boli stvorené, potom len človek je na obraz Boha, čo ho nekonečne povyšuje nad celé stvorenie. Z Božieho pohľadu je človek nielen individuálnym predstaviteľom druhu homo sapiens, ale aj jedinečnou osobou.
Čo potom je Božia podoba?
Ak obraz Boha je to, čo sme, tak potom podoba Boha je to, čo sme povolaní byť. Preto povolaním každého človeka je stať sa ako Boh, aby sa stal „božským milosťou“ (dosiahol zbožštenie). Dosiahnuť zbožštenie znamená spolupracovať s Božou milosťou, pre ktorú neexistujú obmedzenia; znamená to mať večný život a stať sa účastným na Božej prirodzenosti. Aby sa človek stal ako Boh, potrebuje slobodne odpovedať na Božie volanie.
V knihe Genezis je ľudská sloboda zjavená v obraze stromu poznania dobra a zla. Počnúc Adamom sa všetci ľudia v živote ocitajú pred svojím „stromom poznania dobra a zla“, inými slovami, pred základnou voľbou žiť s Bohom alebo existovať bez Boha. Ľudia sú osobne zodpovední za dôsledky tejto voľby.
Boh vyjadril túto pravdu v prikázaní: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 16 – 17). Zvoliť si Boha znamená dosiahnuť večný život v ňom (obraz stromu života). Zrieknuť sa Boha znamená zomrieť, teda stratiť večný život.
Ak Adam je vytvorený zo zeme, potom prečo je Eva vzatá z Adamovho rebra?
Boží obraz sa týka človeka nielen ako separátneho jedinca. Vo svojom pláne Boh, ktorý je Najsvätejšia Trojica – spoločenstvo božských osôb, vidí aj človeka ako spoločenstvo muža a ženy. Preto na obraz spoločenstva Najsvätejšej Trojice „stvoril Boh človeka… muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27).
Boh zjavuje spojenie medzi mužom a ženou a komplementaritu muža a ženy v obraze stvorenia ženy z Adamovho rebra. To preto je žena „kosťou z jeho kostí“. Toto spojenie sa prejavuje láskyplnom zjednotení: „a budú dvaja v jednom tele“ (Mt 19, 5). Toto spoločenstvo Adama a Evy v láske je obrazom spoločenstva božských osôb v Najsvätejšej Trojici.
A prečo nazývame človeka vrcholom stvorenia?
Ľudia sú vrcholom stvorenia, pretože ich Pán ustanovil za správcov stvorenia: aby ho zodpovedne uchovávali a premieňali. Úsilie človeka byť správcom stvorenia je napĺňaním jeho povolania byť ako Boh. Pán povoláva ľudí, aby týmto spôsobom boli správcami stvorenia a spolutvorcami raja na zemi: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju!“ (Gn 1, 28).
Prečo Adam a Eva stratili raj?
Ľudská sloboda prináša rovnako príležitosti dosiahnuť dobro, ako aj riziká, že ho nedosiahneme. Božie prikázanie, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla, obsahuje včasné varovanie pred týmito rizikami. Zdôrazňovaním ľudskej zodpovednosti Boh v žiadnom prípade neobmedzuje slobodu ľudí. Naopak, Boh pomáha ľuďom pestovať túto slobodu tým, že s nimi spolupracuje, aby si ľudia volením toho, čo je dobré, osvojovali život v dobre.
Rizikom, ktoré sloboda prináša človeku, je pokušenie postaviť sa na miesto Boha, uveriť vo vlastnú všemohúcnosť. Toto vedie ku klaňaniu sa človeku namiesto Boha a k sociálnym utópiám. V skutočnosti ide o klam a sebaklam, ktoré človeku znemožňujú dosiahnuť podobu Boha a zrealizovať pozitívne príležitosti. V príbehu o vyhnaní Adama a Evy z raja Sväté písmo opisuje nešťastnú voľbu našich prarodičov „stať sa ako Boh“, ale bez Boha.
| Človek je vrcholom stvorenia. Ľudská bytosť je nositeľom obrazu Boha. Ľudia sú povolaní v živote sa stať ako Boh skrze svoju slobodnú voľbu Boha. Svoje bytie ako Boh človek uskutočňuje v spoločenstve s druhými a spravovaním stvorenia. Ak človek koná bez Boha, nenaplní svoje povolanie. |
| „Nato Boh povedal: ‚Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!‘ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 26 – 27) „Človek bol stvorený ako dobrý a mal postupne dosiahnuť dokonalosť… Rásť na druhého Adama – Krista – znamená prijímať milosť Svätého Ducha až po naše trvalé zotrvávanie v nej.“ (Kristus – naša Pascha, 126) |
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa. Aktualizované 30.8.2025.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Ježiš Kristus – jeden z Najsvätejšej Trojice, obraz neviditeľného Boha (10)Katechéza pre mládež: Anjeli (8)
