Nedeľa svätých otcov prvých šiestich ekumenických koncilov
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
V súčasnom byzantskom obrade existujú tri sviatky koncilov:
– sviatok svätých otcov prvého Nicejského koncilu, ktorý sa slávi v siedmu nedeľu po Pasche (= nedeľa po Nanebovstúpení Pána);
– sviatok svätých otcov štvrtého ekumenického koncilu (Chalcedónskeho koncilu), ku ktorého pamiatke je pripojená aj pamiatka piatich ďalších prvých ekumenických koncilov, a to vytvára z tohto sviatku pamiatku prvých šiestich ekumenických koncilov (tento sviatok pripadá na prvú nedeľu po 13. júli);
– sviatok svätých otcov siedmeho ekumenického koncilu, t. j. druhého Nicejského koncilu, ktorý znamenal víťazstvo nad ikonoborcami. Tento sviatok pripadá na prvú nedeľu po 11. októbri.
Zdroj: Olivier Raquez, Roma Orientalis Preložil o. Ján Krupa
Nedeľa svätých otcov prvých šiestich ekumenických koncilov
Oslava pamiatky svätých otcov prvých šiestich ekumenických koncilov
Cirkev uctieva svätých otcov ekumenických koncilov, pretože Kristus ich ustanovil ako „svetlá na zemi“, ktoré nás vedú k pravej viere. „Rúchom pravdy ozdobená“ doktrína, ktorú sformulovali cirkevní otcovia na základe kázania apoštolov, definovala jednu vieru Cirkvi. Ekumenické koncily sú najvyššou autoritou v Cirkvi. Takéto koncily, vedené milosťou Svätého Ducha a prijaté Cirkvou, sú neomylné.
Tu je stručný zoznam toho, kedy a čím sa ekumenické zaoberali:
• Prvý ekumenický koncil, Nicea v roku 325: odmietol ariánsku herézu a potvrdil, že Ježiš je Boží Syn. Bola zložená prvá časť nášho vyznania viery.
• Druhý ekumenický koncil, Konštantínopol v roku 381: odmietol herézu Macedónia a potvrdil, že Svätý Duch je Boh. Bola zložená druhá časť nášho vyznania viery.
• Tretí ekumenický koncil, Efez v roku 431: odmietol herézu Nestória a potvrdil, že Mária je Božia Matka (Bohorodička).
• Štvrtý ekumenický koncil, Chalcedón v roku 451: Odmietol monofyzitskú herézu a potvrdil, že Ježiš je jedna osoba s dvoma prirodzenosťami: božskou a ľudskou. Tieto prirodzenosti sú odlišné, nezameniteľné a v dokonalom súlade.
• Piaty ekumenický koncil, Konštantínopol v roku 553: odsúdil omyly Origena a niektoré spisy ďalších autorov, ako napríklad Theodoret, Theodore z Mopsuestie a Ibas. Potvrdil prvé štyri ekumenické koncily.
• Šiesty ekumenický koncil, Konštantínopol v roku 680: odmietol herézu monoteletizmu a potvrdil, že Kristus má dve vôle: božskú a ľudskú, ktoré sú odlišné, nezameniteľné a v dokonalom súlade.
Zdroj: https://parma.org/events/sunday-of-the-holy-fathers-of-the-first-six-ecumenical-councils Preložil o. Ján Krupa
David Petras
Nedeľa otcov prvých šiestich ekumenických koncilov
Dnes slávime pamiatku cirkevných učiteľov a pastierov, ktorí na šiestich konciloch konaných v priebehu viac ako troch storočí (325 – 680) definovali pre nás a pre našu vieru, kto je Ježiš, náš Pán. Ústredné vyhlásenie bolo prijaté na Chalcedónskom koncile, ktorého otcovia vyznali: „My všetci jedným hlasom učíme vyznanie jedného a toho istého Syna, nášho Pána Ježiša Krista: toho istého dokonalého v božstve a dokonalého v človečenstve, toho istého naozaj Boha a naozaj človeka, z rozumovej duše a tela; jednej podstaty s Otcom, čo sa týka jeho božstva, a jednej podstaty s nami, čo sa týka jeho človečenstva; podobného nám vo všetkom okrem hriechu; zrodeného pred vekmi od Otca, čo sa týka jeho božstva, a v posledných dňoch, pre nás a pre našu spásu, toho istého zrodeného z Márie, panny Bohorodičky, čo sa týka jeho človečenstva.“
Aj keď orientálne ortodoxné cirkvi neakceptovali tento koncil pre politické a sémantické dôvody, niet pochýb o tom, že veria, že náš Pán je naozaj Boh a naozaj človek, pretože toto je podstatné pre našu vieru. Tento sviatok nám pripomína, že sme skrze vieru naozaj zjednotení s Bohom, ktorý nás premieňa a obnovuje božskú podobu.
Sv. Maxim Vyznávač to vo svojej teológii osobitne zdôrazňuje na mnohých miestach, napríklad v diele Ambigua 4, 8: „Lebo neexistuje nič jednotnejšie než On, ktorý je naozaj jeden, a okrem Neho neexistuje nič [1045A], čo by úplnejšie zjednocovalo alebo zachovávalo to, čo je skutočne Jeho. A tak, aj keď trpel, bol naozaj Bohom, a keď konal zázraky, ten istý bol naozaj človekom, lebo bol ozajstnou hypostázou ozajstných prirodzeností zjednotených v nevýslovnom zjednotení. Konajúc v oboch týchto prirodzenostiach spôsobom, ktorý bol patričný a v súlade s každou z nich, prejavoval sa ako jeden, ktorý ich naozaj uchováva nezameniteľné, a zároveň uchováva seba samého bez zmeny, keďže zostal neschopný trpieť prirodzenosťou a schopný trpieť, nesmrteľný a smrteľný, viditeľný pre oči a poznateľný rozumom, ako Boh prirodzenosťou a človek prirodzenosťou.“
To je skutočná hodnota dogmy. Hovorí nám o možnostiach, ktoré máme ako ľudia. Vedie nás k našej plnej ľudskej prirodzenosti a dokonalosti, ako nám prikázal Kristus: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48), Je vrcholom pýchy myslieť si, že môžeme dosiahnuť náš plný potenciál bez Boha, ktorý jediný stvoril, vykúpil a zdokonalil našu ľudskú prirodzenosť.
Zdroj: https://stmichaelukrainian.org/2018/07/15/sunday-of-the-fathers-of-the-first-six-ecumenical-councils/2/ Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Nedeľa 6. týždňa po Päťdesiatnici: Syn človeka odpúšťa hriechyŠtvrtá nedeľa po Päťdesiatnici: Stotníkova viera
