Katechéza pre mládež: Vtelenie Božieho Syna (11)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Prečo sa Boh musel stať človekom?
Božia láska k stvoreniu nebola obmedzená na stvorenie sveta a človeka – sám Boh sa stal človekom: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3, 16). Tieto slová znamenajú, že Otcova láska k svetu bola zjavená ako Otcov dar svojho Syna svetu: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). „Ten, ktorý je“ vstupuje do času a priestoru. Podľa Cyrila Alexandrijského, Boh, zostávajúc tým, čím bol (Bohom), sa stal tým, čím nebol (človekom). Ten, ktorý nemá počiatok, urobil počiatok pre seba, Ten, ktorého nič nedokáže obsiahnuť, je obsiahnutý v matkinom lone.
Počatie Božieho Syna sa uskutočňuje „mocou Svätého Ducha a Pannou Máriou“. Pán ju povoláva k božskému materstvu a ona dobrovoľne dáva svoj súhlas Bohu: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Potom na ňu zostúpil Svätý Duch a moc Najvyššieho ju zatienila (porov. Lk 1, 35) a v jej lone bolo počaté najsvätejšie Dieťa.
Keďže Panna Mária porodila Božieho Syna, stala sa Bohorodičkou a Božou Matkou, pričom zostala Pannou, ktorá „muža nepoznala“. Cirkev vzdáva hold tajomstvám božského materstva a ustavičného panenstva, ktoré sa naplnili v osobe pokornej Márie z Nazareta. Z tohto dôvodu sa modlíme: „Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária…“ Pán ju zbožšťuje a robí „čestnejšou ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšou ako serafíni“.
A Pán zbožštil nielen Máriu. Podľa svätých otcov „Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať božskými“. Vo svojom vtelení sa Boží Syn nielen „bez rozdelenia a splynutia“ zjednotil s človečenstvom, ale zároveň „bez rozdelenia a splynutia “ zjednotil človečenstvo so sebou. Keď Kristus prijal ľudské telo, ľudská prirodzenosť bola zbožštená. A zároveň Boží Syn, keď sa stal človekom, dobrovoľne prijal všetky obmedzenia a slabosti ľudskej prirodzenosti: hlad, smäd, spánok, utrpenie a smrť, a stal sa ak my vo všetkom okrem hriechu.
Ak sa Boží Syn „stal človekom, aby sa ľudia mohli stať božskými“, prečo hovoríme o našej spáse?
Na ceste ľudstva k tomu, aby sa stalo ako Boh, sa objavila neprekonateľná prekážka – pád Adama a Evy do hriechu. Následkom bola smrteľnosť ľudí (porov. Gn 2, 17; Rim 6, 23). Takto vznikla potreba v našej spáse byť oslobodení od hriechu a smrti. Kniha Genezis ukazuje, ako Boh chce chrániť ľudí pred nebezpečenstvom hriechu tým, že dáva nasledujúce prikázanie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 17).
To isté nebezpečenstvo zosobňuje had, pokušiteľ, ktorý podnecuje človeka k porušovaniu všetkých prikázaní. Keď ľudia podľahnú pokušeniu a zhrešia, Boh ich neopustí, ale sľúbi, že Dieťa narodené zo ženy rozšliape hadovu hlavu (porov. Gn 3, 15). Rozšliapaná hlava hada je obrazom hriechu, ktorý bol odstránený.
V celom Starom zákone Boh pripravuje ľudstvo na prijatie spásy. Povolá svoj ľud – Izrael, z ktorého podľa prorokov vzíde Mesiáš, ktorý prinesie spásu. Tento Mesiáš bude z rodu kráľa Dávida. Boh potvrdí jeho poslanie mnohými znameniami: slepí budú vidieť, hluchí budú počuť, mŕtvi budú vzkriesení (porov. Iz 29, 18; Lk 7, 22).
A tak, keď prišla „plnosť času“, o ktorej hovorili proroci, Boh poslal svojho Syna „narodeného zo ženy“ (Gal 4, 4). Panna Mária porodila Syna a dala mu meno Ježiš, ktoré znamená „Boh spasí“ (porov. Lk 2, 21).
Kristovo narodenie sa stalo takou významnou udalosťou, že ľudia následne začali od neho odvíjať svoj letopočet. Skutočne nastala celkom nová éra – éra spásy. Ježiš sa najskôr vzmáhal „v múdrosti, veku a v obľube u Boha“ a ako už dospelý muž sa zjavil pri Jordáne celému svetu. Vtedy z neba zaznel Otcov hlas a Svätý Duch v podobe holubice zostúpil na Božieho Syna (porov. Lk 3, 21 – 22). Keď Boží Syn prišiel k ľudstvu, Boh mu „dal meno, ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2, 9), lebo niet iného mena pod nebom, v ktorom by sme boli spasení (porov. Sk 4, 12).
| Vtelenie nastáva z lásky Otca k ľudstvu, prostredníctvom Syna poslúchajúceho Otca, zostúpením Svätého Ducha na Máriu z Nazareta. Svojím „áno“ Mária prijíma Božiu vôľu a stáva sa Božou Matkou, zatiaľ čo zostáva Pannou. Boh ju zbožšťuje ako prvú z ľudského rodu. Keď sa Boží Syn stal človekom, dobrovoľne prijal obmedzenia a smrteľnosť ľudskej prirodzenosti. Prostredníctvom tohto prijatia ľudskej prirodzenosti a prostredníctvom jej jednoty s Božou prirodzenosťou bez rozdelenia sa môže každý človek stať „božským milosťou v Kristovi“ a byť zachránený z hriešneho dedičstva po Adamovi. |
| „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 1 – 7) Nebo a zem sa dnes spojili v jedno, teraz, keď sa narodil Kristus. Dnes Boh zostúpil na zem a ľudstvo vystúpilo do neba… Keď videl, že ten, kto bol stvorený na jeho obraz a podobu, odpadol prehrešením, Ježiš sklonil nebesia a zostúpil a urobil si príbytok v lone panny bez zmeny, aby v ňom mohol pretvoriť skazeného Adama. (Lítijná stichira v Predvečer Narodenia Krista) |
Zdroj: We walk with Christ 2023 Preložil o. Ján Krupa. Aktualizované 30.8.2025.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Ohlasovanie Božieho kráľovstva – slová a skutky Ježiša Krista (12)Katechéza pre mládež: Ježiš Kristus – jeden z Najsvätejšej Trojice, obraz neviditeľného Boha (10)
