Kristus sa rodí, oslavujte ho! Kristus prišiel z neba, privítajte ho!
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Tradičné byzantské slávenie sviatku Narodenia Pána v prostredí rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA.
Tradičné byzantské slávenie sviatku Narodenia nášho Pána
„Kristus sa rodí, oslavujte Ho! Kristus prišiel z neba, privítajte Ho! Kristus je na zemi, jasajte! Spievaj Pánovi celá zem, radostne Ho chváľte, všetky národy, lebo On sa stal slávnym!“
Týmito inšpiratívnymi slovami svätý Gregor Nazianzský († 390) začal svoju slávnu homíliu Na Narodenie, ktorú neskôr svätý Kozmas Maiumský († 760) zapracoval do Kánona Narodenia.
K tomuto zdroju môžeme vystopovať aj pôvod nášho tradičného vianočného pozdravu: Christós raždájetsja! Slavite jeho! – Kristus sa rodí! Oslavujte ho!
V priebehu predvianočného obdobia, ktoré sa v našom obrade začína 21. novembra, dostávame nahliadnutie do tajomstva Vtelenia, keď tieto slová slávnostne zaznievajú v našich chrámoch. Týmito slovami sme zároveň pozývaní, aby sme boli radostní a jasali, keď vo vianočnom čase privítame v našom strede Emanuela, Boha s nami.
Slová svätého Gregora sú živým svedectvom o tom, že už na konci 4. storočia Byzantská cirkev slávila Vianoce mimoriadne slávnostne a radostne.
V byzantskej liturgii sa obdobie prípravy na sviatok Narodenia vyvinulo medzi 7. a 9. storočím, čo je pomerne neskorý dátum. Štyridsaťdňové obdobie pred Vianocami, známe ako Filipov pôst (Filipovka), bolo zavedené v roku 1166.
V roku 1966 bol však Rusínskej byzantskej hierarchii v Spojených štátoch amerických udelený Svätou stolicou reskript, ktorý toto obdobie pôstu skrátil na dva týždne, od 10. do 24. decembra. Počas tohto času sú veriaci nabádaní pripraviť sa na príchod Spasiteľa a prijať Ho vo svätej Eucharistii, aby mohli zmysluplnejšie spievať: „S nami Boh!“
Dve nedele pred Narodením sú liturgicky späté s týmto sviatkom. Prvá, Nedeľa praotcov, je spomienkou na všetkých starozákonných svätých, ktorí úplne dôverovali Bohu a trpezlivo čakali na príchod Mesiáša. Druhá, Nedeľa otcov, je spomienkou na tých príslušníkov Kristovho rodokmeňa, ktorí sa stali nositeľmi mesiášskych prisľúbení.
Predprazdenstvo alebo predsviatočne obdobie Narodenia sa slávi päť dní, od 20. do 24. decembra. V liturgických knihách je pre Štedrý deň, čiže pre 24. december, predpísaný prísny pôst, aby nám pripomínal ťažkosti a strádanie Márie a Jozefa pred Narodením Pána. Dnes je tento pôst dobrovoľný, ale v duchu nášho obradu by sa mala dodržiavať aspoň zdržanlivosť od mäsa.
Charakteristickým prvkom Štedrého dňa pred Narodením sú Kráľovské hodinky, liturgická pobožnosť, ktorá sa slávi len trikrát do roka – počas predpoludnia Štedrého dňa pred Bohozjavením (5. január), počas predpoludnia Veľkého piatka a počas predpoludnia Štedrého dňa pred Narodením Pána (24. december).Nazývajú sa „kráľovské“, pretože sa slávili mimoriadne slávnostne a v prítomnosti kráľovskej rodiny.
Popoludní Štedrého dňa sa slávi Večiereň s božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého a večer je voľný pre tradičné rodinné slávenie „Svätej večere“ („Svjata Večerja“).
Svätá večera si vyžaduje špeciálnu prípravu a prestretie. Jedálenský stôl sa ľahko posype senom alebo slamou a prikryje sa bielym plátnom.
Do stredu stola, medzi dve sviece, ktoré sa zapália počas večere, sa položí veľký okrúhly bochník bieleho chleba, ktorý je ozdobený tradičnými symbolmi, podobá sa veľkonočnej paske a nazýva sa „kračun“ (staroslov. karačun – narodenie). To vysvetľuje pôvod nášho ľudového názvu pre Vianoce, „Kračun“.
Toto tradičné prestretie vianočného stola, zbavené všetkých pohanských alebo poverčivých konotácií, symbolicky predstavuje betlehemskú scénu.
Okrúhly biely chlieb predstavuje novonarodeného Spasiteľa, ktorý sa nazval „chlebom života“ (Jn 6, 35); stôl pokrytý slamou alebo senom predstavuje jasle, do ktorých bol uložený; biele plátno, ktorým je prikrytý stôl, predstavuje jeho plienky (Lk 2, 7) a zapálená svieca betlehemskú hviezdu.
V usporiadaní miest na sedenie otec ako hlava domácnosti sedí na čele stola a rodina sedí okolo neho. Okrem miest na sedenie pre celú rodinu je tam vždy jedno prázdne miesto, ktoré je vyhradené pre nečakaného hosťa, pre ktorého by v duchu slovanskej pohostinnosti malo byť vždy miesto (porov. Lk 2, 7).
Pred začiatkom večere otec zapáli sviecu, ktorá symbolizuje objavenie sa hviezdy, a vedie spev sviatočného tropára (Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš… – Roždestvo Tvoje Christe Bože naš…) s celou rodinou zhromaždenou okolo stola. Potom vyjadrí svoje vianočné priania slovami podobnými týmto:
„Pozdravujem vás pri príležitosti sviatku Kristovho narodenia a prajem vám, aby Ježiško na vás zoslal svoje najvyberanejšie požehnania. Nech všetci žijeme v zdraví, mieri a šťastí a nech spolu oslávime aj ďalšie Vianoce. Veselé a požehnané Vianoce! Kristus sa rodí!“
Otec potom objíme a pobozká každého člena rodiny, a keď vyslovuje svoje priania dobrého zdravia a šťastia, podáva každému kúsok chleba (prosfory) namočeného v mede. Táto spoločná účasť na chlebe symbolizuje spoločnú účasť na živote s Ježišom a med predstavuje Božie požehnanie (porov. Ž 81, 17), zdroj pravého šťastia.
Keďže Štedrý deň je tradične pôstnym dňom, pri Svätej večeri sa nikdy nepodáva mäso ani mäsové produkty. Na mnohých miestach je zvykom, že sa vylučujú aj mliečne produkty. Tradičné menu vždy obsahuje bezmäsité jedlá, ktoré sú však veľmi rozmanité a pripravené veľmi starostlivo. Bezmäsité jedlá symbolizujú pokoru a chudobu, ktorá obklopovala narodenie Krista. Rozmanitosť a hojnosť jedla predstavujú rozmanitosť a hojnosť Božích milostí.
Počas večere, ktorá sa podáva pomaly a pomerne slávnostne, vládne radostná atmosféra pripomínajúca anjelské posolstvo, ktoré bolo odovzdané pastierom v prvý Štedrý večer: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10 – 11). Medzi podávaním tradičných jedál je sviatočná radosť umocňovaná spevom kolied, spomienkami rodiny a rozprávaním zábavných príbehov. Svätá večera sa končí tradičnou koledou.
Po večeri sa zvyčajne dodržiava určitý rituál, ktorý pozostáva zo spievania kolied a rozbaľovania darčekov. Nie je vhodné ani zvykom ísť na Štedrý večer skoro spať. Napodobňujúc pastierov, všetci bdejú (Lk 2, 8) a potom, tesne pred polnocou, všetci zvyčajne idú do chrámu, aby sa stretli s Emanuelom, „Bohom s nami!“
Vianočný stromček je tiež súčasťou byzantskej vianočnej tradície, ale má novší pôvod, svoju cestu do domovov byzantských katolíkov si našiel na konci 19. storočia z Nemecka. Vianočný stromček prináša so sebou aj veľa významnej symboliky. Tento vždy zelený strom nám pripomína večný život, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus, zatiaľ čo ozdoby na stromčeku nám pripomínajú Jeho duchovné dary a požehnania. Výmena darčekov pod stromčekom vyjadruje našu vzájomnú lásku, ktorou napodobňujeme nekonečnú lásku nášho nebeského Otca, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
Koledovanie je stáročnou tradíciou v našom národe. Prevzali sme ho z Kyjeva, rovnako ako mnoho ďalších náboženských zvykov. Koledovanie sa prvýkrát spomína v Živote kyjevského kniežaťa svätého Vladimíra Veľkého (980 – 1015). Životopisec uvádza, že naši predkovia sa „počas vianočných sviatkov schádzali a spievali radostné piesne na pamiatku Kristovho narodenia“ (Nestor Kronikár). Odpradávna bolo bežným zvykom, že skupina mladých ľudí, oblečená ako anjeli alebo pastieri, nosila vymodelovanú hviezdu a chodila od domu k domu, aby svojím koledovaním priniesla radosť obyvateľom („Dom zveseliti“). Nazývajú sa koledníci z hviezdou.
Súčasťou vianočnej tradície nášho národa sú aj koledníci s betlehemom. Títo koledníci sa vyvinuli zo stredovekých „mystérií“ (t. j. náboženských divadelných predstavení, ktoré zobrazovali biblické príbehy). Betlehem je zbožné stvárnenie prvých Vianoc, v ktorom ako herci vystupujú pastieri a anjeli. V závislosti od scenára sa môžu objaviť aj ďalší herci, ako napríklad Herodes, traja mudrci, diabol atď. Stredobodom tohto predstavenia je malý model chrámu so scénou Ježišovho narodenia vnútri. Obvykle ho nosia dvaja mládenci oblečení ako anjeli a kladú ho na stôl v dome, ktorý navštívia. Okolo tohto chrámu sa odohráva dráma Narodenia s dialógmi, koledami a hudbou. Betlehemská hra sa zvyčajne končí tým, že jeden z členov skupiny zablahoželá k Vianociam a zaspieva pieseň „Mnohaja lita – Mnoho rokov“ pre všetkých členov rodiny. Za svoje ušľachtilé gesto a návštevu sú koledníci zvyčajne odmeňovaní dobrotami alebo peňažnými darmi.
Jedným z najväčších vrcholov sviatku Narodenia Pána je slávnostné slávenie Veľkého povečeria s lítiou (Povečerije Velikoje).
Dlho pred polnocou, pri zvuku prvého zvona pozývajúceho veriacich na bohoslužby, sa veriaci ponáhľajú do slávnostne vyzdobeného chrámu. Zatiaľ čo pokračujú v bdelom očakávaní príchodu hodiny narodenia Spasiteľa, svoju úprimnú duchovnú radosť vyjadrujú spevom tradičných vianočných kolied. Presne o polnoci začnú všetky zvony radostne zvoniť a oznámia svetu, že sa narodil Vykupiteľ. Začína sa slávnostné slávenie Veľkého povečeria s lítiou.
Po vážnom prednese vybraných žalmov zrazu zaznie radostný spev Izaiášovej piesne: „S nami Boh.“ Veriaci odpovedajú radosťou a jasotom, ktoré napĺňajú chrám a ohlasujú tajomné Narodenie Božieho Syna.
Liturgické hymny a piesne lítie a nasledujúcej utierne sú skvostmi a majstrovskými dielami byzantskej hymnografie. Zložili ich takí veľkí hymnografi ako svätý Roman Sladkopevec († 560), svätý Sofrón Jeruzalemský († 644), svätý German Konštantínopolský († 733), svätý Ján Damaský († 749), svätý Kozmas Maiumský († 760), svätý Štefan Sabbaita († 794) a ďalší. Svojimi inšpiratívnymi skladbami naplnili našu vianočnú liturgiu hlbokým zmyslom pre tajomstvo, dojímavou poéziou, duchovnou radosťou a hlbokou vďačnosťou.
Polnočné bohoslužby sa vhodne končia slávnostným spevom anjelského chválospevu: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14).
Pri takomto bohatstve tradícií niet divu, že veriaci byzantského obradu sa tak horlivo pripravujú na veľký sviatok Narodenia a čerpajú toľko radosti a duchovnej útechy zo slávenia samotného sviatku.
Kristus sa rodí! Oslavujte Ho!
Tropár sviatku, 4. hlas
Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo poznania. Lebo vďaka nemu tí, čo sa klaňali hviezdam, od hviezdy sa naučili klaňať sa Tebe, Slnku spravodlivosti, a uznávať Ťa ako Východ z výsosti, Pane, sláva Tebe. (svätý Štefan Sabbaita)
Kondák sviatku, 3. hlas
Dnes Panna rodí dokonalú Podstatu a Zem ponúka jaskyňu Neprístupnému. Anjeli ospevujú Jeho slávu s pastiermi. Mudrci putujú za hviezdou. Lebo tam sa nám narodilo Dieťa, večný Boh. (svätý Roman Sladkopevec)
Kriste, náš Obranca, prijatím podoby človeka si človeku poskytol potešenie stať sa podobným Bohu! (svätý Ján Damaský)
Zdroj: https://archpitt.org/the-traditional-byzantine-celebratlon-of-the-feast-of-the-nativity-of-our-lord/
Preložil o. Ján Krupa v decembri 2025
Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Twelve-dish_Christmas_Eve_supper
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Prečo sa Vianoce slávia 25. decembra?Nebo a zem sa dnes spojili (25. december)
