Mimoriadna katechéza pre deti: Ježiš, náš Kráľ (Slávnosť Krista Kráľa)

Slávnosťou Krista Kráľa sa končí cirkevný rok v latinskom obrade. Adventom a očakávaním Kristovho narodenia sa začína nový cirkevný rok v západnej cirkvi. Ježiš je počiatok i koniec!

Smrť britskej kráľovnej Alžbety II. 8. septembra 2022 pohla svetom. Obrovský súcit ľudí vo Veľkej Británii i mimo nej bol ohromujúci. Čo bolo dôvodom tohto hlbokého uznania pre 96-ročnú ženu? „Queen“ viac ako 70 rokov slúžila svojmu ľudu ako kráľovná – bez škandálov a predovšetkým verne.

Ešte pred začiatkom svojej vlády Alžbeta v roku 1947 vyhlásila: „Celý môj život, či už bude krátky alebo dlhý, bude zasvätený službe.“ Tento zmysel pre zodpovednosť voči svojmu ľudu vštepovali mladej Alžbete jej rodičia. Keď počas druhej svetovej vojny bolo Anglicko ťažko bombardované, kráľovskej rodine radili utiecť do Kanady. Alžbetina matka na to zareagovala: „Princezné [Alžbeta a jej sestra] nemôžu ísť bezo mňa, ja nemôžem ísť bez kráľa a kráľ nikdy nepôjde.“ Túto vernosť britskej kráľovskej rodiny, ale aj vernosť Alžbety II. mali ľudia pravdepodobne pred očami, keď v tisícoch vzdávali poslednú úctu zosnulej kráľovnej.

Izraelský ľud nemal vo svojich začiatkoch kráľa. Alebo lepšie povedané: Boh bol jeho kráľom (Žalm 10, 16). Boh zjavil svoje meno prostredníctvom Mojžiša v horiacom kríku: „Jahve.“ Toto meno sa dá preložiť približne ako: Som ten, ktorý „som tu pre vás“ (tip na čítanie: Exodus 3, 1 – 14). Božiu prítomnosť a ochranu Izraeliti pôsobivo zakúsili, keď ich mnohými zázrakmi vyviedol z egyptského otroctva do Zasľúbenej zeme. Keď ich faraón a egyptské vozy prenasledovali, Boh ich nechal uniknúť suchou nohou cez Červené more. Hneď ako Izraeliti prešli, egyptských prenasledovateľov zaliali vlny (tip na čítanie: Exodus 14, 5 – 31).

Keď ľud na púšti už nemal čo jesť a piť, Jahve mu dal úžasný pokrm – mannu (tip na čítanie: Exodus 16, 1 – 36). A zo skaly dal tiecť vodu proti ich smädu (tip na čítanie: Numeri 20, 1 – 11). Keď sa medzi Izraelitmi vyskytli spory, mohli svoje ťažkosti predniesť Mojžišovi alebo sudcom, ktorých Mojžiš ustanovil za rozhodcov (tip na čítanie: Exodus 18, 14 – 26). Takto sa Jahve staral o svoj ľud lepšie ako všetci iní králi. Vždy tu bol pre nich. Izraeliti slúžili Bohu, ale aj Boh úžasne slúžil svojmu ľudu svojou láskyplnou starostlivosťou.

Izraeliti chceli človeka za kráľa

Napriek tomu aj Izraeliti neskôr chceli ľudského kráľa. Boh dal prorokovi Samuelovi pochopiť, čo táto túžba nakoniec znamená: „Opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi“ (1 Samuelova 8, 7). Samuel varoval Izraelitov, že kráľ bude mať veľa práv nad nimi. Bude sa o nich starať menej, a bude vyžadovať viac výkonov: budú mu musieť platiť vysoké dane, odovzdať polia a vinice, poskytovať pracovné sily a vojakov. A tak ďalej. Avšak Izraeliti trvali na svojom želaní, a tak Samuel pomazal Saula za kráľa. Pomazanie olejom bolo znamením odovzdania kráľovskej dôstojnosti. A prorok nabádal kráľa a ľud, aby boli verní Jahvemu.

Saul však nebol vždy verný Bohu, ale konal svojvoľne proti jeho nariadeniam. On sám a ľud zaplatili za túto neposlušnosť mnohými vojnami a utrpením. Jahve však neopustil svoj ľud a poveril Samuela, aby pomazal nového kráľa. Boh si vyvolil Dávida, ktorý bol povolaním pastier a chápal, čo znamená ochraňovať svoj ľud ako pastier svoje ovce. Boh určil Dávida, pretože mal dobré srdce, miloval Boha a keď urobil chybu, prosil ho o odpustenie. Dávid bol malej postavy, ale bol veľmi odvážny a dôveroval v Božiu pomoc. A tak sa znova a znova tiahol do boja za Saula a dokonca porazil aj obrovského Filištínca Goliáša (tip na čítanie: 1 Samuelova 17, 21 – 52).

Zlatý vek

Keď po Saulovej smrti začal vládnuť Dávid, izraelský ľud zažíval rozkvet, jeho nepriatelia boli porazení a nebolo hladu. Jahveho uctievali, bol blízko svojmu ľudu a požehnával ho prosperitou a pokojom. Mnohí nasledujúci králi nekonali ako Dávid, robili to, čo sa Bohu nepáčilo, a ľud sa stal obeťou vojny, prenasledovania a vyhnanstva až do Babylonu. Preto Izraeliti túžili po kráľovi, ako bol Dávid. A proroci ohlasovali nového Dávida, ktorý urobí ešte väčšie veci ako starý Dávid: ohlasovali Mesiáša. Hebrejské slovo Mesiáš sa prekladá ako „Pomazaný“. Mesiáš je teda Kráľ Božieho ľudu.

Boh Otec poslal svojho Syna na zem, aby prevzal túto mesiášsku kráľovskú dôstojnosť. Pri Ježišovom krste ho zjaví ako Kráľa Mesiáša prostredníctvom pomazania Svätým Duchom (Lukáš 3, 22). A Ježiš pôsobil a pôsobí ako Kráľ – silno a mocne ako Jahve pri východe z Egypta. Ako nový Dávid obdarúva svoj ľudu spásou a blahobytom. Vyučuje ľudí, vypočúva ich prosby, chráni ich a vyháňa zlo. Odpúšťa hriechy a otvára dvere do neba. Pri rozmnožení chleba sýti svoj ľud prirodzeným pokrmom, vo svätej Eucharistii svojím vlastným telom. Na kríži nás vykúpi z našich hriechov a ukáže nám, ako veľmi súcití s nami v našej núdzi.

Kristus je teraz náš kráľ

Tak ako bol blízko ľuďom pred 2000 rokmi, chce byť blízko aj nám dnes. Ako Spasiteľ a Pomocník, ako Mesiáš a Kráľ. Preto pred svojím nanebovstúpením povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Matúš 28, 20). V poslednú nedeľu cirkevného roka oslavujeme Krista Kráľa. Ďakujeme Ježišovi, že chce byť naším Kráľom, že náš vyučuje, ochraňuje, vykupuje, živí. Že mu smieme slúžiť a milovať ho. Že je tu pre nás ako najlepší možný kráľ. Máme slúžiť Ježišovi, nášmu Kráľovi, ale predovšetkým on je ten, kto nám slúži s veľkou oddanosťou (Lukáš 22, 27).

V krste nás urobil Božími deťmi, deťmi kráľa. Tým nás povolal, aby sme spolupracovali na jeho kráľovstve. Chce, aby sme pomohli, aby mnohí ľudia ho spoznali ako milujúceho kráľa a nasledovali jeho slovo. To môžeme robiť tým, že my sami sme dobrí: modlitbou a prijímaním sviatostí pestujeme priateľstvo s Ježišom, zachovávame Božie prikázania a milujeme svojich blížnych. A občas sa azda naskytne príležitosť porozprávať druhým ľuďom o Ježišovi, alebo, ak sú v núdzi, povedať im, že sa za nich chceme modliť. Pomáha nám pri tom mocný Kristus Kráľ. Ježiš, náš Kráľ, je verný a vždy je tu pre nás.

Autor: Martin Linner Zdroj: Die Tagespost Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa


Nasledujúce: Katechéza pre deti: Ježiš nás učil, že Boh je náš Otec (9. časť)
Predchádzajúce: Katechéza pre deti: Ježiš je Boží Syn (8. časť)