Katechéza pre mládež: Etiketa vo vnútri i mimo chrámu (34)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Existujú nejaké smernice týkajúce sa chrámovej etikety? Ako sa tam človek má správať?
Hneď na úvod chcem povedať, že existujú samostatné a veľmi podrobné pokyny k tejto téme. Tu vám stručne vysvetlím, čo je najdôležitejšie. Predovšetkým pri vstupe do chrámu by ste sa mali prežehnať. Je dôležité, aby v chráme ste sa správali neustále úctivo.
Zaujímalo by ma, čo to znamená úctivo?
Úctivosťou je nielen zdvorilé správanie, ale aj naše dobré, dôstojné státie pred Bohom v odpovedi na to, že na nás hľadí s láskou. Úctivosťou je bázeň, pokora, nevýslovný rešpekt pred Bohom, ktorý je taký prítomný a blízky. Úctivosťou je aj vnútorná skromnosť, duchovná citlivosť, pozornosť a sústredenosť. Správanie človeka by malo byť úctivé vo vnútri i mimo Božieho chrámu.
Keď sa správame úctivo v Božom chráme, chápem to. Ale mimo chrámu – to nedokážem pochopiť. Prečo by som sa mal správať úctivo mimo chrámu?
Z toho dôvodu, že Pán je prítomný nielen v chrámoch. Úctivé správanie mimo chrámu zahŕňa úprimne pozdravenie iných ľudí Božím jazykom, prežehnanie sa pred svätým miestom. Veď aj to človeka pripravuje na príchod do Božieho chrámu.
Ako sa človek pripravuje na príchod do Božieho chrámu?
V rámci prípravy na účasť na bohoslužbách je dôležité zmieriť sa so všetkými, ktorí by mohli mať niečo proti nám (porov. Mt 5, 23 – 24). Keď ideme do chrámu, je dôležité otvoriť sa modlitbe. Najlepšou prípravou na božskú liturgiu je zbožná účasť na bohoslužbách večierne, utierne a hodiniek. Očakáva sa, že budeme dodržiavať primerané oblečenie a vonkajší vzhľad, aby sme nepodnietili našich blížnych k súdeniu a neboli pre nich pokušením.
Chápem, že je to hodnotné prichádzať skôr a modliť sa v chráme. Je možné počas bohoslužieb vyslovovať vlastné modlitby?
Nie je vhodné vyslovovať osobnú modlitbu počas spoločnej bohoslužby v chráme. Najvhodnejší čas na osobnú modlitbu je pred spoločnou bohoslužbou a po nej.
A prečo ľudia počas bohoslužieb stoja, sedia, kľačia alebo chodia? A aký je význam všetkých týchto spôsobov správania sa a gest?
Počas bohoslužby v Božej chráme zvyčajne stojíme na znak Kristovho zmŕtvychvstania a nášho budúceho vzkriesenia z mŕtvych. Niekedy si aj sadáme, aby sme pozorne počúvali čítanie žalmov alebo kňazovu homíliu. Modlitba pokľačiačky je vonkajším prejavom pokánia, zármutku a ľútosti. Pri niektorých bohoslužbách kľačíme a skláňame sa k zemi. Aby sme prijali Pánovo telo a krv, pristupujeme ku kňazovi.
Ako sa pristupuje k svätému prijímaniu?
Prekrížime ruky na hrudi a poriadne otvoríme ústa.
Ako sa odchádza z chrámu? Mám urobiť nejaké špeciálne gestá?
V chráme musíme zostať až do konca bohoslužby – až do kňazovho požehnania (prepustenia). Pred opustením chrámu pobozkáme kríž a ikony na tetrapode. A po vyjdení z chrámu sa otočíme tvárou k vchodu a prežehnáme sa aj malou poklonou. Pamätajme, že Boh je prítomný všade, preto by naše správanie v chráme aj mimo neho malo byť primerané.
| V Božom chráme by sa ľudia mali správať úctivo. Úctivosťou je pokorný, bohabojný, kajúcny a Boha milujúci spôsob správania sa človeka pred Bohom a svätými predmetmi. Pri vstupe do chrámu a pri odchode z neho sa prežehnáme a počas nášho pobytu v chráme zachovávame zbožné ticho. |
Zdroj: We walk with Christ 2023. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Prikázania lásky (35)Katechéza pre mládež: Pôst a almužna (33)
