Kristus naša Pascha: Prisľúbenie príchodu Mesiáša (18. časť)
I v Ducha Svätého… On hovoril ústami prorokov.
(Symbol viery)
Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo tvojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze tvojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov.
(Anafora liturgie svätého Bazila Veľkého)
Prisľúbenie príchodu Mesiáša
159 Adamov pád neodvrátil Božiu lásku k ľudstvu. Boh preukazuje milosrdenstvo padlému ľudskému pokoleniu: „Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich“ (Gn 3, 21). Ponúkaním prisľúbenie spásy nás Boh uisťuje, že pokiaľ ide o náš rast v podobe Bohu, božskú adopciu a zbožštenie, Boží plán zostáva nemenný. Moc Božieho prisľúbenia je silnejšia ako slabosť pochádzajúca z ľudského hriechu: „Kristovou nevýslovnou milosťou sme získali ešte väčšie veci, než sme stratili diablovou zlobu.“[1] V starozákonnom kázaní prorokov sa Božie prisľúbenie postupne spája s postavou Božieho Pomazaného, Mesiáša, ktorý sa „v plnosti času“ (porov. Gal 4, 4) objaví ako vtelené Božie Slovo.
Protoevanjelium
160 Hneď po ich páde Boh oznámi Adamovi a Eve svoje prisľúbenie spásy. Keďže ľudský rod bol oklamaný pokušiteľom tým, že mu dôveroval, Boh medzi nimi nastolí nepriateľstvo, boj, aby ochránil ľudstvo pred úplným podriadením sa zlu: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom“ (Gn 3, 15). Boh prisľúbi ľudstvu konečné víťazstvo v tomto boji: „Ono [potomstvo ženy] ti [hadovi] rozšliape hlavu“ (Gn 3, 15). V súboji medzi dobrom a zlom nakoniec zvíťazí dobro, ktoré zosobňuje potomok ženy. Istota tohto víťazstva nevyplýva z ľudského úsilia, ale zo samotného Božieho slova, daného v prisľúbení. Toto prvé ohlásenie dobrej zvesti o spáse ľudského rodu Cirkev nazýva protoevanjeliom.
161V protoevanjeliu Boh zjavuje, že plán spásy sa naplní vďaka spolupráci ľudstva (porov. Gn 3, 15). Naplnenie prisľúbenia daného v protoevanjeliu sa približovalo počas celých dejín spásy až do času ohlásenia evanjelia o Ježišovi Kristovi: „Dieťa bude sväté, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 35). „Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 33).
162 Cestu od protoevanjelia k evanjeliu prešlo ľudstvo prostredníctvom Bohom vyvolených ľudí, ktorý uverili a prijal Božie prisľúbenie. Slová protoevanjelia sa uskutočňovali v priebehu dejín spásy. Prorok Izaiáš odhaľuje obraz ženy a jej potomstva: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počala a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14). Počatie a porodenie Emanuela pannou je prorockým znamením, ktoré poukazuje na naplnenie prisľúbenia. Meno Emanuel (z hebrejčiny, Boh je s nami) zjavuje tajomstvo novonarodeného Dieťaťa, v ktorom je dokonale zjednotené božstvo a človečenstvo.
163 Božie prisľúbenie sa naplnilo v Ježišovi Kristovi skrze Pannu Máriu: „Boh poslal anjela Gabriela… k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária“ (Lk 1, 26 – 27). Práve Márii adresuje archanjel tie isté slová Izaiášovho proroctva: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 30). V mene Ježiš (z hebrejčiny, Boh zachraňuje) sa zjavuje význam mena Emanuel– Boh je s nami.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Lev Veľký, Kázeň 73: Na sviatok Nanebovstúpenia, 4: PL 54, 396.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Zmluva medzi Bohom a ľudstvom (19. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Dôsledky pádu (17. časť)
