Pre deti katechézy

Katechéza pre deti: Ježiš nás učil prosiť o odpustenie (11. časť)

od autora: Ján Krupa · 12 decembra, 2022

Minulý týždeň sme dozvedeli o Ježišovom najdôležitejšom poučení: „Milujte sa navzájom.“

Ježiš nás učil, aby sme milovali. No niekedy je ťažké milovať. Hneváme sa na druhých. Ubližujeme druhým.

Vieme, že Boh nechce, aby sme ubližovali druhým. Čo by sme mali robiť?

Potrebujeme prosiť o odpustenie. Tomu, komu sme ublížili, potrebujeme povedať: „Je mi to ľúto, prepáč!“ Bohu potrebujeme povedať: „Je mi to ľúto, prepáč!“

Ježiš nás učil o Bohu a o odpustení. Tu je príbeh, ktorý Ježiš rozprával. Prečítajte si príbeh o márnotratnom synovi:

Raz jeden mladík odišiel z otcovho domu a vzal si veľa peňazí. Odišiel na mnoho rokov. Všetky peniaze premrhal a veľmi schudobnel. Nemal dobré oblečenie. Nemal čo jesť. Bol veľmi nešťastný. Vedel, že sa musí vrátiť domov. Dúfal, že mu otec odpustí. Keď otec zbadal, že syn prichádza, bežal mu v ústrety. Otec syna objal. Privítal ho doma. Otec nikdy neprestal milovať syna. Otec bol veľmi šťastný, že má syna späť doma.

Tento príbeh má pre nás nasledovné ponaučenie: Boh je ako otec v tomto príbehu. Boh nám odpustí.

Ježiš chce, aby sme milovali. Ježiš chce, aby sme poprosili o odpustenie, keď sme druhým ublížili. Toto je Božia cesta.

Môžeme odpustiť tým, ktorí nám ublížili, pretože Boh nám odpustí, keď my budeme potrebovať odpustenie. Ježiš nám povedal príbeh o márnotratnom synovi, aby nám pomohol pochopiť, že Boh nám odpustí.

Zopakujme si: Nikdy by sme nemali nikomu úmyselne ublížiť. Keď sme niekomu ublížili, mali by sme ho poprosiť o odpustenie: „Je mi to ľúto, prepáč!

Boha prosiť o odpustenie potrebujeme preto, lebo Boh nechce, aby sme si navzájom ubližovali. Ak sme niekomu ublížili, išli sme proti Božiemu plánu, proti Božej ceste životom.

Ježiš chce, aby sme milovali a odpúšťali. A keď sme nemilovali, keď sme niekomu ublížili, Ježiš chce, aby sme prosili o odpustenie. Toto je Božia cesta života.

Vyber a doplň vhodné slovo:

Raz jeden ________ odišiel z otcovho domu a vzal si veľa ________. Otca to veľmi ranilo. Syn bol preč mnoho rokov. Všetky peniaze ________ a veľmi ____________. Vrátil sa domov k svojmu otcovi. Otec vybehol von, aby syna objal. Otec synovi __________.

peňazí / mladík / premrhal / odpustil / schudobnel

Pre rodičov:

Pokánie

Pán Ježiš urobil pokánie ústredným bodom svojho posolstva a cesty životom, ktorú pre nás pripravoval. Keď ho požiadali, aby vysvetlil, čo myslí pod pojmom „pokánie“, vyrozprával krásne podobenstvo o márnotratnom synovi (Lukášovo evanjelium 15, 11 – 32).

Podobenstvo o márnotratnom synovi

Toto podobenstvo nie je vysvetlením pokánia nejakým teológom, ale samotnými slovami Božieho Syna, ktorý nás volá k pokániu. V tomto podobenstve Ježiš opisuje pokánie ako návrat do života po tom, čo sme boli mŕtvi, ako nájdenie po tom, čo sme boli stratení (porov. Lukášovo evanjelium 15, 32). Toto podobenstvo učí, že pokánie je proces návratu k našej pravej identite, objavenie toho, kým sme ako Božie deti, a rast v tomto vzťahu.

„Pokánie je proces uzdravenia. Prostredníctvom pokánia dospievame k nášmu prirodzenému stavu (k tomu, pre ktorý sme stvorení od prirodzenosti, nie k „normálnemu“, ako sa tento nazýva v padlom svete). Všimnite si, že „syn“ začína tým, že nechápe svoj vzťah so svojím otcom. Snaží sa definovať seba podľa vlastníctva, vzťahov a zamestnaní – nič z toho ho v konečnom dôsledku neuspokojuje. Keď konečne začne konať pokánie v pozitívnom zmysle a vracať sa do otcovho domu, má pred sebou ešte viac pokánia: plánuje „zaslúžiť si“ vzťah s otcom tým, že bude nejaký čas slúžiť (a tak „zachraňovať“ seba, čo je skôr nebezpečenstvo „perfekcionizmu“ než spásneho pokánia). Nakoniec sa musí vzdať a nechať sa otcom objať a vtiahnuť späť do autentického, láskyplného vzťahu, v ktorom sa obnoví jeho identita, potvrdí jeho dôstojnosť a zabezpečí jeho blaho…

Podobenstvo jasne učí aj to, že pohyb pokánia sa nemôže uskutočniť bez prijatia dvoch náhľadov: aký dobrý je Boh („Lepšie je byť s mojím otcom v jeho dome“) a aká úbohá je moja súčasná situácia („Prečo sedím v chlieve?“). Len jeden z týchto náhľadov nepostačuje na to, aby nás pohol k pokániu. Ak som presvedčený len o tom, že môj Otec je dobrý, potom nebude žiaden pohyb, ktorým by som ho požiadal, aby poslal šek na rekonštrukciu chlieva. Mnohí dnešní ľudia majú tento náhľad: Boh je „ten dobrý, milujúci, prijímajúci Starec v nebi, ktorý blahosklonne schvaľuje všetko: ja som v poriadku, ty si v poriadku“.

Na druhej strane, ak mám len náhľad o svojej úbohosti v chlieve, tiež nedôjde k pokániu: Budem stagnovať v zúfalstve. Potrebné sú oba náhľady – a uvedomenie si Otcovej dobroty by malo byť silnejšie, aby som sa nebál vrátiť do jeho láskyplného objatia a znovu objaviť, kto som. Istý si jeho láskou a prijatím môžem priznať svoju úbohosť a hľadať uzdravenie, odísť z hriešnej situácie do vítajúceho Otcovho objatia.

Zdroj: God Is Love, Grade 1, God with us Publication 2001. Vybral a preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.goarch.org/prodigalson-learn

Please follow and like us: