Nebo a zem sa dnes spojili (25. december)

od autora: Ján Krupa · 30 decembra, 2022

Ikona Vianoc dáva odpoveď na otázku, aký význam má Kristovo narodenie pre svet.

Boh stvoril ľudí a povolal k životu vo svojej blízkosti. Pádom do hriechu ale ľudia prerušili dobrý vzťah, ktorý jestvoval medzi Bohom a nimi. Boh ich poslal z raja preč – naznačil ale, že táto odluka nemala zostať večným osudom. (Genezis 3)

Ľudia, ktorí nemohli na svojej situácii nič viac zmeniť, nasmerovali svoju nádej na Spasiteľa, ktorého pošle Boh. Tohto Spasiteľa neustále ohlasovali proroci. Avšak čím dlhšie na neho čakali, tým viac sa v nich upevňovalo presvedčenie, že to môže byť len sám Boh, kto príde k ľuďom zázračným, všetko pozemské myslenie presahujúcim spôsobom. (Izaiáš 59,19-21) Kristovým narodením sa to udialo.

Podporte nás

Je nepochopiteľným Božím zázrakom, ktorý umožňuje ľuďom opäť nájsť cestu k Bohu. Ľuďom sa natískajú pritom mnohé otázky, na ktoré dostanú odpoveď, keď sa nechajú viesť Bohom. Toho príkladom je sv. Jozef. Jemu dali udalosti okolo Ježišovho vtelenia ťažké hádanky. (Matúš 1,19nn) V zamyslenom postoji sedí v ľavom spodnom rohu ikony a pokúša sa urobiť si v tom jasno. Pred ním stojí jedna postava, ktorá je oblečená do srsteného odevu a opiera sa o palicu. Palica, ktorú drží v ruke, je palicou pastiera, ktorá sa stala najskôr znakom duchovného učiteľa a potom biskupskou palicou. Postave, ktorá stojí pred Jozefom, teda prináleží duchovná autorita. Vidíme v nej proroka Izaiáša. Jeho spis je kľúčom k pochopeniu udalostí, o ktorých Jozef tak namáhavo uvažuje. Prorok vysvetľuje Jozefovi a s ním pozorovateľovi ikony, čo sa stalo.

Ikona, ktorá sprostredkúva náladu úžasu a radosti, ukazuje jaskyňu uprostred skalnatej krajiny, z ktorej rastú stromy. V knihe proroka Izaiáša čítame: „Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!“ (Izaiáš 35,1) Dôvod tejto radosti sa dozvedáme pohľadom do jaskyne. Z jej tmy žiari svetlo. Vychádza z novonarodeného dieťaťa, ktoré je zabalené do žiarivo bielych plachiet. U Izaiáša sa k tomu píše: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn.“ (Izaiáš 9,1.5) S týmto „synom“ sa spájajú veľké očakávania: „A bude nazvaný: zázračný Radca, Mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“ (Izaiáš 9,5)

Dieťa v jaskyni je teda sám Boh a jaskyňa nie je hocijakou jaskyňou, ale symbolizuje svet. V ňom vládne temnota a smrť. Boh mu prináša – úplným obetovaním sa za človeka – svetlo a život. Božia obetavosť sa ukazuje v Ježišovom vtelení, živote a smrti. Naznačené je to plienkami novonarodeného. Žiaria síce žiarivo bielo, vyzerajú však ako hrobové plachty, do ktorých bude Ježiš raz zavinutý. Božia obetavosť za ľudí znamená, že zdieľa s ľuďmi aj temné stránky života, ako sú chudoba a smrť. Ježišov život sa začína za chudobných okolností v Betleheme a končí sa na kríži, kde „ho pripočítali k zločincom“ (Izaiáš 53,12).

Božia obetavosť je neodvolateľná a platí pre všetky časy; nie je to nijaká jednorazová udalosť, ale nanovo sa sprítomňuje v každom slávení Eucharistie. O tom vypovedajú jasle. Majú výzor kamenného sarkofágu, no zároveň pripomínajú obetný oltár. Ježišovo vtelenie a jeho smrť patria k sebe. V jasliach leží živý chlieb, ktorý zostúpil z neba pre život sveta (Jn 6,51). Ježiš oslobodzuje ľudí od všetkého, čo ich ťaží. Na to poukazujú vôl a osol, o ktorých čítame: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána.“ (Izaiáš 1,3) Cirkevní otcovia vysvetľujú toto miesto takto: Vôl nesie jarmo. Je symbolom židov, ktorí trpia pod jarmom Zákona. Osol nesie bremeno. Symbolizuje pohanov, ktorí nesú bremeno modloslužby. Ježiš oslobodzuje nielen židov, ale aj pohanov a prináša preto slobodu a spásu pre všetkých ľudí.

Podľa slov Izaiáša sa Spasiteľ mal narodiť z panny: „Hľa, panna počne a porodí syna.“ (Izaiáš 7,14) V symbolickej reči Biblie znamená narodenie dieťaťa z panny, že sa začína niečo nové. Čo bolo, to už viac nehrá nijakú rolu, záleží na otvorenosti a ochote voči Bohu, ktorému je všetko možné. Mária prejavila túto ochotu. V nej sa preto mohli naplniť Božie prísľuby ohlásené Izaiášom. Mária leží v jaskyni a venuje sa svojmu dieťaťu. V Márii ale vidíme nielen matku Božieho dieťaťa, ale aj symbol Cirkvi, ktorá pozýva ľudí, aby sa obrátili k Bohu, verili mu a dôverovali a na znak toho sa dali pokrstiť.

Kúpeľ novonarodeného, ktorý je znázornený vpravo dole, je pri presnejšom pozorovaní nielen očistným kúpeľom pre novorodeniatko. Podčiarkuje síce na jednej strane, že pri Ježišovi ide o skutočné dieťa, zároveň ale poukazuje na „kúpeľ znovuzrodenia“, krst. Kúpacia vaňa má výzor krstiteľnice, už odrastené dieťa stojí vzpriamene, ako Ježiš pri svojom krste v Jordáne, ktorý sa slávi len o niekoľko dní po Vianociach: „Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre skutky spravodlivosti…, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom.“ (List Títovi 3,3-7)

Židom i nežidom, všetkým ľuďom, patrí Božia ponuka, všetci sú pozvaní do tohto nového života (Jn 3,3). Na ikone sú židia zastúpení pastiermi, nežidia tromi mudrcmi. Obe skupiny sa dozvedajú posolstvo o vtelenom Spasiteľovi a síce cestou, ktorou im ich náboženstvo približuje Božie posolstvá: židia prostredníctvom anjela, pohania skrze hviezdu. Okrem toho pastieri symbolizujú ľudí na okraji spoločnosti a traja mudrci bohatých a vznešených. Pastieri spoznávajú v chudobnom dieťati svojho Záchrancu a Pána (Lukáš 2,15-20), mudrci hľadajú Kráľa a spoznávajú ho v tom istom dieťati (Matúš 2,1-2). Tým sa uskutočňujú slová proroka Izaiáša: „Národy prichádzajú k tvojmu svetlu a králi k žiare, čo ti vzišla… všetci sa zišli, prišli k tebe“ (Izaiáš 60,3-4).

Dieťa z Betlehema spája nebo a zem, opravuje, čo ľudia pokazili. Anjeli komunikujú s ľuďmi a ľudia sú vtiahnutí do božského svetla. Svetlo si preráža z neba cestu do tmavého sveta a preniká celé stvorenie. Kristovo narodenie znamená zmierenie a tým pokoj. Tento pokoj je možný, keď nebo a zem, anjeli a ľudia spoločne oslavujú Boha: „Nebo a zem sa dnes spojili, pretože sa narodil Kristus, lebo dnes Boh zostúpil na zem a človek vystúpil do neba… Preto chceme aj my ospevovať a volať: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj, lebo tvoj príchod nás ním obdaroval. Sláva tebe, náš Spasiteľ! (Veľký komplet, stichira)

Pozrime sa ešte raz na sv. Jozefa. Nechal sa presvedčiť o tom, že Božie plány – aj keď boli pre neho najskôr nepochopiteľné – sú dobré pre ľudí, a dal sa im – ako Mária – k dispozícii. (Matúš 1,24) V uvažovaní nad slovami Sv. písma sa zo skeptika stáva veriaci. Ako hlavu Márie a hlavy anjelov obklopuje preto aj jeho hlavu svätožiara. Kristus osvecuje ľudí a celý svet svojím svetlom. „Tvoje narodenie, Kriste Bože nás, prinieslo svetu svetlo poznania. Lebo v ňom sú poučení služobníci hviezd, aby ťa vzývali ako slnko spravodlivosti a uznávali ťa ako Východ z výsostí. Sláva tebe, Pane!“ (tropár)

Pôvodný text: Hanns Sauter, Himmel und Erde sind heute eins geworden, in: Der Christliche Osten” 67 (2012) Nr. 6. Preložil: Ján Krupa Publikované v denníku Postoj.

https://svetkrestanstva.postoj.sk/9434/nebo-a-zem-sa-dnes-spojili