Sväté myropomazanie: birmovka podľa byzantskej obradovej tradície
Svätý krst je našou mystickou účasťou na Pasche, keďže po tom, čo sme „zomreli hriechu“, krstom vstaneme s Kristom, aby sme „žili novým životom“ (Rim 6, 2 – 4) ako Božie deti. Svätým myropomazaním, ktoré sa v byzantskom obrade udeľuje bezprostredne po krste, sa mysticky zúčastňujeme na Päťdesiatnici, zostúpení Svätého Ducha na nás.
Sväté myropomazanie sa vykonáva pomazaním posväteným olejom, nazývaným myro (po grécky myron), ktoré posväcuje biskup vo Veľký štvrtok. Odtiaľ pochádza názov tohto tajomstva – sväté myropomazanie. V západnom svete túto sviatosť nazývajú birmovanie.
Náš Pán Ježiš Kristus prisľúbil svojim apoštolom, že im pošle „iného Tešiteľa – Ducha pravdy“ (Jn 14, 16 – 17). A Kristus dodržal svoj sľub, pretože v túto pamätnú prvú Päťdesiatnicu „všetkých (apoštolov) naplnil Svätý Duch“ (Sk 2, 4). Ale náš Pán prisľúbil, že pošle Svätého Ducha aj všetkým, „čo v neho uverili“ (Jn 7, 39). Preto svätý Peter uistil zástup v Jeruzaleme:
„Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť… a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2, 38 – 39).
Na počiatku apoštoli udeľovali Svätého Ducha novopokrsteným vkladaním svojich rúk (Sk 8, 17). Keďže vkladaním rúk vysluhovali aj posvätné stavy (porov. Sk 6, 6), pod vedením toho istého Svätého Ducha sa dohodli, že budú pomazávať novopokrstených svätým olejom (po grécky chrisma – olej na pomazanie) a robiť ich vskutku kresťanmi, čiže pomazanými (grécke slovo Christós znamená Pomazaný). Tak ako svätý Cyril Jeruzalemský († 386) vysvetľoval svojim neofytom: „Teraz ste boli urobení Kristami (pomazanými), lebo ste dostali znak Svätého Ducha – sväté Pomazanie“ (porov. Katechetické prednášky, XXI, 1).
Zdá sa, že túto zmenu naznačuje už svätý Pavol: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha“ (2 Kor 1, 21 – 22); a tiež svätý Ján Evanjelista: „Vy máte pomazanie od Svätého“ (1 Jn 2, 20). V biblickom zmysle pomazanie znamená prijatie Svätého Ducha. Prvé patristické svedectvo o pomazaní pochádza z druhej polovice 2. storočia od svätého Teofila Antiochijského († okolo 180): „Sme nazývaní kresťania, pretože sme boli pomazaní Božím olejom“ (Porov. Autolykovi, I, 12).
Od apoštolských čias sa sväté myropomazanie konalo bezprostredne po krste, ako dosvedčujú Skutky apoštolov (19, 5 – 6). Svätý Cyril vysvetľuje: „Kristus, keď bol umývaný v rieke Jordán, odovzdal vôňu svojho božstva vodám. Keď vystupoval z vôd, Svätý Duch vo svojej plnosti ho osvietil, akoby na ňom spočíval. Tým istým spôsobom, po tom, čo ste vyšli z bazéna posvätených prúdov (krst), dostali ste pomazanie, obraz toho, ktorým bol Kristus pomazaný, Svätého Ducha“ (porov. Katechetické prednášky, XXI, 1).
Sväté myropomazanie pôvodne vysluhovali spolu s krstom východné aj západné cirkvi. Zvyčajne ho udeľoval biskup. No po zavedení krstu detí a zastavení slávnostného slávenia kresťanskej iniciácie bolo vysluhovanie týchto tajomstiev zverené kňazom. Potom nastala ťažkosť ohľadom myropomazania, keďže od apoštolských čias sa myropomazanie stalo výsadou biskupov, ako to dosvedčujú Apoštolské konštitúcie: „Nech biskup pomazáva (svätým) olejom tých, ktorí boli pokrstení“ (III, 16).
Na Západe sa v deviatom storočí oddelilo vysluhovanie myropomazania od krstu a bolo vyhradené biskupovi. Na Východe však biskup posväcoval a rozdával sväté myro svojim kňazom, ktorí potom vysluhovali sväté myropomazanie deťom hneď po svätom krste. V tomto bode Laodicejský koncil, ktorý sa zišiel v polovici štvrtého storočia, jasne stanovil: „Tí, ktorí sú iniciovaní, musia byť bezprostredne po krste pomazaní nebeským myrom a stať sa účastníkmi Kristovho kráľovstva“ (Kánon 48).
Cirkevní otcovia vždy považovali sväté myropomazanie za dovŕšenie krstu, ktoré privádza krst k jeho dokonalosti, t. j. k duchovnému znovuzrodeniu „vodou a (Svätým) Duchom“ (Jn 3, 6). Takto napríklad anonymný autor diela Cirkevná hierarchia z piateho storočia nazýva sväté myropomazanie „zdokonaľujúcim pomazaním“, ktoré nám udeľuje „dar božského Ducha“ (Kapitola IV, 3, 11). Preto sa biskup pri posvätení myra modlí: „Urob toto myro pre tých, ktorí sú krstení, pečaťou dokonalosti“ (porov. Goar, Euchologion, s. 503).
Pôvodný obrad „dávania Svätého Ducha“, ako nám ho prezentujú Skutky apoštolov (8, 15 – 17), bol veľmi jednoduchý: a) Modlitba – Svätí Peter a Ján sa v Samárii „modlili za nich (pokrstených Samaritánov), aby mohli prijať Svätého Ducha; b) vkladanie rúk – čoskoro zmenené na pomazanie svätým olejom, ako už bolo spomenuté; c) Zvolávanie Svätého Ducha – možno slovami svätého Petra: „Dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2, 28).
Obrad myropomazania sa do svojej súčasnej podoby rozvinul už v treťom storočí, ako je zaznamenané v Euchologione biskupa Serapiona z Thmuis († okolo 362). Zvolávanie Svätého Duch, t. j. formula myropomazania, určite zostala rovnaká: „Po znovuzrodení a obnovení obmytím (krstom) nového narodenia nech sa stanú účastníkmi daru Svätého Ducha“ (porov. Euchologion, IV, 16). Vieme tiež, že veľký alexandrijský teológ Klement († pred 215) označoval myropomazanie „blažená pečať“ (porov. Stromata, II, 3).
Spojitosť medzi pomazaním a pečaťou jasne naznačuje svätý Pavol, keď hovorí: „A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha (2 Kor 1, 21 – 22). A teda zvolávanie Svätého Ducha, ako je praxou dnes v byzantskom obrade, bolo sformulované už v staroveku. Znie: PEČAŤ DARU SVÄTÉHO DUCHA. Tento formulár možno vysledovať prinajmenšom do štvrtého storočia, odkedy Druhý ekumenický koncil, slávený v Konštantínopole v roku 381, nariadil, že novopokrstených treba „pomazávať svätým myrom na čele, očiach, nozdrách, ústach a ušiach. Keď sú pomazávaní (pečatení), hovoríme: Pečať daru Svätého Ducha“ (Kánon 7).
Skrze svätý krst je do duše kresťana zasiate semienko božského života, ktoré ho robí Božím dieťaťom. Potom Svätý Duch, daný vo svätom myropomazaní, spôsobí, že toto semienko božského života vyklíči v duši a dorastie do svojej zrelosti, „k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13). Ako starneme, musíme spolupracovať so Svätým Duchom, ktorý pôsobí v našej duši. Z tohto dôvodu sa všetky údy nášho tela pomazávajú svätým myrom, aby boli poháňané a vedené mocou Svätého Ducha.
Starší spisovatelia, napríklad svätý Cyril Jeruzalemský († 386), spomínajú, že treba pomazať čelo, oči, nozdry, ústa, uši a hruď novokrstencov. Svätý Cyril vysvetľuje, že sme pomazaní na čele, aby sme boli označení za Boží majetok; na očiach – aby sme s odhalenou tvárou hľadeli na Pánovu slávu (porov. 2 Kor 3, 18); na ušiach – aby sme boli pripravení počúvať učenie evanjelia; na nosných dierkach – aby sa sme pociťovaním sladkej vône myra stali „Kristovou ľúbeznou vôňou“ (2 Kor 2, 15); na ústach – aby sme nebojácne vyznávali pravú vieru; a nakoniec na prsiach, aby sme po tom, čo sme si obliekli „pancier spravodlivosti“ (Ef 6, 14), pevne odolávali úskokom Zlého.
Potom pokračuje: „Ako Ježiš Kristus po svojom krste a zostúpení Svätého Ducha na Neho vyšiel a porazil protivníka (Lk 4, 1 – 13), tak aj vy, po svätom krste a mystickom myropomazaní, ste si obliekli celú výzbroj Svätého Ducha a postavili ste sa proti moci protivníka a porazili ste ju, hovoriac so svätým Pavlom (Flp 4, 13): „Všetko môžem v tom (Kristovi), ktorý ma posilňuje“ (sv. Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, XXI, 3 – 4).
Pomazanie rúk a nôh bolo pridané oveľa neskôr. Prvýkrát sa spomína v Sinajskom euchologione, rukopise z deviateho alebo desiateho storočia. Ruky sa pomazávajú, lebo všetci kresťania musia byť „pripravení na každý dobrý skutok“ (Tít 3, 1); a nohy – lebo nemáme žiť „podľa tela, ale podľa Ducha“ (Rim 8, 4).
Svätý Cyril Jeruzalemský uzatvára svoj výklad o pomazaní svätým myrom nasledujúcimi slovami: „Tento svätý olej (myro) sa symbolicky nanáša na vaše čelo a na vaše ostatné zmysly. Kým telo je pomazávané viditeľným olejom, vaša duša je posväcovaná svätým a životodarným Duchom“ (Katechetické prednášky, XXI, 3).
V prvých storočiach boli novopokrstení po svojom myropomazaní odprevadení duchovenstvom do chrámu, aby sa zúčastnili na slávení svätej liturgie a pristúpili k prvému svätému prijímaniu. Keď vošli do chrámu, veriaci ich privítali tým, čo v tej dobe bolo vstupným hymnom: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Aleluja“ (Gal 3, 27). Od tohto momentu pokračovalo slávenie svätej liturgie.
Niekedy vo ôsmom storočí, keď prevládol krst detí, sa obrad kresťanskej iniciácie oddelil od slávenia svätej liturgie a stal sa osobitnou službou. Ako liturgická služba potom potrebovala riadne ukončenie rituálu. Tak dokument z ôsmeho storočia, takzvaný Barberiniho kódex, už zaznamenáva záverečný obrad, ako ho máme dnes. Zahŕňal: prokimen (Ž 27, 1), biblické čítania z listu (Rim 6, 3 – 11) a evanjelia (Mt 28, 16 – 20), ako aj prosebnú ekténiu so špeciálnou prosbou za „novoosvieteného (pokrsteného)“, aby „sa uchoval v čistom vyznaní viery, vo všetkej svätosti a v plnení Kristových prikázaní“.
Nakoniec obrad kresťanskej iniciácie prichádza k svojmu záveru a ukončuje sa riadnym prepustením ako každá liturgická služba v byzantskom obrade.
Posvätenie myra
„Pane, všemohúci Bože, zostúpením tvojho Svätého a poklonyhodného Ducha učiň toto myro pre tých, ktorí budú pokrstení, rúchom neporušiteľnosti, pečaťou dokonalosti a symbolom božského povolania… Daj, aby tí, ktorí budú označení svätou pečaťou (pomazaní myrom), boli zaoblečení do tvojej neporušiteľnej slávy a posvätení vo svojej duši a tele, aby boli zdrojom strachu pre zlých duchov ako vyvolený rod, kráľovské kňazstvo a svätý ľud (1 Pt 2, 9). Daj, aby všetkým, ktorí sú označení týmto tvojím svätým tajomstvom, prebýval Kristus v srdciach ako v príbytku spolu s Otcom a Svätým Duchom“ (porov. Goar, Euchologion, s. 502 – 503).
Svätý olej – myro
„Po (biskupovom) zvolávaní tento svätý olej (myro) už nie je jednoduchým alebo obyčajným olejom, ale Kristovým darom a prostredníctvom príchodu Svätého Ducha je súci udeliť nám jeho božské dary… Kým je telo pomazávané týmto viditeľným olejom (myrom), naša duša sa stáva posvätenou svätým a životodarným Duchom“ (porov. sv. Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky XXI, 3).
Kristov vojak
„Ako Kristus po svojom krste a zostúpení Svätého Ducha na neho vyšiel a porazil protivníka, tak aj vy po tom, čo ste prijali svätý krst a mystické myro, stojte pevne proti moci nepriateľa (diabla) a porazte ju, hovoriac: Všetko môžem skrze Krista, ktorý ma posilňuje“ (porov. Cyril Jeruzalemský, Tamže, 4).
Zdroj: https://archpitt.org/holy-chrismation-confirmation-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Pomazanie chorých: tajomstvo svätého oleja podľa praxe byzantského obraduSväté pokresťančenie: krst podľa praxe byzantského obradu
