Kto si uctieva Kristov kríž, uctieva si vykupiteľské utrpenie Spasiteľa (14. september)

od autora: Ján Krupa · 13 septembra, 2023

Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi.

Vsemirnoe vozdviženie čestnoho i životvorjaščeho kresta Hospodňa predstavuje druhý veľký sviatok v novom cirkevnom roku v byzantsko-slovanskom obrade, ktorý sa začal 1. septembra.

Podporte nás

Povýšenie Kríža sa slávi 14. septembra, ale má aj deň predsviatku (13. september) a obdobie posviatku (do 21. septembra). Jeho dôležitosť podčiarkuje aj slávenie soboty a nedele „pred Povýšením“ a „po Povýšení“.

Veriaci sa 14. septembra postia alebo aspoň zdržiavajú od mäsa, pretože týmto sviatkom sa prejavuje úcta Kristovmu vykupiteľskému utrpeniu.

Sviatok jeruzalemského pôvodu

Povýšenie je najstarším sviatkom svätého Kríža a pôvodne bolo sprievodným sviatkom slávnosti posviacky baziliky Božieho hrobu/Vzkriesenia, ktorá spája rotundu Vzkriesenia (Anastasis) a baziliku svätého Kríža (Martyrion) na Golgote v Jeruzaleme. Posviacka sa konala 13. septembra 335.

Keďže 13. september bol aj výročným dňom nájdenia Kristovho kríža, v nasledujúci deň, 14. septembra, jeruzalemský biskup v novom chráme prvý raz slávnostne vyzdvihol pred veriacim ľudom veľkú relikviu Kristovho kríža a vystavil ju k ucteniu. Zjavne týmto aktom je inšpirovaný pojem „povýšenie“ v pomenovaní sviatku.

Sprievodný sviatok čoskoro predstihol pôvodnú slávnosť. Tá sa dnes v byzantskom obrade slávi len ako „Pamiatka založenia chrámu svätého vzkriesenia Krista a nášho Boha“ 13. septembra, čiže v rámci predsviatku Povýšenia Kríža.

S Povýšením Kríža sa neskôr spojila aj spomienka na vyslobodenie jeruzalemskej relikvie Kristovho kríža z rúk Peržanov byzantským cisárom Herakliom, ktorý 3. mája 628 v triumfálnom sprievode priniesol relikviu Kristovho kríža späť do Jeruzalema.

Slávenie Ypsosis Timiou Stavrou je dosvedčené v Konštantínopole už v 5. storočí. V súčasnej podobe sa slávi od konca 7. storočia. Byzantským hymnografom poskytla silný impulz k tvorivosti udalosť prenesenia relikvie Kristovho kríža z Jeruzalema do Konštantínopolu v roku 638 z dôvodu vojenskej expanzie moslimských Arabov.

Keď sa v neskoršom názve sviatku hovorí o povýšení Kríža „nad celým svetom“, pochádza to z toho, že Byzantínci považovali Jeruzalem za centrum kozmu a ťažisko zeme. Kristov kríž, umiestnený v geografickom a mystickom strede sveta, prináša spásu všetkým národom; je znakom jednoty všetkých spasených.

V tomto duchu sa na utierni Povýšenia Kríža koná špeciálny obrad. Kňaz v strede chrámu vezme kríž z tetrapodu, pomaly ho spúšťa až na zem a potom dvíha vysoko hore. Chór pritom spieva mnoho ráz: „Pane, zmiluj sa.“ To sa opakuje na všetky štyri svetové strany.

A na večierni, ktorou sa v byzantskom obrade otvára sviatok Povýšenia Kríža, gréckokatolíci spievajú:

„Kríž vysoko vztýčený vyzýva všetko tvorstvo, aby si uctilo presväté utrpenie Spasiteľa. Ježiš na ňom usmrtil nášho vraha a zosnulým vrátil život i krásu. Vo svojom milosrdenstve a dobrote doprial všetkým účasť na nebeskej sláve. Radujme sa a oslavujme jeho nesmierne poníženie“ (večiereň).

„Poďte, všetky národy, pokloňme sa požehnanému drevu. Veď na ňom sa uskutočnila večná pravda. Plodom dreva bol Adam podvedený. Teraz drevom kríža diabol je pokorený. Padol tyran, čo zotročoval dietky Božie, a jeho pád bol hrozný. Krv Krista na kríži vyliata zmyla jed pekelného hada. Nespravodlivý súd odsúdil spravodlivého Krista, aby mohol byť zrušený spravodlivý rozsudok raja. Patrilo sa drevom drevo uzdraviť a mukou Nevinného zbaviť strastí Adama. Sláva tebe, Kriste Kráľu, plný dobroty a lásky, za tvoju prozreteľnú obetu, lebo ona všetkých priviedla k spáse“ (večiereň).

Byzantínci objasnili uctievanie Kríža v kontexte objasnenia uctievania ikon na konciloch v Konštantínopole (692) a hlavne v Nicei (787): „Kto si uctieva obraz, uctieva si osobu, ktorá je na ňom zobrazená“ (DH Nr. 601). V kontexte uctievania Kríža môžeme povedať: Kto si uctieva Kristov kríž, uctieva si vykupiteľské utrpenie Spasiteľa.

Sviatok v latinskom obrade

V Ríme začali sláviť In Exaltatione Sanctae Crucis na konci 7. storočia.

Keď sa dnes v latinskom obrade oslavuje vyšším stupňom slávenia Povýšenie svätého Kríža, deje sa tak kvôli tomu, aby veriaci na zemi „čoraz lepšie poznávali tajomstvo Kristovej vykupiteľskej smrti a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi“ (modlitba dňa). Všemohúci a večný Boh Otec totiž „poslal na svet svojho milovaného Syna, aby smrťou na kríži spasil všetkých ľudí“ (modlitba dňa).

Z rozhodnutia Boha Otca „vykúpenie ľudstva sa uskutočnilo na dreve kríža. Zo stromu v raji prišla na nás smrť, zo stromu kríža dostali sme nový život. Nepriateľ, ktorý nás v raji premohol, na dreve kríža bol premožený Kristom, naším Pánom“ (omšová prefácia).

Pôvodne publikované v KONZERVATÍVNOM DENNÍKU POSTOJ – https://svetkrestanstva.postoj.sk/61211/kto-si-uctieva-kristov-kriz-uctieva-si-vykupitelske-utrpenie-spasitela

Zdroj obrázka: http://www.olgachristine.com/icon_crucifixion.html