Kristus naša Pascha: Veríme v jednopodstatnú a nedeliteľnú Trojicu (7. časť)
71 Tajomstvo Najsvätejšej Trojice – Otca, Syna a Svätého Ducha – nekonečne presahuje všetky možnosti ľudského chápania. „Jej božstvo [t. j. božskosť] je úplne nepochopiteľné a jej podstata, ktorá je nad všetkým, nie je taká, ako si ju myseľ predstavuje.“[1] Podľa slov apoštola Pavla do hĺbky tohto tajomstva môže preniknúť len Svätý Duch: „Čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 11). Avšak ten istý Duch, Duch pravdy, zostupujúci na ľudí, zjavuje vnútorný život Boha. Svätý Duch učí ľudí vyjadrovať túto pravdu, nakoľko je to možné, jazykom viery: „My sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme“ (1 Kor 2, 12 – 13). A po tom, ako takto vyučoval, Svätý Duch bdie, aby viera, ktorá je „základom toho, v čo dúfame“, prerástla do kontemplácie „toho, čo nevidíme“ (porov. Hebr 11, 1); aby ľudstvo videlo neviditeľné, akoby bolo viditeľné, a z tváre do tváre vidieť to, čo je nejasné: „Kresťania Východu sú si vedomí, že sa tejto prítomnosti môžu priblížiť predovšetkým potom, keď sa zdokonalia vo vzývajúcom mlčaní, lebo na vrchole Jeho spoznania a skúsenosti Boha nachádza sa Jeho absolútna nepoznateľnosť.“[2]
72 Prítomnosť transcendentného Boha je vyjadrená symbolikou liturgie a chrámu: závesom za kráľovskými dverami ikonostasu, svätými darmi zakrytými prikrývkami, zdvihnutým aerom (po slovansky vozduchom) počas vyznania viery a oblakom kadidla. „Existuje transcendentná jednota Boha a plodnosť Boha, a keď sa pripravujeme spievať túto pravdu, používame mená ‚Trojica‘ a ‚Jednota‘ pre to, čo je skutočnosťou presahujúcou každé meno.“[3] Aj keď označujeme Boha týmito titulmi, sme si plne vedomí, že nimi nevyčerpávame tajomstvá Boha.
Sotva si predstavím Jedného, osvieti ma nádhera Troch; sotva ich rozlíšim [ako Osoby], som prenesený späť k Jednému. Keď rozmýšľam o Niektorej z Troch [osôb], rozmýšľam o nej ako o celku a moje oči sú zaliate a väčšia časť toho, o čom rozmýšľam, mi uniká.[4]
73 V našich liturgických a osobných modlitbách neustálym vzývaním a oslavovaním mena Otca i Syna i Svätého Ducha zároveň vyjadrujeme svoju vieru a spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou, ktorá nám udeľuje „milosť nášho Pána Ježiša Krista, lásku Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha“[5].
Verím v jedného Boha, Otca…
(Symbol viery)
Ty, ktorý si, Vládca, Pane, Bože Otče všemohúci…
(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)
74 Opierajúc sa o Božie zjavenie a jeho výklad svätými Otcami, v Nicejsko-konštantínopolskom symbole viery Kristova Cirkev vyznáva svoju vieru v Boha Otca takto: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.“[6] Božie otcovstvo sa chápe tak, že Otec večne plodí Syna a že Svätý Duch vychádza z Otca.[7] Boh všetko stvoril a všetko riadi. Otec je Stvoriteľom a Vládcom všetkého svojho stvorenia. Vesmír vznikol, pretože to chcel Boh Otec. Veríme v jedného Boha, pretože existuje len jeden Boh Otec.
75Boh sa zjavuje ako Osoba: „Ja som, ktorý som“ alebo „Ja-som“ (Ex 3, 14). Tento Boh-ktorý-je-osoba je jediný, kto skutočne je. Všetko ostatné existuje len preto, že Boh chce, aby to existovalo. Boh je svätý, t. j. úplne odlišný od všetkého stvorenia. Neexistuje nikto ďalší ako Boh. On je jedinečný. Preto nie je možné si ho predstaviť našimi myšlienkami ani ho nijako hmotne znázorniť: „Neurobíš si modlu“ (Ex 20, 4). Na rozdiel od neživých modiel pravý Boh žije. Keďže chýbajú vhodné slová na vyjadrenie tajomstva Božieho života, Sväté písmo často používa antropomorfizmy, čím na Boha aplikuje črty správania živého človeka: Boh miluje, rozpráva, pomáha, ľutuje, je smutný, hnevá sa, bojuje, trestá…
76 V Starom zákone sa Boh zjavuje prostredníctvom rôznych obrazov a udalostí, ktoré svedčia o jeho prítomnosti: v troch pocestných, ktorých prijal Abrahám; vo videní rebríka spájajúceho nebo a zem vo sne patriarchu Jakuba; pred Mojžišom v horiacom kríku, ktorý nezháral; v ohnivom stĺpe a oblačnom stĺpe (porov. Ex 13, 21); nad archou zmluvy (porov. Ex 25, 22); a ako tichý a jemný vánok (porov. 1 Kr 19, 12).
77 Vyvolený Boží ľud vyznáva svojho Boha a oslavuje ho rôznymi menami: Spasiteľ (2 Sam 22, 2 – 3; Ž 106[107], 21; Iz 43, 3 – 4; 45, 15); Stvoriteľ (Jób 4, 17; 32, 22; Ž 95[96], 6; Iz 17, 7; 51, 13); Pán (Ex 3, 15); Otec (Ž 89[90], 27; Iz 9, 5; 63, 16; Mal 1, 6); Ženích (Oz 2, 22) a Pastier (Ž 23[24], 1). Avšak starozákonné tituly boli iba predobrazmi zjavenia Boha ako Otca jednorodeného Syna: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18).
78 Boží Syn, Ježiš Kristus, v ktorom spolu s ľudskou prirodzenosťou „prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9), zjavuje Otca: „Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11, 27). Ježiš nás učí oslovovať Boha „Otče náš“ (Mt 6, 9) a napodobňovať jeho dokonalosť: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). V Ježišovi Kristovi sa neviditeľný Boh stáva pre ľudí viditeľným: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30) a „kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9).
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa
Zdroj obrázku: https://stmarygr.org/2020/06/11/the-holy-trinity-la-santisima-trinidad/
Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa
[1] Gregor Nysský, Reč o božstve Syna a Svätého Ducha: PG 46, 553.
[2] Ján Pavol II., Apoštolský list Orientale Lumen, 16.
[3] Pseudo-Dionýz Areopagita, O Božích menách, 13, 3.
[4] Gregor Teológ, Reč 40: O svätom krste, 41: PG 36, 417.
[5] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Požehnanie pred anaforou.
[6] Prvý konštantínopolský koncil, Nicejsko-konštantínopolský symbol viery.
[7] Porov. Gregor Nysský, Proti Eunómiovi, I, 32: PG 45, 389.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Bezpočiatočný Otec (8. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Rast vo viere – katechumenát, osvietenie, sviatostná iniciácia (6. časť)
