Svätý apoštol a evanjelista Lukáš (18. október)

od autora: Ján Krupa · 15 októbra, 2023

Lukáš („Osvietený“). Tretí zo štyroch evanjelistov bol nejakú dobu spoločníkom apoštola Pavla na 2. a 3. misijnej ceste a najmä na ceste do Ríma.

Tieto etapy cesty sa dajú pomerne presne zrekonštruovať na základe toho, že Lukáš nehovorí v tretej, ale v prvej osobe („my“) v správach z cesty v Skutkoch apoštolov. Na základe týchto „my“ pasáží (Sk 16, 10 – 16; 20, 6 – 16; 21, 1 – 18; 27 a 28) sa vynára nasledujúci obraz: Lukáš bol prítomný na 2. misijnej ceste z Troady do Filíp, teda najmä pri veľmi významných prvých krokoch mladého kresťanstva na európskej pôde. Tam zostal, zatiaľ čo Pavol pokračoval v ceste. Na 3. misijnej ceste sa zúčastnil v opačnom smere, cez Troadu a Asos do Milétu a potom cez Rodos a Cézareu do Jeruzalema. Nakoniec sprevádzal zatknutého apoštola do Cézarey a počas väzenského transportu do Ríma. Tento vlastný opis v Skutkoch apoštolov potvrdzujú niekoľké zmienky o Lukášovi v troch Pavlových listoch: Z Kolosanom 4, 14 sa dozvedáme, že Lukáš bol povolaním lekár. Filemonovi 24 potvrdzuje vzťah Lukáša k Pavlovi. V Druhom Timotejovi 4, 11 uväznený Pavol píše z Ríma: „Jediný Lukáš je so mnou.“

Biblická stopa Lukáša sa končí Pavlovým uväznením (a pravdepodobne aj mučeníckou smrťou) v Ríme. Raná cirkevná tradícia, podľa ktorej staručký Lukáš po Pavlovej smrti žil ešte dlhšiu dobu v Boiótii (stredné Grécko) a zomrel v gréckych Thébach vo veku 80 rokov (podľa cirkevného otca Hieronyma), sa už nedá doložiť z Nového zákona.

Podporte nás

Starokresťanská tradícia, že tento helenistický lekár je autorom tretieho evanjelia a Skutkov apoštolov, bola síce nedávno popretá, ale právom sa zachovala a presadila. Autor prezentuje svoju dielo, nie však svoju osobu. Obidva spisy venuje svojmu priateľovi Teofilovi (Lk 1, 3; Sk 1, 1; podľa tohto oslovenia išlo o váženú osobnosť) a vysvetľuje mu, ako zozbieral svoje materiály ako starostlivý historik (Lk 1, 1 – 4). Neexistuje rozumná pochybnosť o tom, že sa to stalo najmä v tých dvoch rokoch (Sk 24, 27), keď Lukáš márne čakal v Cézarei na vyjasnenie v procese proti Pavlovi. V tomto období mohol navštíviť prvú kresťanskú obec v Jeruzaleme a predovšetkým Ježišovu rodinu v Nazarete.

Medzi cirkevnými symbolmi štyroch evanjelistov, ktoré im boli dané na základe Ezechiela 10, 14 a Zjavenie apoštola Jána 4, 7, možno Lukáša rozpoznať podľa vyobrazenia býka.

Zdroj: Jerusalemer Bibellexikon. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa

Lukáš, sv. (lat. Lucas) – evanjelista, ktorý napísal da novozákonné spisy: Evanjelium podľa Lukáša a Skutky apoštolov.

Podľa starocirkevnej tradície bol pôvodom pohan a pochádzal zo sýrskej Antiochie. Dosvedčujú to aj znalosti tamojších pomerov, zachytené v Skutkov apoštolov (Sk 11, 19 – 30; 13, 1 – 3; 14, 26 – 28). Povolaním bol lekár a bol veľmi vzdelaný (Lk 4, 38; 5, 12; 8, 44).

Podľa apoštolských listov Lukáš bol spoločníkom a pomocníkom sv. Pavla (Kol 4, 14; Flm 24; 2 Tim 4, 11). Pavol ho v Liste Kolosanom nazýva „milovaným lekárom“ (4, 14). Sprevádzal ho na jeho druhej i tretej misijnej ceste.

Údaje tradície, pokiaľ ide o jeho pôsobenie, ďalšie životné osudy, ako aj o jeho smrť, sa rozchádzajú. Podľa niektorých hlásal evanjelium v Achájsku, podľa iných v Itálii, Galii a Dalmácii. Zomrel pravdepodobne v grécky Thébach alebo v Parmase. Jeho sviatok sa slávi 18. októbra. Je patrónom lekárov a umelcov.

Lukáš napísal tretie synoptické evanjelium. Podľa starocirkevnej tradície Lukáš ako autor evanjelia je jediný evanjelista, ktorý podľa vzoru starovekých spisovateľov uvádza svoje evanjelium prológom v klasickej gréčtine (Lk 1, 1 – 4). Pridŕžal sa schémy Markovho evanjelia a použil aj prameň logií (t. j. prameň Ježišových výrokov). V Prológu Lukáš uviedol, že sa opieral o svedectvá očitých svedkov, ktorých správy podrobne preštudoval, zhodnotil a redakčne spracoval. Na začiatku evanjelia opisuje pôvod Jána Krstiteľa a Ježišovo detstvo. I keď nemal úmysel podať Kristov životopis, jednako sa usiluje dať do súladu Ježišov život s profánnou chronológiou. Čas vzniku evanjelia možno klásť do obdobia po páde Jeruzalema, medzi roky 80 až 90 po Kristovi.

Po obsahovej stránke Lukášovo evanjeliu možno rozčleniť takto: Prológ; Úvodná časť; Ježišovo účinkovanie v Galilei; Ježišova cesta do Jeruzalema; Ježišovo účinkovanie a umučenie v Jeruzaleme a Záverečná časť.

Teologický význam Lukášovho evanjelia spočíva v tom, že sa v ňom vyzdvihuje Kristus ako opravdivý Spasiteľ a Pána (gr. Soter a Kýrios – Lk 2, 11) a že je Božím Synom (Lk 1, 32; 3, 21 a nsl.) Okrem toho sa v evanjeliu podčiarkuje osobitný Kristova pozornosť voči ženám, najmä voči Kristovej matke Márii. Lukáša pokladajú za prvého kresťanského autora mariológie.

Podľa teológa Lukáša je úlohou kresťanov žiť po kresťansky a budovať Kristovu Cirkev v každodennom živote. Základnou opciou kresťanstva je nasledovať Krista. Vernosť Kristovi možno zachovať najmä modlitbou (Lk 11, 1; 18, 1; 22, 46). Kristus je vzor modlitby (Lk 22, 41 – 45). Významná a poučná je stať, ktorá poukazuje na lásku k Bohu a k blížnemu (Lk 10, 25 a nasl.).

Lukášovo teologické myslenie stelesňuje myšlienka všeobecnej spásy ľudí. Ježišova spása je určená pre všetkých ľudí, nielen pre Židov (Lk 2, 10; 24, 47); pôsobenie Svätého Ducha (Lk 1, 35; 2, 25 – 27) a radosť ako charakteristická črta kresťanov (Lk 6, 23; 15, 5).

K iným charakteristickým črtám Lukášovho evanjelia možno pripočítať Ježišov súcit s trpiacimi a opustenými; súcit s takými, ktorých spoločnosti vylučuje zo svojho stredu; bohatstvo jeho podobenstiev, ktoré zachytil iba Lukáš, ako sú podobenstvá o márnotratnom synovi (Lk 16, 1 – 12); o milosrdnom samaritánovi (Lk 11, 5 – 8) a o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 9 – 14).

Teologický obsah Lukášovho evanjelia možno lepšie chápať vtedy, ak sa berie do úvahy štúdium a porovnávanie jeho druhého diela Skutky apoštolov.

Zdroj: Teologický a náboženský slovník SSV.

Zdroj obrázka: https://www.stbasil.com/news/2019/10/15/who-is-the-gospel-writer-luke